Amnesty zaradila centrum pomoci J. K. Rowlingovej medzi organizácie pôsobiace proti ľudským právam

Britská pobočka Amnesty International zaradila centrum pomoci obetiam sexuálneho násilia, ktoré pred štyrmi rokmi založila spisovateľka J. K. Rowlingová, do zoznamu organizácií, ktoré podľa nej pôsobia proti ľudským právam. Stalo sa tak v správe s názvom „A growing threat: the anti-rights movement in the UK“ (Rastúca hrozba, hnutie namierené proti ľudským právam v Spojenom kráľovstve). Rozhodnutie vyvolalo vlnu reakcií. Spisovateľka obvinila organizáciu, že jej na právach niektorých ľudí jednoducho nezáleží, a Amnesty medzičasom svoju správu dočasne stiahla z webu.

Centrum Beira’s Place v Edinburgu vzniklo v roku 2022. Jeho cieľom je poskytovať ženám praktickú a emocionálnu pomoc v bezpečnom prostredí. Definuje sa ako priestor len pre ženy, fungujúci v súlade s britským zákonom o rovnosti. Práve preto sa objavilo v spomínanej správe Amnesty International, konkrétne v zozname 117 organizácií označených ako súčasť takzvaného gender critical prúdu, teda hnutia, ktoré podľa Amnesty otvorene odmieta rovnosť trans ľudí. Vedľa Beira’s Place sa v zozname ocitli aj skupiny ako LGB Alliance, For Women Scotland či Sex Matters, ktoré aktívne bojujú za vylučovanie transrodových ľudí, najmä žien.

Rowlingová reagovala na sieti X, kde posledných niekoľko rokov pravidelne prispieva k tejto téme a dostáva sa do ostrých stretov s oponentmi. Napísala, že si Amnesty podľa nej myslí, že niektorí ľudia si práva nezaslúžia, konkrétne ženy, dievčatá a ľudia s homosexuálnou orientáciou, a vyzvala darcov organizácie, aby si všímali, kam ich peniaze putujú. Rowlingová v minulosti pritom pre Amnesty pracovala. Pridali sa aj ďalšie kritizované skupiny. For Women Scotland nazvala správu urážlivou a nehodnou niekdajšej rešpektovanej organizácie, britský poslanec Murdo Fraser hovoril o tom, že Amnesty si vzali za rukojemníka extrémisti. Krátko po vypuknutí polemiky report zo stránky Amnesty zmizol. Organizácia teraz na webe uvádza, že správu dočasne stiahla, aby prešla interným preskúmaním, pričom zdôrazňuje, že zostáva verná svojmu dlhodobému záväzku voči rodovej spravodlivosti vrátane práv žien, LGBTQI a trans ľudí.

Aby dávalo zaradenie Beira’s Place zmysel, treba pripomenúť, prečo Rowlingová v LGBTI+ komunite dlhodobo figuruje ako predstaviteľ takzvaných TERF, teda transrodovo vylučujúcich radikálnych feministiek. Sama sa k tomuto označeniu vyjadrila už v roku 2020 v rozsiahlej eseji, v ktorej opísala svoje obavy o bezpečnosť žien a zároveň si toto pôvodne hanlivé slovo začala privlastňovať. Odvtedy jej vyjadrenia postupne pribúdali. Tvrdila napríklad, že neexistujú „trans deti“ a že žiadne dieťa sa nenarodilo v nesprávnom tele, pričom dospelých, ktorí deťom pri tranzícii pomáhajú, teda rodičov, učiteľov aj lekárov, obvinila z ochoty obetovať zdravie maloletých v mene ideológie. Dlhodobo pritom vyvoláva v ľuďoch strach z transrodových žien, ktoré by ich mali ohrozovať na toaletách, šatniach či iných priestoroch. Po tohtoročnom rozhodnutí britského Najvyššieho súdu, ktorý zúžil právnu definíciu ženy na biologické pohlavie a fakticky vylúčil trans ženy z ochrany podľa zákona o rovnosti, Rowlingová rozhodnutie na X oslavovala a nazvala ho dňom víťazstva. Okrem výrokov ide aj o financie, viacero gender critical organizácií vrátane tých zo zoznamu Amnesty dostáva finančnú aj mediálnu podporu práve od nej alebo z okruhu ľudí okolo nej. Hovoríme tak o dlhodobom a systematickom pôsobení proti právnemu aj spoločenskému postaveniu trans ľudí.

