Prelom 80. a 90. rokov minulého storočia: žiarivé roky pre Disney, no temné roky pre LGBT+ komunitu. Radosť a nadšenie z comebacku animákov na veľké filmové plátna v jednom tábore, no obavy, utrpenie a zármutok kvôli nekontrolovane sa šíriacej smrteľnej chorobe v tom druhom. Jednou nohou stojac v oboch, tieto dva svety spojil jeden človek – Howard Ashman.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Viem, že toto meno ste pravdepodobne ešte nikdy nepočuli. No možno poznáte piesne z jeho pera. Tak mi prosím dovoľte priblížiť vám jeho príbeh. Snáď vás inšpiruje pozrieť si staré disneyovky skrz queer okuliare a v kontexte vtedajšej doby.

Howard Ashman
Zdroj: storyhouse.com

Howard Ashman bol dramatik, divadelný režisér a textár muzikálových piesní. Spolu s hudobným partnerom, skladateľom Alanom Menkenom, boli hybnou silou, ktorá pre štúdio Disney naštartovala tzv. renesančné obdobie (1989 – 1999), t.j. obdobie komerčne úspešného návratu celovečerných disneyoviek do kín.

Howard Ashman je zároveň jednou z obetí epidémie AIDS zúriacej v tomto období v USA a dnes, 14.03.2021, je presne 30 rokov jeho smrti. O tom, ako jeho boj s AIDSom ovplyvnil príbeh krásky a zvieraťa sa dočítate v tomto článku.

Malá morská víla

Howard Ashman a Alan Menken si na muzikálovej scéne vybudovali povesť kreatívneho dua, ktoré si skrz hudbu a dramatický text dokáže získať srdcia publika a zároveň hýbať príbehom.

Ako zohratú dvojicu ich v roku 1986 vtedajší prezident štúdia Disney, Jeffrey Katzenberg, oslovil pre spoluprácu na filme Malá morská víla (The Little Mermaid; 1989), ktorý je dnes vďaka nim považovaný za „film, ktorý priniesol Broadway do kreslených filmov“. Oscara, Zlatý glóbus a Grammy vyhral aj celý soundtrack, aj pieseň Under the sea samostatne.

Alan Menken a Howard Ashman na Oscaroch v roku 1990
Zdroj: howardashman.com

V roku 1988, počas prác na Malej morskej víle, Howardovi diagnostikovali AIDS. Svoj zdravotný stav držal pred štúdiom dlho v tajnosti. Nechcel, aby mu jeho diagnóza okrem zdravia zobrala aj jeho vášeň. Peter Schneider, vtedajší riaditeľ sekcie animácie štúdia Disney, v dokumente Howard spomína: „Howard mi povedal: ‚Nechcel som ti o tom povedať, pretože som nevedel ako Disney zareaguje … Som gej a pracujem tu na filme pre deti. Nechcel som, aby ma vyhodili.‘“ 

Kráska a zviera

Animák Kráska a zviera (Beauty and the Beast; 1991) bol vo vývoji už dlho predtým, než štúdio oslovilo Ashmana a Menkena, aby ho zobrali pod svoje krídla. Bill Condon, režisér hraného remaku filmu z roku 2017, v rozhovore pre magazín Attitude povedal: „Ashman sa práve dozvedel, že má AIDS, a bol to práve jeho nápad, urobiť z Krásky a zviera muzikál a urobiť zo zvieraťa jednu z hlavných postáv; dovtedy sa film sústredil viac na príbeh Belle.“

Vďaka Ashmanovi vidíme na plátne aj príbeh zvieraťa – raz dávno krásneho, no sebeckého a krutého, princa, ktorý počas búrky odmietol vo svojom zámku prichýliť za žobráčku prezlečenú čarodejnicu, keďže mu za odmenu ponúkla len ružu. Čarodejnica ho pre jeho povýšenosť premenila na ohavne vyzerajúce zviera. Kliatbu mohol prelomiť len tak, že sa naučí milovať a jeho láska mu bude opätovaná, kým z tej odmietnutej ruže neodpadnú všetky lupienky. Ináč ostane navždy zvieraťom.

