V športe často víťazstvo nie je len o tréningu, disciplíne a odhodlaní. Genetická výbava je neodmysliteľnou súčasťou úspechu vrcholových športovcov. S napredujúcim výskumom sa čoraz častejšie otvárajú diskusie o tom, či genetická výhoda predstavuje nespravodlivosť, alebo prirodzený aspekt športovej súťaže.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Keď do tohto mixu pridáme genderovú identitu a biologické odlišnosti, ktoré sa často stávajú predmetom kontroverzií, vzniká výbušná téma, ktorá dokáže polarizovať verejnosť.
Športovkyne s vysokým testosterónom
Jedným z najsledovanejších prípadov je problematika žien s vysokými hladinami testosterónu, často kvôli stavu nazývanému hyperandrogenizmus. Medzi najznámejšie športovkyne patrí juhoafrická bežkyňa Caster Semenya, ktorá bola dlhé roky pod drobnohľadom. Semenya dominovala v behu na 800 metrov, no jej vysoká hladina testosterónu, ktorá je prirodzeným dôsledkom jej genetickej výbavy, viedla k mnohým kontroverziám. Športové federácie, vrátane Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF), začali regulovať hladiny testosterónu u žien v určitých disciplínach. Športovkyne s prirodzene vyššou hladinou museli podstúpiť hormonálnu terapiu, aby ich hladina testosterónu klesla pod stanovený limit.
Ďalším známym prípadom je alžírska boxerka, ktorá bola predmetom diskusií na Slovensku počas olympijských príprav do Paríža. Slovenská politická scéna sa zaoberala otázkou, či je spravodlivé, aby táto športovkyňa súťažila v ženskej kategórii, keďže má prirodzene vyššiu hladinu testosterónu. Slovenská koalícia viedla vášnivé debaty o jej pohlaví. Podobné kontroverzie však nevznikajú okolo mužov, ktorých rod nikto nespochybňuje a nemusia dokazovať, že sa narodili ako svoje pohlavie.
Muži s genetickými výhodami
Nielen ženy čelia diskusiám o genetickej výbave. Muži s prirodzene vysokou hladinou testosterónu, alebo inými genetickými predispozíciami, sú často oslavovaní. Napríklad fenomenálny jamajský šprintér Usain Bolt má geneticky výhodnú štruktúru svalových vlákien, ktorá mu umožňuje extrémne rýchly štart a maximálnu rýchlosť. Táto výhoda ho posunula do kategórie najrýchlejších mužov na svete, no nikto jeho genetiku nepovažuje za nespravodlivú.
Rovnakú výhodu môže mať aj plavec Michael Phelps, ktorého nezvyčajne dlhé končatiny a rozšírená hrudná dutina mu poskytujú optimálnu hydrodynamiku. Jeho genetická predispozícia mu pomohla získať rekordné množstvo medailí, no táto výhoda je akceptovaná ako súčasť športového génia, nie ako nespravodlivosť.
Československé športovkyne a športovci
V kontexte Československa je nevyhnutné spomenúť aj vrcholové športovkyne a športovcov, ktorí v minulosti preukazovali mimoriadne výkony. Česká bežkyňa Jarmila Kratochvílová, držiteľka svetového rekordu na 800 metrov, bola dlhé roky podozrievaná z užívania dopingu kvôli svojej fyzickej dominancii a svalovej štruktúre. Napriek tomu, že doping sa nikdy jednoznačne nepreukázal, otázky okolo jej výkonnosti neodzneli. Mohla byť jednoducho nositeľkou výnimočných genetických predispozícií, ktoré jej umožnili excelovať.
Na Slovensku si musíme spomenúť na olympijského víťaza v boxe, Jana Zacharu. Aj keď genetické výhody u boxerov nie sú tak často predmetom verejných diskusií, Zacharova výnimočná rýchlosť a reflexy mu pomohli získať zlatú medailu na olympijských hrách v Helsinkách v roku 1952. Jeho prirodzený talent bol kombinovaný s tvrdým tréningom, čo z neho urobilo nezabudnuteľného šampióna.
Biológia verzus politika
Keď sa biológia športovcov stretáva s politikou, vznikajú napäté situácie. Súčasná politická scéna často využíva tieto diskusie na mobilizáciu voličov a šírenie vlastnej agendy. Na Slovensku bolo napríklad počas prípravy na olympiádu v Paríži vidieť, ako niektoré strany využívajú témy ako genderová identita a genetická výhoda, aby polarizovali voličov a vyvolali kontroverzie. Diskusie o alžírskej boxerke boli mnohokrát vyostrené politickými ambíciami, ktoré mali viac spoločného s oportunizmom než so športovou spravodlivosťou.
Genetická výbava vrcholových športovcov je prirodzenou súčasťou ich úspechu. Kým niektorí ju vnímajú ako nespravodlivú výhodu, pre iných je to len ďalší aspekt ľudskej rozmanitosti. Diskusie okolo športovkýň s vysokým testosterónom či mužov s výnimočnými genetickými predispozíciami sú často zneužívané politikmi na rozoštvávanie voličov. Skutočná otázka by však mala znieť: kde leží hranica medzi prirodzenými schopnosťami a nespravodlivou výhodou? V športovom svete, kde každý sekunda a milimeter rozhodujú, je táto hranica stále veľmi tenká.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
