Otvorenie Olympijských hier v Paríži v roku 2024 vzbudilo veľký ohlas nielen pre svoju jedinečnosť, ale aj pre kontroverznú scénu, ktorú mnohí diváci interpretovali ako provokatívnu paródiu na da Vinciho slávnu Poslednú večeru. V tejto scéne sa na pódiu objavila skupina drag queens, transgender modelka a postava Dionýza, gréckeho boha vína a osláv, čím bol vytvorený obraz, ktorý u mnohých evokoval biblický motív Kristovej poslednej večere s jeho apoštolmi.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Rozdiely medzi Poslednou večerou a Dionýzovou hostinou

Jedným z hlavných rozdielov medzi oboma scénami je ich kultúrny a náboženský význam. Posledná večera, ako ju zachytil da Vinci, je jednou z najposvätnejších scén v kresťanskej tradícii. Zobrazuje Ježiša Krista v kruhu svojich dvanástich apoštolov, s ktorými zdieľa posledné jedlo pred jeho ukrižovaním. Toto dielo nesie hlboký duchovný význam a je symbolom obety, pokory a lásky, ktorú Ježiš preukázal svojim nasledovníkom.

Na druhej strane, Dionýzova hostina, ako ju prezentovali organizátori olympiády, sa spája s gréckym bohom vína, radovánok a extázy. Tento mytologický obraz je často interpretovaný ako symbol bujarých osláv a slobody, pričom Dionýzos predstavuje energiu života, zábavy a úteku z reality. Dionýzove oslavy boli známe svojím hýrením a bezuzdnou veselosťou, ktoré stáli v priamom kontraste k náboženským a duchovným aspektom Kristovej poslednej večere.

Prečo vznikla kontroverzia

Kontroverzia vznikla hlavne preto, že mnohí vnímali podobnosť medzi scénou na otváracom ceremoniáli a da Vinciho maľbou Posledná večera, pričom do tejto scény bolo zakomponované množstvo prvkov, ktoré ľudia považovali za provokatívne. Jednou z hlavných postáv na pódiu bola transgender modelka, drag queens, a postava Dionýza, ktorý bol zobrazený ako nahý spevák. To niektorí považovali za priame zosmiešnenie kresťanského symbolu, čo vyvolalo ostré reakcie od kresťanských skupín a konzervatívnych politikov.

Katolícka cirkev v tejto scéne videla „posmech a znevažovanie“ kresťanstva, čo verejne odsúdila, zatiaľ čo francúzska a medzinárodná krajine krajne pravicová scéna obvinila organizátorov z úmyselnej provokácie. Marion Maréchal, francúzska pravicová politička, na sociálnych sieťach zdôraznila, že tento moment „nepredstavuje Francúzsko“, ale „malú ľavicovú menšinu, ktorá je pripravená na akúkoľvek provokáciu“​.

Reakcia organizátorov

Organizátori Olympijských hier sa bránili, že scéna nemala s Poslednou večerou nič spoločné a že šlo o umelecké stvárnenie Dionýzovej hostiny, ktorá bola symbolom oslobodenia a rozmanitosti. Na sociálnych sieťach vysvetlili, že Dionýz, ako grécky boh vína a radosti, mal v tejto scéne zvýrazniť absurdnosť násilia medzi ľuďmi a propagovať toleranciu a inklúziu. Organizátori poukazovali na to, že zámerom scény bolo ukázať rôznorodosť a otvorenosť Paríža, ktorý je známy pre svoje živé nočné kluby a umeleckú subverziu​.

Táto situácia sa však stala ukážkou toho, ako ľudia môžu rôzne interpretovať umelecké diela na základe svojich kultúrnych a náboženských hodnôt. Kým pre niektorých bola scéna oslavou slobody a rozmanitosti, pre iných predstavovala hrubý zásah do posvätného priestoru kresťanskej viery.

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →