J. K. Rowlingová znova zverejnila esej o transrodových ľuďoch

Autorka Harryho Pottera po šiestich rokoch aktualizovala svoju esej z júna 2020. Tentoraz sa viac než o osobnú skúsenosť opiera o inštitúcie, súdy a peniaze, ktoré do sporu vkladá. Týždeň predtým, než J.K. Rowlingová na svojej webovej stránke zverejnila túto novú esej, vtrhli aktivisti v tričkách s nápisom „Rowling Money Kills“ na červený koberec slávnostného uvedenia hry Harry Potter a prekliate dieťa v londýnskom West End. Text s názvom „An Update to My Essay of June 2020“ vyšiel 21. októbra a je podstatne kratší než jeho predchodca a autorka v ňom tvrdí, že jej názory sa nezmenili, ale zmenila sa situácia aj jej vlastná rola, keď sa z človeka, ktorý o sporoch píše, sa stal človek, ktorý ich rovno financuje.

O čom v eseji píše

Rowlingová text otvára výpočtom toho, čo od roku 2019 urobila. Prispela do knihy o ženských otázkach v Škótsku, objavila sa v podcaste Megan Phelps-Roper, v Edinburghu založila a platí Beira’s Place, centrum pre ženy po znásilnení určené len ženám, a nedávno vytvorila J.K. Rowling Women’s Fund, ktorý podľa nej financuje súdne spory žien v Británii a Írsku, ktoré chcú právne brániť svoje práva. Odtiaľ prechádza k téze, na ktorej celý text stojí, tvrdí, že dnešný trans aktivizmus nie je hnutie zdola. Na rozdiel od hnutí za občianske, gejské a ženské práva z minulého storočia je „elitársky až do špiku kostí“, vznikol na filozofických a rodových katedrách a cez štátne a kultúrne inštitúcie sa tlačí na ľudí, ktorí o ňom nehlasovali.

Túto triednu líniu autorka vedie celým textom. Za ženy, ktorým trans aktivizmus neškodí, považuje bohaté ženy z médií, vydavateľstiev a univerzít, ktoré podľa nej nepotrebujú šatňu v práci a pohŕdajú pracujúcimi ženami s odlišným názorom. S odbormi argumentuje vládnou štatistikou, podľa ktorej sa v nich častejšie združujú lepšie platení a vzdelanejší zamestnanci, a usudzuje, že ich vedenie zabudlo na pracujúcu triedu. Trans ženy v celom texte nazýva mužmi, ktorí sa za ženy len vyhlasujú, a tvrdí, že muži ako skupina predstavujú pre ženy riziko, a preto majú mať ženy vlastné šatne, toalety a centrá pomoci. Zároveň pripúšťa, že zraniteľní trans ľudia existujú, a píše, že nemajú čeliť diskriminácii v bývaní ani v zamestnaní.

Čo sa oproti roku 2020 zmenilo

Kto obe eseje porovná, všimne si rozdiel najprv v tóne. Text z roku 2020 bol dlhý, osobný a poskladaný z piatich dôvodov, prečo sa autorka rozhodla ozvať. Medzi nimi boli obavy o mladých ľudí, ktorí menia pohlavie, sloboda prejavu a vlastná skúsenosť s domácim násilím. Nová esej o mladých ľuďoch a lekárskych postupoch mlčí a osobnú skúsenosť spomenie len okrajom, keď píše, že kedysi žila z ruky do úst a sama bola obeťou násilia. Pribudlo naopak to, čo v prvej eseji nebolo, keď spomína zoznam inštitúcií, ktoré autorka viní, a pasáž o tom, čo robí so svojimi peniazmi. Do popredia sa tak dostáva otázka, kto spor vedie a kto ho platí, a menej to, čo si o ňom Rowlingová myslí.

Najlepšie sa to ukazuje na tvrdeniach, ktoré by sa dali overiť. Rowlingová píše, že od rozsudku britského Najvyššieho súdu z apríla 2025, podľa ktorého sa „žena“ v zákone o rovnosti vzťahuje na biologickú ženu, výrazne ubudlo žiadostí o pomoc proti súkromným firmám, kým štátne inštitúcie sa naďalej bránia. Čísla k tomu neuvádza, takže sa to z textu nedá preveriť. Podobne tvrdí, že trans aktivizmus podľa všetkých dostupných prieskumov nemá podporu verejnosti, no na jediný prieskum neodkazuje.

