LGBT utečenci v Spojených štátoch, ktorým súd potvrdil, že doma by im hrozilo prenasledovanie, končia v afrických štátoch, kde je ich orientácia trestná. Nejde o ojedinelé prípady.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Cieľ cesty sa dozvedel v lietadle
Keď sa výskumníci z Human Rights Watch opýtali muža, kedy sa dozvedel, kam ho deportujú, odpovedal stroho: „V lietadle.“ Americký imigračný sudca mu v roku 2022 priznal ochranu pred návratom do vlasti, pretože by ho tam prenasledovali pre sexuálnu orientáciu. Začiatkom decembra 2025 ho však ICE zatkla pri pravidelnom nahlasovaní sa, ktoré roky plnil bez problémov. O jeho deportácii mu neposkytli žiadne dokumenty, keď sa pokúsil protestovať, pohrozili mu pevnejšími putami. „Nezostala mi iná možnosť, len sa podriadiť,“ opísal organizácii.
Jeho príbeh je súčasťou správy „To Scare People“ (Aby sme ľudí vystrašili), ktorú Human Rights Watch vydala v októbri 2026. Mapuje deportácie cudzincov z USA do afrických krajín, ktoré však nie sú ich domovom. Dotýka sa pritom špecificky aj queer ľudí.
Americká administratíva sa k zastrašovaniu hlási
Podľa údajov úradu ICE poslali Spojené štáty od 20. januára 2025 do 5. augusta 2026 do Afriky viac ako 500 ľudí, ktorí odtiaľ nepochádzali. Tí, ktorých poslali do Eswatini, Ghany a Južného Sudánu, boli podľa organizácie svojvoľne zadržiavaní a zle sa s nimi zaobchádzalo. Niektoré štáty ich poslali ďalej, tam, kde im hrozilo prenasledovanie alebo mučenie.
Zámer nebol utajený. Anonymný americký predstaviteľ povedal senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy: „Ide o to, aby sme ľudí vystrašili.“ Podľa neho má hrozba, že človeka vysadia kdesi uprostred ničoho, pôsobiť ako odstrašenie.
Prípadov je množstvo, nie všetky sú však medializované
Pre LGBT utečencov je takýto systém osobitne nebezpečný. Americké súdy im priznali zákaz vyhostenia do domovskej krajiny, no imigračné úrady nikdy neskúmali, či im nehrozí nebezpečenstvo v tretej krajine, do ktorej ich nakoniec poslali. Správa hovorí o najmenej dvanástich ľuďoch poslaných do afrických štátov, ktoré kriminalizujú vzťahy osôb rovnakého pohlavia alebo ich verejné prejavy. So štyrmi z nich organizácia hovorila osobne, o ďalších desiatich ju informovali právnici a iné zdroje. Najmenej dvaja boli potom navrátení do vlasti alebo s tým pod tlakom súhlasili.
Jeden z vyhostených upozornil úradníkov z ICE, že cieľová krajina nie je pre LGBT ľudí bezpečná, a žiadal pohovor o dôvodnom strachu s ich nadriadeným. Bolo mu prisľúbené, že sa ho dočká, no už o pár dní bol v lietadle. Ďalší deportovaný sa po prílete stretol so zástupcami UNHCR, ale svoj prípad im nedokázal opísať: „Neviem, či im môžem ukázať takú zraniteľnú stránku seba.“
Transrodovú osobu vyhostili v roku 2026 do africkej krajiny, s ktorou nemala nič spoločné. Tá podľa správy trans ľuďom nedovoľuje zmeniť doklady tak, aby zodpovedali ich rodu. Názvy krajín organizácia pritom z bezpečnostných dôvodov neuvádza.
V príbehu muža z úvodu je aj detail, ktorý stojí za pozornosť, v roku 2017 sa totiž pokúsil požiadať o azyl v Kanade. Kanada ho vrátila do USA na základe dohody o bezpečnej tretej krajine, a práve túto dohodu z roku 2002 uvádza Human Rights Watch ako príklad zodpovedného riešenia, keďže je verejná, právne záväzná, vymáhateľná na súdoch a vzájomná. Dohody s africkými štátmi tieto záruky nemajú a niektoré z nich sú dodnes tajné.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