Kráska a zviera so začarovanou ružou
Zdroj: imdb.com

Práve vo zvierati a jeho kliatbe videla queer komunita, Howardovi najbližší a vtedajšie mainstreamové médiá alegóriu na AIDS. V časopise Los Angeles Times vyšiel v čase premiéry filmu článok, v ktorom sa písalo: „Zamyslite sa nad tou kliatbou ako nad AIDSom, ako obe rovnako absolútne a výrazne limitujú čas, a hneď pocítite samotu a zúfalstvo zvieraťa o niečo hlbšie. Aj on je len človek, ktorý sa snaží najlepšie ako vie nájsť trochu zmyslu, trochu lásky, trochu krásy, kým má ešte aspoň trochu času. Vizuálny kontrast medzi ohavným zvieraťom a jeho obrazom z čias, keď bol ešte mladým mužom, nezobrazuje len klasické protiklady krásy a ohavnosti, … no v kontexte AIDS alegórie aj rozdiel medzi zdravím a chorobou.“

Pieseň davu a strach z neznámeho

„Nepáči sa nám to, čomu nerozumieme, vlastne z toho máme strach, a toto monštrum je prinajmenšom tajomné.“

– časť textu piesne The Mob Song z filmu Kráska a zviera

Počas hudobného čísla The Mob Song (v prekl. Pieseň davu) dedinčania zbroja a vyberú sa zabiť zviera. Robia tak zo strachu z neznámeho, bez skutočných dôkazov alebo faktov, len na základe presvedčivého prejavu samozvanej autority (záporáka Gastona) o tom, že zviera je nebezpečné a krvilačné.

Gaston vedúci zaslepených dedinčanov zabiť zviera
Zdroj: imdb.com

Howardov partner Bill Lauch povedal: „The Mob song je skvelou manifestáciou ľudí, ktorí hľadajú obetného baránka pre svoje problémy, ktorí potrebujú za každú cenu označiť vinníka a zneškodniť ho. V tej dobe AIDS sprevádzala predovšetkým nevedomosť, ľudia stále verili, že ho môžete dostať bežným kontaktom, alebo že ho dostali len zvrhlíci, ktorí si to zaslúžili, a že ak k takýmto ľuďom patríš, sám si žiadaš o to, aby sa ti spoločnosť otočila chrbtom.“

Celé toto muzikálové číslo je zrkadlom vtedajšej spoločnosti a jej postoja k HIV pozitívnym ľuďom. AIDS bol vnímaný ako „rakovina gejov”, sprevádzala ho stigma a medzi ľuďmi sa šírili mýty a predsudky. Vláda pred chorobou dlho zatvárala oči, média z nej (tak ako Gaston) robili strašiaka „slušnej” spoločnosti a konzervatívne a náboženské organizácie v nej našli ďalší dôvod na šírenie homofóbie.

Trpkosladké víťazstvo

10.03.1991, po premiére zatiaľ nedokončeného filmu novinárom, sa výrobný štáb vybral za Howardom do nemocnice. Novinári boli nadšení, štáb oslavoval a o túto radosť sa chceli podeliť aj s ním. Eufóriu zaraz vystriedala krutá realita. Howard mal necelých 40 kíl, prišiel úplne o zrak a sotva vládal zašepkať pár slov. Na všetkých tam doľahlo, aké trpkosladké toto dnešné víťazstvo v skutočnosti je.

Howard Elliott Ashman (17.05.1950 – 14.03.1991)
Zdroj: kveller.com

O 4 dni neskôr, ráno dňa 14.03.1991, vo veku nedožitých 41 rokov, Howard Ashman zomrel na zlyhanie srdca spôsobené vírusom HIV. Nikdy nevidel finálnu verziu filmu a nezažil jeho úspech.

Kráska a zviera bol prvý animovaný film, ktorý bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší film. Cenu síce nezískal, no Alan Menken si odniesol oscara v kategórii najlepšia filmová hudba a pieseň Beauty and the Beast (Tale as Old as Time) vyhrala v kategórii najlepšia filmová pieseň. Cenu za Howarda prevzal jeho priateľ Bill Lauch.

Posledné ďakujem

Nakoľko vedome bola táto AIDS alegória Howardom vytvorená sa už nikdy nedozvieme. Peter Schneider v dokumente Howard povedal: „Veľkí umelci nám ponúkajú spôsob nazerania na svet, aký sme doposiaľ nepoznali, a jediný spôsob, ako nám ho môžu ponúknuť, je ukázať nám kúsok svojho sveta.“ Howard nám kúsok toho svojho ukázal prostredníctvom svojich textov a bolo by nelogické a necitlivé myslieť si, že jeho boj s AIDSom na ne nemal vplyv.

Posledné ďakujem Howardovi v záverečných titulkoch filmu Kráska a zviera
Zdroj: vanityfair.com

„Nášmu priateľovi Howardovi, ktorý dal malej morskej víle jej hlas a zvieraťu jeho dušu, navždy ti budeme vďační. Howard Ashman 1950–1991.“

Zdroje: 

Ilustračný obrázok: empireonline.com

Text: attitude.co.uk, metro.co.uk, storyhouse.com, howardashman.com, youtubové kanály: James Somerton, Rowan Ellis, dokumenty Waking Sleeping Beauty (2009) a Howard (2018)

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →