To, že som iný, som vedel už dlhé roky. Začalo mi to dochádzať asi v desiatich-jedenástich, toho času som síce vedel, čo znamená byť gej, ale taktiež som bol presvedčený, že to je choroba, je to zlé a treba sa za to hanbiť.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Tak som sám seba presvedčil, že to je fáza, ktorá ma prejde najneskôr do pätnástky a zúfalými činmi som sa sám seba snažil presvedčiť, že sa mi páči aj opačné pohlavie. Zhruba v tých štrnástich-pätnástich mi ale došlo, že to fáza určite nie je a začala sa dlhá cesta za akceptáciou samého seba. Nevedel som ani nahlas povedať tak zdanlivo jednoduchú vetu „som gej“.
Najprv som to povedal dvom najlepším kamoškám. Bolo leto 2021 pred nástupom na strednú. Nedokázal som to nahlas vysloviť a len som im ukázal na telefóne dúhovú vlajku a dúfal, že to vydedukujú, čo sa aj stalo a vzali to skvele. Po nich následoval zhruba rok bez toho, aby som to povedal niekomu inému. Prišla jeseň 2022 a v telke práve išla nejaká slovenská relácia v ktorej bol teraz hosťom istý známy queer influencer. Počul som, ako maminin vtedajší partner na neho nadával typickými homofóbnymi narážkami a ona si ho zastala vetou: „Keď ti tvoje dieťa takéto dačo oznámi, musíš mu byť oporou a nie ho trestať za to čím je,“ a vtedy som ostal odhodlaný.
Teraz alebo nikdy. Zavolal som si ju do izby a zasa bez toho, aby som vedel vysloviť to ukrutne ťažké slovo, som ju len naviedol slovami: „To, čo si teraz povedala o tom chalanovi, myslíš to vážne? Bola by si oporou, vzala by si to v pohode?“
Samozrejme prišli slzy, triasol sa hlas a podobne. Mamina po pár minútach pochopila, čo sa Shakespeare tým snažil povedať a objala ma so slovami, že to budem mať ťažké, ale je s tým v pohode.
Prišli bežné otázky, odkedy to viem, kto to ešte vie, či som si istý, či bi alebo gej a podobne. Asi dva týždne na to som to opäť neverbálne oznámil sestre tým, že som jej ukázal svoj dúhový náramok a spýtal sa jej, či vie čo jej tým chcem povedať. Chvílu trvalo, ale pochopila. A bolo to tu. Moji najbližší vedeli a ja som konečne nemusel používať ženský rod pri rečiach o budúcich vzťahoch.
Bolo mi jasné, že tu cesta nekončí, lebo hoci ma akceptovalo okolie, neakceptoval som sa ja. Začal som chodiť školskej psychologičke, ktorá mi pomohla v dostatočnom sebarozvoji na to, aby som vedel hrdo prehlásiť svoju orientáciu a veľký bod bol pre mňa dať dúhovú vlajku do insta profilu.
Zdanlivo je to mizivá vec, ale pre chlapca, ktorý sa pol rok predtým bál pustiť Taylor Swift nahlas, aby si doma nemysleli, že je gay, to bol obrovský krok. Postupne sa to rozkríklo po dedine, po bývalých spolužiakoch, po mojej škole a bol čas to oznámiť u zvyšku rodiny, aby sa to nedozvedeli z cudzích úst. Najviac som sa bál starých rodičov kvôli generačným rozdielom, ale ani teta či krstná so sesternicami neboli jednoduché nakoľko sú veriaci a bál som sa akceptácie z tej strany.
Všetko dopadlo nad moje očakávania, ukázalo sa, že väčšina ľudí nadáva na LGBT+ ľudí, pokým nezistia, že jeden z nich s nimi žije. Teraz som v takmer ročnom šťastnom vzťahu, doma si priateľa rýchlo oblúbili a pomaly ale isto sa dostáva prijatie aj od zvyšku rodiny.
Uvedomujem si, že som mal extrémne šťastie a nie vždy to takto dopadá, ale každému vystrašenému mladému chlapcovi, dievčaťu, či osôbke, ktorej dilema je ako a kde sa zaškatuľkovať, nebojte sa. Všetko sa vždy vyvinie. Musíte byť šťastní sami so sebou a pyšní na seba. Akceptujte sa, ste úžasné silné osoby a držím palce! 🩵
Ďakujem pekne za prečítanie.
– Nick
Zdieľaj s nami tvoj coming out!
Inšpiruj ostatných príbehom tvojho coming outu. Ako poďakovanie za odvahu Ti pošleme dúhový balíček s vlajkou a ďalšími drobnosťami.
Viac informácií →
