V holandských predčasných voľbách zvíťazil Rob Jetten, líder liberálnej strany D66. Výsledky sú veľmi tesné a pravdepodobne získa rovnaký počet mandátov ako krajne pravicový Geert Wilders, no toho v podstate vylúčili z predvolebnej spolupráce všetky relevantné strany. Zdá sa, že Holandsko bude mať svojho prvého otvorene gay premiéra, ktorý bude zároveň najmladším v histórii krajiny.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Rob Jetten, 38, sa stal poslancom tamojšieho parlamentu v roku 2017 a neskôr pôsobil ako minister životného prostredia vo vláde premiéra Marka Rutteho. Jetten je momentálne zasnúbený s argentínskym hokejistom Nicolásom Keenanom a ich svadba sa má konať budúci rok. Kuriozitou je, že svojho snúbenca stretol úplne náhodou v supermarkete – spoznal ho z populárnych TikTok zostrihov, v ktorých sa Jetten objavil s ďalším poslancom holandského parlamentu v romanticky ladených scénach. Jetten sa však počas kampane nesnažil zaujať svojím súkromím, ale najmä víziou krajiny, ktorá sa znovu naučí veriť v spoluprácu a pokrok.
V rozhovore s Politico odmietol, že by otázka jeho identity mala byť kľúčová: „Nie som ten gay kandidát, ani ten mladý kandidát,“ povedal. „Oveľa dôležitejšie je, že voliči odmietajú neúspešný experiment s krajnou pravicou. Stratili sme čas, naše verejné financie sa zhoršili a nič sa neposunulo dopredu.“ Dodal zároveň, že chce do politiky vniesť nový optimizmus.
Kým kontroverzný populista Wilders bol označovaný za niekoho, kto spoločnosť rozdeľuje, Jetten sa snažil viesť pozitívnu a sviežu kampaň, pričom jej hlavným posolstvom bolo „áno, dokážeme to.“ Ide o jasný odkaz na úspešnú prezidentskú kampaň amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý tiež používal „yes, we can.“
Bezprostredne po zverejnení exit pollov vyhlásil možný budúci premiér: „Milióny Holanďanov dnes otočili stránku. Rozlúčili sa s politikou negativity a nenávisti.“ V kampani sľuboval stabilnú, ale ambicióznu vládu. Zaviazal sa napríklad postaviť 10 nových miest v reakcii na obrovskú krízu bývania, ktorá Holandsko dlhodobo zužuje. V otázke migračnej politiky navrhoval riešenie žiadostí o azyl mimo územia EÚ a zároveň sa zasadzoval o aktívnejšiu rolu Holandska v rámci únijnej politiky.
Predošlá vládna koalícia padla po odchode strany Wildersa (PVV) kvôli neochote koaličných partnerov podporiť jeho tvrdú protiimigračnú politiku. Táto vláda bola podľa expertov najpravicovejšia v histórii krajiny a mnohí ju kritizovali, že sa viac sústredila na vnútorné spory, než na riešenie problémov Holandska. Liberálna D66 nebola jej súčasťou, v minulých voľbách získala len 6%, no práve neúčasť v nepopulárnej vláde v spojení s aktívnou politickou prácou v kampani jej mohla pomôcť k tak silnému výsledku.
Po liberálnej D66 a krajne pravicovej PVV (obe po 26 mandátoch) nasleduje pravicová konzervatívne-liberálna VVD (22 mandátov, mierny pokles), ľavicová koalícia Zelených a Strany Práce (20, pokles viedol k rezignácii lídra a bývalého eurokomisára Timmermansa) a kresťanskí demokrati (18, veľký comeback). Do holandského parlamentu sa dostane podľa predbežných výsledkov aj niekoľko ďalších malých strán. Výsledky naznačujú, že vznikne širšia centristická koalícia.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