Zároveň platí, že Rowlingová v posledných rokoch skutočne vkladá značné prostriedky a medializáciu do podpory žien prežívajúcich sexuálne násilie a do popularizácie detského čítania, čo dokladá aj jej nedávne stretnutie s kráľovnou Camillou venované práve tejto téme. To bolo tiež kritizované, až musela kráľovská rodina obmedziť komentáre na svojom Instagrame. Podpora jednej ohrozenej skupiny však automaticky neznamená, že človek nemôže súčasne prispievať k marginalizácii inej. Presne to je jadro sporu, ktorý Amnesty otvorila, keď centrum pre obete sexuálneho násilia umiestnila do zoznamu popri organizáciách presadzujúcich reštriktívnu legislatívu voči trans ľuďom. Zostáva otázkou, či pomenovanie konkrétneho krízového centra v takomto zozname nebolo príliš citlivým a možno aj kontraproduktívnym krokom, keď reálne vykonáva prácu, ktorá konkrétnym ženám pomáha.

Práve v tejto polemike sa totiž stráca hlavné posolstvo, o ktoré sa Amnesty vo svojej správe pôvodne usilovala. Je totiž pomyselným pokračovaním aj nedávneho výskumu mediálneho pokrytia takzvaných trans otázok, podľa ktorého sa v štyroch veľkých britských denníkoch za päť rokov objavilo približne sedemnásťtisíc článkov na túto tému. Meno J. K. Rowlingovej sa v nich spomenulo stotšesťkrát, kým samotní trans ľudia menovite len dvadsaťštyrikrát, a to väčšinou v súvislosti s trestnými činmi alebo ako obete vrážd. Amnesty tiež zdokumentovala, že po roku 2017 prudko pribudol počet gender critical organizácií a ich financovanie, len tri z registrovaných charít minuli za päť rokov spolu 3,6 milióna libier. Práve toto zistenie, teda že verejná debata o trans ľuďoch je podľa výskumu do veľkej miery formovaná koordinovaným a dobre financovaným úsilím a nie samotnými trans ľuďmi, malo byť jadrom správy A growing threat. Neriešila pritom len transrodovú otázku, ale aj práva žien a LGBTI+ ľudí všeobecne, keďže organizácia vníma ľudské práva ako prepojené. V správe zaznelo aj toto: „Ľudské práva sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú. Keď sú obmedzené práva jednej skupiny, môžu sa oslabiť aj ochranné opatrenia pre ostatných, a to aj v prípadoch, keď tieto dôsledky nie sú okamžite viditeľné.“ Namiesto tejto pointy sa pozornosť sústredí na jediné meno na zozname a na otázku, či si centrum pre obete sexuálneho násilia zaslúži takéto zaradenie, čo je možno chybou aj priamo Amnesty, že nevysvetlila zrozumiteľne takéto zaradenie alebo nesústredila sa len na organizácie, ktoré aktívne broja proti transrodovým ľuďom.

Spor však dosť dobre ukazuje, ako ťažko sa dnes (nielen) v britskej verejnej debate hľadá jazyk, ktorý by dokázal chrániť ženy pred násilím aj trans ľudí pred vylúčením bez toho, aby tieto dva ciele museli stáť proti sebe.

Fóliový balónik Dúhové srdce

3,90 €

Asexuálny Pride balíček 2025

19,90 €

Letní bouřky

10,90 €