Uganda je známa svojím drakonickým zákonom voči LGBTI+ ľuďom, ktorí tak čelia kriminalizácii a spoločenskému odsúdeniu. Aj v dôsledku dlhoročnej neznášanlivej rétoriky polícia zadržala dve mladé ugandské ženy, ktoré nahlásili ich vlastní susedia len preto, že sa pobozkali na verejnosti.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Prípad sa stal 18. februára na severozápade krajiny, kde zadržali miestnu 22-ročnú tanečníku Wendy Faith a 21-ročnú Alesu Dianu Denise. Hovorkyňa miestnej polície zadržanie potvrdila s tým, že susedia poskytli aj dôkazy v podobe fotografií. Dvojica žien mala bývať v jednoizbovom byte, kde mali dokonca podľa susedov pozývať aj ďalšie ženy a organizovať akési „orgie“. Polícia tak pár zadržala, keďže sú podozrivé z homosexuality, ktorá je v krajine prísne trestaná, aktuálne podľa zákona z roku 2023. 

Aktivista Frank Mugisha 26. februára oznámil, že pár bol deň predtým prepustený na kauciu, no hneď ďalší deň ich opäť zatkli. Hans Senfuma, miestni aktivista za práva LGBTI+ osôb, vyhlásil: „Podľa zákona proti homosexualite im hrozí doživotie. To nie je spravodlivosť. To je krutosť.” Drakonický homofóbny zákon podľa Mugisho zároveň využívajú aj skutoční kriminálnici na vydieranie či vynucovanie peňazí od LGBTI+ ľudí, ktorí sa pre vlastnú kriminalizáciu potom obávajú požiadať o pomoc.

Štátom legimitizovaná nenávisť a diskriminácia

Spomínaný zákon bol prijatý v roku 2023, pričom ho presadili dve političky, ktoré tento rok prehrali vo voľbách a prišli o svoje miesta v parlamente, Asumani Basalirwa a Anita Among. Aktívna pri prijatí zákona bola aj poslankyňa Lucy Akello, ktorá sa pred tromi rokmi zúčastnila konferencie v Českej republike, čo vyvolalo tvrdé reakcie práve pre jej extrémne názory na LGBTI+ ľudí. Dištancovať sa od jej názorov museli aj poslankyne vtedajšej vlády, napríklad predsedníčka dolnej komory Parlamentu ČR, Markéta Adamová Pekarová (TOP09) či Eva Decroix (ODS), ktorá ju pár mesiacov predtým stretla na inej konferencii, pričom svojim sledovateľom ju predstavila ako „milú kolegyňu“.

Zákon ako taký zavádza doživotný trest za homosexualitu, pričom trestom smrti môže byť potrestaná homosexualita s „priťažujúcimi okolnosťami“. Zákon bol napadnutý na tamojšom ústavnom súde, no v roku 2024 bol takmer celý návrh zamietnutý – súd zrušil len niektoré články obmedzujúce lekársku straostlivosť či prenajímanie priestorov pre LGBTI+ ľudí. Zákon ako taký však naďalej platí a je uplatňovaný.

Odborná asistentka z London School of Economics, S. M. Rodriguez, upozorňuje, že nejde len o priamočiare trestné procesy v podobe zatknutia, obvinenia a stíhania: „Nekriminalizujú len konkrétne činy – kriminalizujú celé identity, formujú celonárodný naratív a legitimizujú každodenné formy diskriminácie.“ Tento právny rámec tak v konečnom dôsledku prerastá samotné štátne inštitúcie a presakuje hlboko do spoločnosti. Štátom posvätená nenávisť vytvára atmosféru strachu a nedôvery, čím sa ničia životy a medziľudské vzťahy, odhliadnuc od konkrétneho vymáhania daného zákona.

Je homosexualita skutočne ne-africká?

Častým argumentom ugandských lídrov je tvrdenie, že homosexualita je cudzí fenomén, ktorý je v zásadnom rozpore s africkými tradíciami. Historické a antropologické dôkazy však ukazujú pravý opak. Pred kolonizáciou bola sexualita v mnohých afrických spoločnostiach vnímaná oveľa pestrejšie a tolerantnejšie. Príkladom je kmeň Langi v Ugande, kde muži s alternatívnou rodovou identitou (mukodo dako) boli spoločnosťou akceptovaní a mohli sa vydávať za iných mužov, či kráľ Mwanga II., ktorý otvorene udržiaval vzťahy s mužskými poddanými. Antropológovia Stephen Murray a Will Roscoe dokumentujú, že rovnakopohlavné vzťahy boli „konzistentnou a logickou črtou“ afrických dejín od bušmenských malieb až po inštitucionalizované zväzky v kráľovstve Azande.

Skutočným „cudzím importom“ tak nie je homosexualita, ale jej drakonická kriminalizácia. Súčasné represívne zákony v Ugande priamo vychádzajú z britského koloniálneho práva z 19. storočia, kedy sa Impérium snažilo vnútiť „viktoriánsku morálku“ domorodému obyvateľstvu. Kým krajiny kolonizované Francúzskom (ako Benin či Burkina Faso) homosexuálne správanie často dekriminalizovali už v 19. storočí pod vplyvom napoleonského zákonníka, britské kolónie zdedili rigidný systém sledovania a trestania. Dnešní odporcovia práv LGBTI+ ľudí v Ugande tak paradoxne nebránia pôvodné africké hodnoty, ale dedičstvo koloniálneho útlaku a intolerancie, ktoré je v ostrom rozpore s tradičnou africkou filozofiou tzv. ubuntu – konceptom ľudskosti a vzájomnej prepojenosti, ktorá uznáva jedinečnosť každého jednotlivca v rámci celku.

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →