Dvaja muži vo vagóne do Mauthausenu: queer dejiny v slovenskom seriáli

V závere série Dunaj, k vašim službám sa objavila scéna, ktorá otvorila zaujímavú a dôležitú tému. Oskar Halas vo vagóne smerujúcom do koncentračného tábora Mauthausen chytí za ruku svojho partnera, čím seriál naznačí lásku dvoch mužov v období druhej svetovej vojny.

Táto dejová linka nie je zaujímavá iba ako dramatický moment v populárnom slovenskom seriáli. Otvára aj tému queer dejín, prenasledovania homosexuálov počas nacizmu. V prostredí, kde sa LGBTI+ témy v hlavnom televíznom vysielaní stále objavujú skôr výnimočne, ide o dôležitý a odvážny krok.

Obchodník Oskar Halas

Oskar Halas, ktorého v seriáli stvárňuje Noël Czuczor, vstupuje do deja cez prostredie kabaretu, kam pravidelne dodáva tovar. Práve tam si všimne Dorotu, novú postavu s výrazným speváckym talentom, a začne ju v ňom podporovať. Jeho pozornosť, láskavosť a ochotu pomôcť však Dorota postupne začne vnímať ako prejavy romantického záujmu.

Ich vzťah preto od začiatku sprevádza napätie. Oskar je k Dorote nežný a pozorný, no zároveň si od nej drží odstup. Dorota jeho správanie nedokáže pochopiť a jeho nejednoznačnosť ju zraňuje. Až v závere série jej Oskar prizná, že jeho srdce patrí niekomu inému. Zároveň naznačí, že svoju lásku nemôže prežívať verejne, pretože by to pre oboch znamenalo nebezpečenstvo.

Prenasledovanie LGBTI+ v období 2. sv. vojny

Berlín patril na začiatku 20. storočia k najliberálnejším mestám Európy. Existovali tam LGBTI+ organizácie, bary, kaviarne, časopisy aj kultúrne podujatia. V období Weimarskej republiky sa hovorilo aj o reforme paragrafu 175, ktorý kriminalizoval vzťahy medzi mužmi. Dôležitú úlohu v tomto období zohrával lekár a sexuológ Magnus Hirschfeld, ktorého Inštitút sexuálnej vedy v Berlíne patril k prvým pracoviskám svojho druhu a venoval sa výskumu sexuality a rodovej rozmanitosti.

Tento relatívne otvorený priestor sa však po nástupe nacistov rýchlo zmenil. Už v roku 1933 začal režim rozkladať queer komunitný život. V máji 1933 nacisti vyrabovali Hirschfeldov inštitút a veľkú časť jeho archívov a zbierok zničili pri pálení kníh. Zničenie inštitútu sa tak stalo symbolom násilného konca jednej významnej kapitoly queer dejín.

Prenasledovanie mužov z LGBTI+ komunity sa opieralo najmä o paragraf 175 nemeckého trestného zákonníka. Ten existoval už pred nacistami, no v roku 1935 ho režim rozšíril a sprísnil, čím umožnil stíhať omnoho viac mužov než predtým. Polícia vytvárala zoznamy osôb podozrivých z homosexuality, vykonávala razie a zatýkala desaťtisíce mužov. Väčšina z nich skončila vo väzniciach, no časť bola poslaná aj do koncentračných táborov.

Podľa odhadov bolo počas nacistického obdobia v koncentračných táboroch väznených približne 5 000 až 15 000 mužov označených ako „homosexuálni“ väzni. V táboroch boli zvyčajne označovaní ružovým trojuholníkom, ktorý ich zaraďoval do väzenskej kategórie a zároveň ich vystavoval ďalšej stigmatizácii a násiliu. Ich skúsenosť bola dlho prehliadaná aj po vojne, pretože paragraf 175 zostal v rôznych podobách súčasťou nemeckého práva ešte desaťročia.

Príbeh Rudolfa Brazdu

Jedným z konkrétnych obetí toho zákona bol Rudolf Brazda, posledný známy preživší koncentračného tábora, ktorý bol deportovaný špecificky pre homosexualitu. Narodil sa v roku 1913 ako syn českých prisťahovalcov v Nemecku. V mladosti žil v pomerne tolerantnom prostredí, mal partnera Wernera a dokonca spolu žili otvorene. Po nástupe nacistov sa však situácia zmenila. Brazda bol zatknutý za „smilstvo medzi mužmi“ a ako dôkaz proti nemu použili aj milostné listy a básne, ktoré písal svojmu partnerovi. Najprv si odsedel šesť mesiacov, potom bol deportovaný do Československa. Neskôr ho nacisti opäť zatkli a v roku 1942 ho poslali do koncentračného tábora Buchenwald. Tam nosil ružový trojuholník, bol nútený pracovať a strávil tam 32 mesiacov. Prežil aj vďaka pomoci niektorých väzenských funkcionárov, ktorí ho uchránili pred ešte horším osudom.

Slovenský a Československý kontext

Ani slovenský a československý kontext však nebol pre ľudí, z LGBTI+ komunity, bezpečný. Homosexualita bola počas celého trvania prvej Československej republiky trestná. Keďže nový štát prevzal právny systém z Rakúsko-Uhorska, platili v českých krajinách a na Slovensku rozdielne zákony. V Čechách, na Morave a v Sliezsku rakúsky trestný zákon z roku 1852 trestal homosexuálne vzťahy väzením od jedného do piatich rokov. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi platil uhorský trestný zákon z roku 1878, ktorý trestal sexuálne vzťahy medzi mužmi väzením do jedného roka. Lesbické vzťahy trestané neboli, no to neznamenalo spoločenské prijatie ani bezpečie.

Zároveň však aj v Československu existovali ľudia, ktorí sa usilovali o zmenu. Jednou z výrazných osobností bol bratislavský úradník Imrich Matyáš, ktorý patril medzi prvých aktivistov za dekriminalizáciu homosexuality. V medzivojnovom období vychádzal aj časopis Hlas sexuální menšiny, v ktorom sa objavovali texty snažiace sa presvedčiť verejnosť, že láska medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nemá byť trestným činom. Tieto snahy však narážali na spoločenské predsudky a na zákony, ktoré queer ľudí nútili žiť opatrne, skryto a často v strachu.

Veľká gej vlajka - gay pride

9,90 €

Veľká guma dúha

1,90 €

Bisexual Power - pripínací odznak, kovový

3,90 €