Ekonomická realita LGBTQ+ ľudí: Existuje na Slovensku „queer wage gap“?

Diskrimináciu na pracovisku uvádza približne každý piaty LGBTI zamestnanec. Presné údaje o rozdieloch v príjmoch však na Slovensku zatiaľ chýbajú.

Martin má 29 rokov a pracuje v marketingu. Má celkom dobré referencie, stabilnú prácu a perspektívu kariérneho rastu. Keď sa však kolegovia počas obeda rozprávajú o víkendových plánoch s partnerkami či rodinou, Martin zvyčajne odpovie len neurčito: „Bol som s niekým vonku.“ – nechce klamať. Ale nechce ani riskovať.

Nie preto, že by v pracovnej zmluve stálo niečo proti LGBT+ ľuďom. Skôr preto, že si nie je istý reakciou okolia. Zmenil by sa prístup kolegov? Prestal by ho šéf vnímať ako „bezproblémového“ zamestnanca? Mohlo by to ovplyvniť jeho šance na povýšenie?

Martin nevie, či by ho coming out pripravil o peniaze. Vie však, že nechce riskovať kariéru. A práve tu sa začína otázka, o ktorej sa na Slovensku zatiaľ hovorí len veľmi málo – existuje aj u nás takzvaný „queer wage gap“?

Čo znamená „queer wage gap“?

Pojem „queer wage gap“ označuje rozdiely v príjmoch, pracovných príležitostiach alebo kariérnom postupe medzi LGBTQ+ ľuďmi a heterosexuálnou populáciou. Ide o koncept podobný známejšiemu gender pay gap, ktorý poukazuje na rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami.

Pri queer wage gap však nejde len o samotnú výšku mzdy. Zahŕňa aj širšie ekonomické faktory, napríklad: vyššiu mieru nezamestnanosti, nižšiu stabilitu pracovného miesta, obmedzené kariérne príležitosti, diskrimináciu pri nábore alebo povyšovaní, či psychologické náklady spojené so skrývaním identity na pracovisku.

Výsledkom môže byť situácia, keď LGBTQ+ ľudia pracujú v rovnakých profesiách ako ostatní, no ich ekonomické možnosti zostávajú nepriamo obmedzené.

Čo hovoria medzinárodné výskumy?

Hoci na Slovensku zatiaľ chýbajú systematické údaje o príjmoch podľa sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, zahraničné výskumy naznačujú, že ekonomické nerovnosti existujú.

Analýzy organizácie OECD poukazujú na to, že LGBTQ+ ľudia v mnohých krajinách čelia vyššej miere nezamestnanosti a častejšie pracujú v menej stabilných formách zamestnania. Najvýraznejšie rozdiely sa pritom objavujú pri trans osobách, ktoré často čelia bariéram už počas výberových konaní.

Podobné zistenia priniesol aj celoeurópsky prieskum European Union Agency for Fundamental Rights. Ten ukázal, že značná časť LGBTQ+ ľudí zažila diskrimináciu na pracovisku alebo pri hľadaní práce. Mnohí respondenti zároveň uviedli, že svoju identitu v práci radšej zatajujú zo strachu pred negatívnymi reakciami kolegov alebo nadriadených.

Organizácia ILGA-Europe dlhodobo upozorňuje, že ekonomická situácia LGBTQ+ ľudí úzko súvisí s právnym a spoločenským prostredím v jednotlivých krajinách. V štátoch s nižšou úrovňou právnej ochrany a vyššou mierou stigmy sa častejšie objavujú aj ekonomické nerovnosti.

Slovensko: problém bez dát

Na Slovensku zatiaľ neexistujú oficiálne štatistiky, ktoré by umožnili presne analyzovať rozdiely v príjmoch medzi LGBTQ+ ľuďmi a väčšinovou populáciou. Štát tieto údaje nezbiera a pracovné štatistiky s takouto kategóriou nepracujú.

To však neznamená, že problém neexistuje alebo by sme mali pred ním zatvárať oči. Znamená to skôr to, že ho nevieme presne zmerať.

Slovensko sa v medzinárodných hodnoteniach práv LGBTQ+ ľudí pravidelne umiestňuje v spodnej časti rebríčkov publikovaných organizáciou ILGA-Europe. Výskumy pritom ukazujú, že vyššia miera diskriminácie a stigmy sa často spája aj s horšími ekonomickými výsledkami menšín.

Inými slovami – ak spoločenské prostredie nie je inkluzívne, môže to mať dopad aj na pracovné príležitosti a kariérny rast.

