V holandských predčasných voľbách zvíťazil Rob Jetten, líder liberálnej strany D66. Výsledky sú veľmi tesné a pravdepodobne získa rovnaký počet mandátov ako krajne pravicový Geert Wilders, no toho v podstate vylúčili z predvolebnej spolupráce všetky relevantné strany. Zdá sa, že Holandsko bude mať svojho prvého otvorene gay premiéra, ktorý bude zároveň najmladším v histórii krajiny.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Rob Jetten, 38, sa stal poslancom tamojšieho parlamentu v roku 2017 a neskôr pôsobil ako minister životného prostredia vo vláde premiéra Marka Rutteho. Jetten je momentálne zasnúbený s argentínskym hokejistom Nicolásom Keenanom a ich svadba sa má konať budúci rok. Kuriozitou je, že svojho snúbenca stretol úplne náhodou v supermarkete – spoznal ho z populárnych TikTok zostrihov, v ktorých sa Jetten objavil s ďalším poslancom holandského parlamentu v romanticky ladených scénach. Jetten sa však počas kampane nesnažil zaujať svojím súkromím, ale najmä víziou krajiny, ktorá sa znovu naučí veriť v spoluprácu a pokrok.

V rozhovore s Politico odmietol, že by otázka jeho identity mala byť kľúčová: „Nie som ten gay kandidát, ani ten mladý kandidát,“ povedal. „Oveľa dôležitejšie je, že voliči odmietajú neúspešný experiment s krajnou pravicou. Stratili sme čas, naše verejné financie sa zhoršili a nič sa neposunulo dopredu.“ Dodal zároveň, že chce do politiky vniesť nový optimizmus.

Kým kontroverzný populista Wilders bol označovaný za niekoho, kto spoločnosť rozdeľuje, Jetten sa snažil viesť pozitívnu a sviežu kampaň, pričom jej hlavným posolstvom bolo „áno, dokážeme to.“ Ide o jasný odkaz na úspešnú prezidentskú kampaň amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý tiež používal „yes, we can.“ 

Bezprostredne po zverejnení exit pollov vyhlásil možný budúci premiér: „Milióny Holanďanov dnes otočili stránku. Rozlúčili sa s politikou negativity a nenávisti.“ V kampani sľuboval stabilnú, ale ambicióznu vládu. Zaviazal sa napríklad postaviť 10 nových miest v reakcii na obrovskú krízu bývania, ktorá Holandsko dlhodobo zužuje. V otázke migračnej politiky navrhoval riešenie žiadostí o azyl mimo územia EÚ a zároveň sa zasadzoval o aktívnejšiu rolu Holandska v rámci únijnej politiky. 

Predošlá vládna koalícia padla po odchode strany Wildersa (PVV) kvôli neochote koaličných partnerov podporiť jeho tvrdú protiimigračnú politiku. Táto vláda bola podľa expertov najpravicovejšia v histórii krajiny a mnohí ju kritizovali, že sa viac sústredila na vnútorné spory, než na riešenie problémov Holandska. Liberálna D66 nebola jej súčasťou, v minulých voľbách získala len 6%, no práve neúčasť v nepopulárnej vláde v spojení s aktívnou politickou prácou v kampani jej mohla pomôcť k tak silnému výsledku.

Po liberálnej D66 a krajne pravicovej PVV (obe po 26 mandátoch) nasleduje pravicová konzervatívne-liberálna VVD (22 mandátov, mierny pokles), ľavicová koalícia Zelených a Strany Práce (20, pokles viedol k rezignácii lídra a bývalého eurokomisára Timmermansa) a kresťanskí demokrati (18, veľký comeback). Do holandského parlamentu sa dostane podľa predbežných výsledkov aj niekoľko ďalších malých strán. Výsledky naznačujú, že vznikne širšia centristická koalícia.

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →