Odchod mladých Slovákov do zahraničia nie je novým javom. Za štúdiom, prácou či lepšími životnými podmienkami odchádzajú každoročne tisíce ľudí. V prípade LGBTQ+ komunity sa však často diskutuje aj o tom, či pri rozhodovaní zohráva úlohu spoločenské prijatie, právne postavenie alebo pocit bezpečia. Čo o tom hovoria dostupné údaje?
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Odchod do zahraničia má mnoho dôvodov
Rozhodnutie presťahovať sa do inej krajiny býva zriedka založené na jedinom dôvode. Mladí ľudia odchádzajú za kvalitnejším vzdelaním, pracovnými príležitosťami, vyššími mzdami alebo medzinárodnými skúsenosťami. Rovnaké faktory ovplyvňujú aj časť LGBTQ+ ľudí.
Zároveň však odborné organizácie upozorňujú, že pre niektorých môže byť dôležitým faktorom aj spoločenské prostredie. Právna ochrana, možnosť uzavrieť partnerský zväzok či celková miera prijatia môžu ovplyvniť, kde sa človek rozhodne dlhodobo žiť.
Čo ukazujú údaje zo Slovenska?
Podľa tretieho celoeurópskeho prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2024 uviedlo na Slovensku iba 31 % respondentov, že sú pomerne alebo veľmi otvorení o svojej LGBTIQ identite. Priemer krajín EÚ bol 51 %.
Prieskum zároveň ukázal, že 78 % respondentov na Slovensku sa často alebo vždy vyhýba držaniu partnera či partnerky za ruku na verejnosti zo strachu z negatívnych reakcií. Takmer štyria z desiatich respondentov sa vyhýbajú niektorým miestam zo strachu z napadnutia a 46 % uviedlo, že sa počas posledného roka stretli s diskrimináciou aspoň v jednej oblasti života. Ide o hodnoty vyššie než priemer Európskej únie.
Tieto údaje však samy osebe nedokazujú, že ľudia kvôli nim odchádzajú do zahraničia. Ukazujú iba to, aké skúsenosti časť respondentov na Slovensku opisuje.
Existujú dôkazy o tom, že LGBTQ+ ľudia odchádzajú častejšie?
Na túto otázku zatiaľ neexistuje jednoznačná celoeurópska odpoveď.
Staršia analýza organizácie ILGA-Europe z roku 2004, zameraná na krajiny vtedajšieho procesu rozširovania EÚ vrátane Slovenska, však ukázala, že mnohí respondenti uvažovali o odchode do zahraničia a značná časť z nich označila svoju sexuálnu orientáciu za jeden z faktorov, ktoré toto rozhodnutie ovplyvňovali.
Novší pohľad prináša online prieskum Queer Vibes 2025, ktorý realizovalo občianske združenie Nomantinels v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Do výskumu sa zapojilo 649 LGBTI+ respondentov zo Slovenska. Podľa výsledkov uviedlo 69,6 % respondentov, že zvažuje odchod do zahraničia. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody patrili nenávistná spoločenská atmosféra, obavy o budúcnosť, nedostatok akceptácie či nemožnosť právne uzavrieť partnerský zväzok.
Dôležitú úlohu zohráva aj legislatíva
Pri rozhodovaní o živote v zahraničí môže zohrávať úlohu aj právne postavenie párov rovnakého pohlavia alebo transrodových ľudí. V jednotlivých európskych krajinách sa legislatíva výrazne líši – od možnosti uzavrieť manželstvo a adoptovať deti až po štáty, ktoré neposkytujú právne uznanie partnerským zväzkom.
Rozdiely v legislatíve však nemožno automaticky interpretovať ako hlavný dôvod migrácie. Ide o jeden z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať individuálne rozhodovanie popri práci, štúdiu, rodine či ekonomickej situácii.
Podľa ILGA-Europe Rainbow Map 2026 získalo Slovensko 24,92 % z maximálneho možného skóre a umiestnilo sa na 35. mieste spomedzi hodnotených európskych krajín. Index hodnotí právnu ochranu LGBTQ+ ľudí, napríklad antidiskriminačnú legislatívu, právne uznanie párov, ochranu pred nenávistnými trestnými činmi či možnosti právneho uznania rodovej identity. Nehodnotí postoje verejnosti ani skúsenosti jednotlivcov.
Každý príbeh je iný
Niektorí mladí LGBTQ+ ľudia odchádzajú za univerzitným štúdiom alebo lepšou kariérou a neskôr sa rozhodnú zostať v zahraničí. Iní zostávajú na Slovensku napriek negatívnym skúsenostiam, pretože tu majú rodinu, priateľov alebo prácu. Sú aj takí, ktorí sa po rokoch vrátia.
Dostupné výskumy preto neumožňujú tvrdiť, že queer ľudia zo Slovenska odchádzajú do zahraničia výlučne kvôli diskriminácii alebo pocitu bezpečia. Ukazujú však, že skúsenosti s diskrimináciou, otvorenosťou o identite či spoločenským prijatím môžu byť jedným z faktorov, ktoré niektorí ľudia pri rozhodovaní zvažujú.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
Zdroje:
European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). EU LGBTIQ Survey III – Country Data: Slovakia. 2024.
European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). LGBTIQ Equality at a Crossroads: Progress and Challenges. 2024.
ILGA-Europe. Meeting the Challenge of Accession. 2004. ILGA-Europe.
Rainbow Map 2026.
Nomantinels; Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Porozumenie: LGBTI+ prieskum – Queer Vibes 2025