Skryté náklady skrývania identity

Ekonomická realita LGBTQ+ ľudí sa neprejavuje len v samotnej výške platu. Dôležitým faktorom je aj pracovné prostredie.

Mnohí queer ľudia v práci zvažujú, do akej miery môžu byť otvorení o svojom súkromí. Rozhodujú sa, či spomenú partnera, či si na pracovný večierok privedú partnerku alebo či môžu byť autentickí v každodennej komunikácii.

Výskumy naznačujú, že zamestnanci, ktorí majú pocit, že musia svoju identitu skrývať, častejšie zažívajú stres a nižšiu pracovnú spokojnosť. Dlhodobé skrývanie identity môže ovplyvniť aj kariérne rozhodnutia – napríklad výber pracovného prostredia, regiónu alebo ochotu uchádzať sa o vyššie pozície.

Tieto faktory sa do ekonomických štatistík často nezapočítavajú, no môžu mať výrazný dopad na pracovný život jednotlivcov.

Najzraniteľnejšie skupiny

Ekonomické nerovnosti sa netýkajú všetkých LGBTQ+ ľudí rovnako. Medzinárodné výskumy ukazujú, že niektoré skupiny sú zraniteľnejšie než iné.

Trans ľudia často čelia najvyššej miere diskriminácie pri nábore aj na pracovisku. Lesbické ženy môžu zažívať kombinovaný efekt rodovej a sexuálnej diskriminácie. Mladí LGBTQ+ ľudia bez rodinnej podpory zas častejšie čelia ekonomickej neistote v začiatkoch kariéry.

Tieto faktory ukazujú, že ekonomická nerovnosť má často viacero vrstiev – a môže sa prelínať s ďalšími sociálnymi nerovnosťami.

Prečo je to aj ekonomická otázka

Diskusia o právach LGBTQ+ ľudí sa často rámcuje ako otázka rovnosti alebo ľudských práv. No ide aj o ekonomickú tému.

Mnohé štúdie poukazujú na to, že inkluzívne pracoviská majú vyššiu produktivitu, nižšiu fluktuáciu zamestnancov a vyššiu mieru angažovanosti. Zamestnanci, ktorí sa cítia bezpečne a akceptovaní, sú častejšie motivovaní podávať lepší výkon.

Naopak, diskriminácia a neistota môžu viesť k strate talentu, nižšej pracovnej spokojnosti a v niektorých prípadoch aj k odchodu kvalifikovaných ľudí do krajín, kde sa cítia bezpečnejšie.

Otázka inklúzie preto nie je len hodnotovou debatou. Má aj konkrétne ekonomické dôsledky pre pracovný trh a spoločnosť ako celok.

Existuje na Slovensku „queer wage gap“?

Úprimná odpoveď znie: zatiaľ to nevieme presne povedať.

Podľa prieskumu portálu Platy.sk deklarovala diskrimináciu na pracovisku viac než pätina (20,8 %) LGBTI zamestnancov na Slovensku.

Prieskum zároveň poukázal aj na výraznú mieru opatrnosti medzi zamestnancami. Až 62,5 % respondentov uviedlo, že svoju sexuálnu orientáciu v práci radšej zatajuje zo strachu z negatívnych reakcií zo strany kolegov alebo nadriadených.

Podobné výsledky priniesol aj celoeurópsky prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), podľa ktorého diskrimináciu na pracovisku uviedlo približne 22 % LGBTI ľudí na Slovensku.

Vnímanie LGBTI kolegov podľa prieskumu:

Chýbajú však systematické dáta, ktoré by umožnili presnejšiu analýzu rozdielov v ekonomických príležitostiach medzi LGBTQ+ ľuďmi a väčšinovou populáciou. Vieme však, že LGBTQ+ ľudia v Európe čelia diskriminácii na pracovisku, že mnohí skrývajú svoju identitu zo strachu o kariéru a že spoločenské prostredie môže ovplyvňovať ekonomické príležitosti menšín.

Možno sa teda nepýtame, či takýto rozdiel existuje, pretože ho zatiaľ nevieme presne merať.

Absencia dát však ešte neznamená absenciu problému. Ak chceme hovoriť o rovnosti v spoločnosti, mali by sme hovoriť aj o ekonomických podmienkach, v ktorých ľudia pracujú a budujú svoje životy.

Otázka preto neznie len, či „queer wage gap“ existuje. Otázkou je aj to, prečo ho na Slovensku zatiaľ nevieme merať.

Bisexualita, bi srdce - pripínací odznak, kovový

3,90 €

Hello I'm Trans - pripínací odznak, kovový

3,90 €

Veľká nebinárna vlajka - nonbinary

9,90 €