Škola by mala byť miestom, kde sa mladí ľudia môžu vzdelávať, rozvíjať a cítiť bezpečne. Pre časť LGBTQ+ žiakov a študentov však môže byť školské prostredie spojené aj so skrývaním vlastnej identity, negatívnymi poznámkami či šikanovaním. Ako vyzerá situácia na Slovensku a čo ukazujú európske výskumy?
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Šikana zostáva problémom aj na Slovensku
Jedným z najrozsiahlejších zdrojov údajov o skúsenostiach LGBTQ+ ľudí v Európe je tretí prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA). Do prieskumu sa zapojilo viac ako 100-tisíc LGBTIQ ľudí vo veku od 15 rokov z krajín Európskej únie a susedných štátov.
Výsledky ukazujú, že skúsenosti so šikanovaním počas školských rokov nie sú výnimočné. Na Slovensku uviedlo 60 % respondentov, že počas svojho štúdia zažili šikanovanie, zosmiešňovanie, podpichovanie, urážky alebo vyhrážky preto, že sú LGBTIQ. Priemer v 27 členských štátoch EÚ dosiahol 67 %.
Hoci je slovenský výsledok nižší než priemer EÚ, stále znamená, že takúto skúsenosť uviedla viac ako polovica respondentov
| Ukazovateľ | Slovensko | EÚ-27 |
|---|---|---|
| Počas školských rokov zažili šikanovanie, zosmiešňovanie, podpichovanie, urážky alebo vyhrážky preto, že sú LGBTIQ | 60 % | 67 % |
Mnohí svoju identitu v škole skrývajú
Šikana nie je jediným ukazovateľom toho, ako sa LGBTQ+ ľudia v školskom prostredí cítia. Výsledky FRA za EÚ ukazujú, že 46 % respondentov v škole nikdy otvorene nehovorilo o tom, že sú LGBTIQ. Až 64 % svoju identitu počas školského obdobia skrývalo alebo maskovalo.
Pri mladých ľuďoch na Slovensku vidíme podobný problém. Podľa údajov, ktoré z prieskumu FRA spracovala organizácia IGLYO, 58 % slovenských respondentov mladších ako 18 rokov uviedlo, že počas štúdia svoju LGBTQI identitu „vždy“ alebo „často“ skrývali či maskovali.
Tieto údaje nemožno automaticky interpretovať tak, že príčinou je vždy strach zo šikany. Rozhodnutie hovoriť o sexuálnej orientácii alebo rodovej identite je osobné a môže ho ovplyvňovať viacero okolností. Vysoký podiel mladých ľudí, ktorí svoju identitu skrývajú, však ukazuje, že otvorenosť v školskom prostredí stále nie je samozrejmosťou.
Negatívne poznámky počujú aj tí, ktorých sa priamo netýkajú
Školskú atmosféru nevytvárajú iba priame útoky. Ovplyvňujú ju aj vtipy, urážky a negatívne komentáre namierené proti ľuďom, ktorí sú alebo sú vnímaní ako LGBTQ+.

IGLYO pri hodnotení Slovenska uvádza, že podľa údajov FRA až 88 % slovenských respondentov mladších ako 18 rokov zaznamenalo alebo počulo negatívne poznámky či správanie namierené voči spolužiakom, ktorí boli vnímaní ako súčasť LGBTQI komunity.
Takéto prostredie môže ovplyvňovať aj mladého človeka, ktorý ešte o svojej identite nikomu nepovedal. Negatívne výroky namierené proti iným ľuďom totiž môžu byť jedným zo signálov, podľa ktorých sa rozhoduje, komu a za akých okolností sa so svojou identitou zverí.
Situácia nie je iba negatívna
Výsledky FRA zároveň prinášajú aj náznaky pozitívneho vývoja. V rámci EÚ uviedlo 17 % respondentov vo veku 15 až 17 rokov, že sa LGBTIQ témam v ich škole venuje otvorene a pozitívne. FRA tiež upozorňuje, že školy pristupujú k týmto témam pozitívnejšie a aktívnejšie než v minulosti a mladí ľudia vnímajú väčšiu podporu učiteľov a rovesníkov.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami však zostávajú výrazné.
Ako je na tom slovenské školstvo?
