Otvorenie Olympijských hier v Paríži v roku 2024 vzbudilo veľký ohlas nielen pre svoju jedinečnosť, ale aj pre kontroverznú scénu, ktorú mnohí diváci interpretovali ako provokatívnu paródiu na da Vinciho slávnu Poslednú večeru. V tejto scéne sa na pódiu objavila skupina drag queens, transgender modelka a postava Dionýza, gréckeho boha vína a osláv, čím bol vytvorený obraz, ktorý u mnohých evokoval biblický motív Kristovej poslednej večere s jeho apoštolmi.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Rozdiely medzi Poslednou večerou a Dionýzovou hostinou
Jedným z hlavných rozdielov medzi oboma scénami je ich kultúrny a náboženský význam. Posledná večera, ako ju zachytil da Vinci, je jednou z najposvätnejších scén v kresťanskej tradícii. Zobrazuje Ježiša Krista v kruhu svojich dvanástich apoštolov, s ktorými zdieľa posledné jedlo pred jeho ukrižovaním. Toto dielo nesie hlboký duchovný význam a je symbolom obety, pokory a lásky, ktorú Ježiš preukázal svojim nasledovníkom.
Na druhej strane, Dionýzova hostina, ako ju prezentovali organizátori olympiády, sa spája s gréckym bohom vína, radovánok a extázy. Tento mytologický obraz je často interpretovaný ako symbol bujarých osláv a slobody, pričom Dionýzos predstavuje energiu života, zábavy a úteku z reality. Dionýzove oslavy boli známe svojím hýrením a bezuzdnou veselosťou, ktoré stáli v priamom kontraste k náboženským a duchovným aspektom Kristovej poslednej večere.
Prečo vznikla kontroverzia
Kontroverzia vznikla hlavne preto, že mnohí vnímali podobnosť medzi scénou na otváracom ceremoniáli a da Vinciho maľbou Posledná večera, pričom do tejto scény bolo zakomponované množstvo prvkov, ktoré ľudia považovali za provokatívne. Jednou z hlavných postáv na pódiu bola transgender modelka, drag queens, a postava Dionýza, ktorý bol zobrazený ako nahý spevák. To niektorí považovali za priame zosmiešnenie kresťanského symbolu, čo vyvolalo ostré reakcie od kresťanských skupín a konzervatívnych politikov.
Katolícka cirkev v tejto scéne videla „posmech a znevažovanie“ kresťanstva, čo verejne odsúdila, zatiaľ čo francúzska a medzinárodná krajine krajne pravicová scéna obvinila organizátorov z úmyselnej provokácie. Marion Maréchal, francúzska pravicová politička, na sociálnych sieťach zdôraznila, že tento moment „nepredstavuje Francúzsko“, ale „malú ľavicovú menšinu, ktorá je pripravená na akúkoľvek provokáciu“.
Reakcia organizátorov
Organizátori Olympijských hier sa bránili, že scéna nemala s Poslednou večerou nič spoločné a že šlo o umelecké stvárnenie Dionýzovej hostiny, ktorá bola symbolom oslobodenia a rozmanitosti. Na sociálnych sieťach vysvetlili, že Dionýz, ako grécky boh vína a radosti, mal v tejto scéne zvýrazniť absurdnosť násilia medzi ľuďmi a propagovať toleranciu a inklúziu. Organizátori poukazovali na to, že zámerom scény bolo ukázať rôznorodosť a otvorenosť Paríža, ktorý je známy pre svoje živé nočné kluby a umeleckú subverziu.
Táto situácia sa však stala ukážkou toho, ako ľudia môžu rôzne interpretovať umelecké diela na základe svojich kultúrnych a náboženských hodnôt. Kým pre niektorých bola scéna oslavou slobody a rozmanitosti, pre iných predstavovala hrubý zásah do posvätného priestoru kresťanskej viery.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
