Spochybňovanie rodovej identity je jednou z najúčinnejších a zároveň najzraňujúcejších foriem politického a verejného útoku, najmä voči ženám vo verejnom živote. Nedávnym príkladom tohto trendu je prípad Brigitte Macron, prvej dámy Francúzska. V roku 2021 začala šíriť falošná konšpiračná teória, že Brigitte Macron bola narodená ako muž menom Jean-Michel Trogneux, čo je v skutočnosti jej brat. Tento prípad je zaujímavým príkladom toho, ako môžu byť ženy v politike a na verejnosti cieľom nezmyselných útokov, ktorých cieľom je podkopať ich dôveryhodnosť a dôstojnosť.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Prípad Brigitte Macron
V roku 2021 sa na internete rozšírili falošné správy, že Brigitte Macron bola narodená ako muž. Tieto tvrdenia sa objavili najmä na YouTube, kde ich propagovala určitá samostatne pôsobiaca novinárka a moderátorka konšpiračného kanálu. Napriek absencii akýchkoľvek dôkazov tieto fámy prepukli do širšieho verejného diskurzu, často podporované extrémistickými a krajne pravicovými skupinami. V Spojených štátoch sa ich chytila aj konzervatívna komentátorka Candace Owens. Brigitte Macron sa nakoniec rozhodla postaviť proti týmto klamstvám súdne a v septembri 2024 súd rozhodol v jej prospech, keď nariadil dvom ženám, ktoré šírili tieto nepravdy, zaplatiť 8 000 eur Macronovej a 5 000 eur jej bratovi za spôsobené škody.
Brigitte Macron sa v jednom rozhovore z roku 2022 priznala, že pôvodne tieto fámy ignorovala, no situácia začala ovplyvňovať jej rodinu a najbližších, čo ju donútilo konať. Jej manžel Emmanuel Macron sa k tejto záležitosti tiež vyjadril a zdôraznil, že najhoršie na týchto prípadoch je, že falošné informácie a vymyslené príbehy narúšajú aj súkromný život a zasahujú do rodinného kruhu.
Podobné útoky na verejné osobnosti
Tento prípad nie je ojedinelý a ukazuje širší fenomén, kedy sa rodová identita využíva ako zbraň proti verejným osobnostiam. Jeden z najznámejších príkladov je bývalá prvá dáma Spojených štátov, Michelle Obama. Dlhé roky bola cieľom podobných fám, ktoré tvrdili, že bola narodená ako muž a následne prešla tranzíciou. Tieto konšpiračné teórie sa šírili najmä prostredníctvom krajnej pravice a konšpiračných stránok, a to napriek absolútnej absencii dôkazov. Aj keď Michelle Obama tieto fámy ignorovala, opakované útoky tohto druhu mali vplyv na verejné vnímanie jej osoby, najmä medzi ľuďmi náchylnými veriť neovereným zdrojom.
Podobné naratívy sú v histórii verejného diskurzu bežné a často sa týkajú osôb, ktoré vyčnievajú z normy, či už fyzicky alebo svojou verejnou činnosťou. Ide o stratégiu využívanú na oslabenie postavenia žien a ich diskreditáciu na základe pohlavia alebo vzhľadu, čo poukazuje na hlboké predsudky v spoločnosti.
Športovkyne s vysokým testosterónom v Československu
V kontexte športu sú ženy s vysokou hladinou testosterónu často terčom spochybňovania ich rodovej identity a športových schopností. Tento fenomén sa stal známejší aj v bývalom Československu.
Známym príkladom je československá atlétka Jarmila Kratochvílová, ktorá doteraz drží svetový rekord v behu na 800 metrov. Jej mimoriadne fyzické schopnosti a svalová štruktúra vyvolali podozrenia a podrobila sa mnohým testom. Hoci nikdy nebola oficiálne spochybnená jej rodová identita, nepriame útoky a podozrenia na základe jej vzhľadu boli prítomné počas celej jej kariéry.
Medzinárodne známym prípadom je juhoafrická bežkyňa Caster Semenya. Jej prirodzene vysoká hladina testosterónu spôsobila obrovskú kontroverziu v atletickom svete, keďže Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) rozhodla, že Semenya musí podstúpiť hormonálnu liečbu, aby mohla súťažiť v ženských disciplínach. Tento prípad otvoril globálnu diskusiu o tom, čo znamená byť ženou v športe, a aké sú hranice medzi prirodzenými fyziologickými rozdielmi a reguláciami športových organizácií. O morálnej pokrivenosti rozhodnutia IAAF vypovedá aj rozsudok Európskeho súdu ľudských práv, ktorý ho označil za diskriminačné.
Spochybňovanie rodovej identity, či už v politike alebo športe, odhaľuje hlboké predsudky voči ženám a ich telám. Prípad Brigitte Macron ukazuje, ako sa rodová identita môže stať nástrojom politického boja, ktorý zasahuje do súkromia a osobného života. Rovnako aj príbehy športovkýň ako Jarmila Kratochvílová a Caster Semenya demonštrujú, ako sú ženy vystavené diskreditácii na základe svojho fyzického vzhľadu a biologických charakteristík a zároveň, ako svet nazerá na transrodové osoby.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