Pohľad na slovenské prostredie ponúka aj LGBTQI Inclusive Education Index 2025 organizácie IGLYO. Ten nehodnotí skúsenosti jednotlivých žiakov, ale zákony, verejné politiky a opatrenia súvisiace s inkluzívnym vzdelávaním v 49 európskych krajinách.
Slovensko v tomto hodnotení získalo 12,5 bodu zo 100, zatiaľ čo priemer Európskej únie bol 41,6 bodu.
IGLYO napríklad uvádza, že Slovensko nemá osobitný národný akčný plán zameraný na LGBTQI inklúziu vo vzdelávaní, LGBTQI témy nie sú systematickou súčasťou povinného kurikula a neexistuje ani povinné vzdelávanie učiteľov zamerané na LGBTQI inklúziu. Organizácia zároveň upozorňuje, že školy síce majú mechanizmy na riešenie šikany, ale národný rámec podľa jej hodnotenia osobitne nerieši šikanu motivovanú sexuálnou orientáciou, rodovou identitou či pohlavnými znakmi.
Index preto nehovorí, že konkrétna slovenská škola je alebo nie je bezpečná. Hodnotí predovšetkým systémové podmienky vytvorené na úrovni štátu.
Dôležitú úlohu môže mať učiteľ aj spolužiaci
Bezpečné školské prostredie nie je iba otázkou legislatívy. Význam má aj spôsob, akým na šikanovanie a negatívne komentáre reagujú učitelia, vedenie školy a samotní spolužiaci.
FRA vo svojich záveroch upozorňuje na potrebu vytvárať bezpečné a podporujúce školské prostredie a zabezpečiť, aby školy účinne reagovali na šikanovanie. Európske výsledky zároveň naznačujú, že mladí ľudia dnes vnímajú väčšiu podporu zo strany učiteľov a rovesníkov než v minulosti.
Na slovenských školách môžu pôsobiť školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia, výchovní poradcovia či ďalší členovia školských podporných tímov. Školský psychológ môže žiakom poskytovať psychologické poradenstvo, krízovú intervenciu a odbornú pomoc. Dostupnosť jednotlivých odborných zamestnancov sa však môže medzi školami líšiť.

Škola môže byť pre každého inou skúsenosťou
Výsledky výskumov nemožno preniesť na každú školu ani na každého LGBTQ+ mladého človeka. Niektorí žiaci majú podporujúcich spolužiakov, učiteľov a rodinu a svoju školu vnímajú ako bezpečné prostredie. Iní môžu zažívať urážky, šikanovanie alebo potrebu svoju identitu skrývať.
Dostupné údaje však ukazujú, že problémy nemožno považovať za okrajový jav. Ak 60 % slovenských respondentov v prieskume FRA uvádza skúsenosť so šikanovaním, zosmiešňovaním, podpichovaním, urážkami alebo vyhrážkami počas školských rokov pre svoju LGBTIQ identitu, otázka bezpečného školského prostredia zostáva relevantná.
Na záver
Škola má významný vplyv na každodenný život mladého človeka. Výsledky európskych výskumov ukazujú určitý posun smerom k väčšej otvorenosti a podpore LGBTQ+ žiakov, zároveň však upozorňujú na pretrvávajúcu vysokú mieru šikanovania a skrývania identity.
Samotná sexuálna orientácia alebo rodová identita pritom neurčuje, akú skúsenosť bude mať mladý človek so školou. Významnú úlohu zohráva konkrétne prostredie, reakcie spolužiakov a učiteľov aj dostupnosť podpory. Práve schopnosť školy reagovať na šikanovanie a vytvárať bezpečné prostredie pre všetkých žiakov preto zostáva dôležitou súčasťou diskusie o kvalite vzdelávania.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
Zdroje:
European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). EU LGBTIQ Survey III – Country Sheet: Slovakia. 2024.
European Union Agency for Fundamental Rights (FRA). LGBTIQ Equality at a Crossroads: Progress and Challenges. 2024.
International LGBTQI Youth & Student Organisation (IGLYO). LGBTQI Inclusive Education Report, Index & Map 2025.
International LGBTQI Youth & Student Organisation (IGLYO). LGBTQI Inclusive Education Map – Slovakia. 2025