Ako reagujú médiá a rôzne organizácie

John Russell z portálu LGBTQ Nation upozorňuje, že v eseji nie je ani jedna štúdia a že jediné odkazy vedú na pôvodný text z roku 2020 a na štatistiku odborov. Pripomína aj to, čo v texte chýba, keďže Rowlingová vôbec nespomína dar 70 000 libier skupine For Women Scotland, ktorá stála za súdnym sporom vedúcim k rozsudku z roku 2025, a jej majetok, ktorý Forbes na začiatku roka 2026 odhadoval na 1,2 miliardy dolárov. Proti tvrdeniu, že trans ľudia ohrozujú ostatných v zdieľaných priestoroch, kladie správu Williams Institute z roku 2021, podľa ktorej sú trans ľudia viac než štyrikrát častejšie obeťami násilných trestných činov než cisrodoví muži a ženy.

Holandský portál qMeet, ktorý sa označuje za LGBTQ+ spravodajstvo a esej hodnotí ako komentár, ju v titulku nazval „dlhým, predvídateľným opakovaním“ toho istého. Rozporuje aj vetu, že neexistuje dôkaz o tom, že by trans ženy mali iný vzorec kriminality než ostatní muži, keď rovnako podľa portálu neexistuje ani dôkaz, že by predstavovali osobitné ohrozenie.

Na druhej strane esej podľa Fox News privítal britský právny zástupca kresťanskej organizácie Alliance Defending Freedom International. Rowlingová sama označenie „protitransrodová“ odmieta a v texte opakuje, že jej nejde o nenávisť voči trans ľuďom, ale o potreby žien, ktoré muži podľa nej nemajú.

Spor s Amnesty International

Jedna pasáž eseje nadväzuje na prípad z uplynulého leta. V júli britská pobočka Amnesty International zverejnila správu, ktorá viaceré organizácie, medzi nimi Beira’s Place a For Women Scotland, zaradila k „hnutiu proti právam“. Rowlingová ponúkla, že týmto skupinám zaplatí právnikov, no Amnesty správu napokon stiahla, vyjadrila ľútosť a sľúbila nezávislé externé preskúmanie. Beira’s Place ospravedlnenie vzalo na vedomie a odkázalo, že poškodenú reputáciu nenapraví. V eseji autorka Amnesty vyčíta, že sa správa ako autoritárske vlády, voči ktorým kedysi vystupovala, a dodáva, že pre organizáciu sama v minulosti pracovala.

Z eseje pritom cítiť, že Rowlingová už nechce nikoho presviedčať. Chce ukázať, čo všetko dokáže zaplatiť. Súdna cesta je pri spore o práva legitímna, takto sa o nich rozhoduje vždy, lenže tu nestoja proti sebe rovnocenné strany. Na jednej je autorka s majetkom, ktorý Forbes odhadol na 1,2 miliardy dolárov, a ňou vytvorený fond, ktorý má za cieľ platiť právnikov. Na druhej sú transrodoví ľudia, o ktorých každodennom živote sa rozhoduje a celá spoločnosť sa dohaduje o tom, kde sa môžu prezliecť, na ktorú toaletu smú vstúpiť, či ich centrum pomoci vôbec prijme. Súdny spor, v ktorom jedna strana vydrží prakticky neobmedzene dlho a druhá často nemá na právnika, nie je férový zápas, aj keď sa vedie podľa pravidiel.

Autorka tiež tvrdí, že trans ľuďom nechce ublížiť, a zároveň sa denne púšťa do hádok na sociálnych sieťach, kde vášne skôr budí, než by ich tlmila. Ťažko to čítať ako snahu porozumieť. Vyzerá to skôr ako jasne namierené ťaženie, ktoré častokrát ide až do osobných útokov. Aj preto jej výčitka o elitárstve druhej strany znie plytkejšie. Kritizovať elity z pozície človeka s takým majetkom je ťažké a hovoriť pritom v mene tých, ktorí takú možnosť nemajú, ešte ťažšie.

Dúhové žabky Pride

7,90 €

Dúhový FANBRUSH® na tvár

5,90 €

Trans odznak (transrodovosť)

1,90 €