Mal som 13, o mesiac už 14 rokov. Už nejaký ten rok som vedel o tom, že som gej a počas toho roka som sa konečne sám začal akceptovať, ale vtedy som nemal skupinu kamarátov, ktorí by mi boli v tomto oporou. Homofóbne narážky lietali všade okolo mňa, aj keď nikto z nich nevedel, o čo naozaj ide.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Avšak mal som jednu osobu, ktorú som na začiatku toho roku našiel a vyslobodila ma z tejto skupinky. Poznali sme sa už od škôlky, no nikdy sme si neboli tak blízki, ako vtedy.

Neviem, čo to do mňa vošlo, bol som „in the closet“ [pred coming outom, pozn. red.] a väčsinu času mi to nevadilo. Frajera som si nehľadal, mal som všetko čo som chcel. Avšak stále som cítil takú potrebu, potrebu urobiť konečne prvý reálny coming out a neskrývať to v sebe.

Predtým, ako som sa s ňou bavil, som sa snažil dať coming out mojim kamarátom, no nevyšlo mi to. Po neúspešnom pokuse, ktorý skončil pri klamaní a presviedčaní ostatných, že nie som gej, som si povedal, že už z pomyselného šatníka nikdy nevýjdem.

Ale ona bola iná. Ak bolo naše kamarátstvo úprimné a silné, nemalo by sa nič zmeniť. Sedel som nad mojim telefónom, otvorený Instagram, a tam jej profilovka. Posledná správa zo včerajška a moja napísaná, ešte neodoslaná správa.

Prešlo pár minút, hodina, dve. Stále sedím a neviem sa prinútiť poslať jej to. Čo keď ma bude nenávidieť? Čo keď sa jej zhnusím? Nechcem, aby sa to medzi nami pokazilo.

Nakoniec posielam správu, zatváram telefón a rozmýšľam. Ešte je čas to vymazať, ale neurobil som to.

Ráno som sa zobudil do klasického školského rána, pripravený ísť opäť do školy. Skoro zabúdam na moju včerajšiu správu, ale keď otváram mobil a prebehne cezomňa studený pot.

Päť otáznikov a hneď za tým “Kto ti zobral mobil?”. Tu je moja šanca, opäť to môžem odvolať, ale ja to neurobím.

V škole sa o tom nerozprávame. Teda JA nie. Sme na chodbe, všade je rušno a ona sa ma opýta, či to naozaj myslím vážne. Ja odpoviem áno a pýtam sa, či sa niečo zmenilo. Ona odpovie, že nie.

A to mi stačilo. Zvládol som svoj prvý coming out, ale nebol som úplne out, ani ostatným, ani sám sebe. Trvalo ďalší rok, kým som sám vedel rozprávať o tom, akí chlapci sa mi páčia a chvíľu to trvalo aj jej.

Už to je 5 rokov od môjho coming outu. Odvtedy som nabral odvahu byť otvorene gej a byť na to hrdý. Táto osoba je tu stále so mnou a som rád, že práve ona bola prvá, ktorej som konečne povedal o tom, že som gej.

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Zdieľaj s nami tvoj coming out!
Inšpiruj ostatných príbehom tvojho coming outu. Ako poďakovanie za odvahu Ti pošleme dúhový balíček s vlajkou a ďalšími drobnosťami.
Viac informácií →