Samuel je spisovateľ a hudobník, i keď zatiaľ bez debutu. Ukončil štúdium na konzervatóriu a v októbri nastupuje na vysokú školu. Nevie konkrétne, aké je poslanie jeho tvorby – snáď osloviť toho, koho osloviť má. Ak vám vyjaví odpovede na akékoľvek otázky, bude spokojný. Čo sa týka jeho skúsenosti ako člena LGBTI+ komunity, stretáva sa väčšinou s prijatím – najmä vďaka tomu, že sa obklopuje liberálnymi umelcami.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Máš okolo seba kolektív podobných ľudí? Kde si ich spoznal?
Nemôžem povedať, že je to kolektív. Nejakí tí ľudia sa nájdu, no ich nedostatok je citeľný. Nemyslím si, že jediným problémom je nedostatok živnej pôdy. Aplikácie ako Dúhy môžu byť výborným nástrojom na spoznávanie sa . Avšak, ako každé nástroje, môžu sa využívať, ale aj zneužívať, alebo používať nesprávne.
Vnímaš prekážky vo vzniku nových priestorov pre LGBTI+ mládež?
Udalosť, ktorá sa udiala na Zámockej, strachom poznačila LGBTI+ komunitu rovnako, ako aj jej členov. Čo sa týka nejakých priestorov na spoznávanie sa, nemyslím si, že niečo podobné by mohlo na Slovensku fungovať, resp. fungovať produktívne, ale to je môj osobný názor.
Čo môžeme urobiť, aby sa na Slovensku zlepšila klíma a umožnila takýmto priestorom vznik?
Obyčajná ľudskosť dokáže spraviť divy. Aj keď má človek nejaké predsudky, niektorým veciam nechápe, nemusí to ľuďom z LGBT komunity rovno chrstnúť do
tváre. Aj sami sebe zbytočne vytvárame problémy tým, že sme neúprimní voči
samým sebe a škatuľkujeme sa. Uvediem príklad. Nedávno som sa stretol s jedným mladým mužom, ktorý mi rozprával o tom, ako pomáha svojmu susedovi s prácami na dome – tento sused vie o jeho homosexuálnej orientácii. V jeho rozprávaní sa objavili aj slová „veď zistí, že ja som vlastne normálny človek“, akoby bolo niečo zlé na tom, že človek „vyzerá gay“.
Ak sa nebudeme zbytočne škatuľkovať a žiť svoj život autenticky, obliekať sa a prezentovať sa, ako chceme, zlepšíme celú situáciu a hlavne ochránime svoje mentálne zdravie. Druhá vec je, že nie každý si to môže dovoliť.
V čom je podľa Teba LGBTI+ kultúra špecifická a najviac obohacujúca pre spoločnosť ako celok?
Naša kultúra je špecifická pre jej rôznorodosť, v tom spočíva jej krása a tak aj obohacuje spoločnosť. Chcem však aj pridať, že by sa nás v tomto prípade nemalo zmocniť ego. Častokrát v tejto komunite stretávam s istým bojom s ľuďmi, ktorí majú heterosexuálnu orientáciu a stotožňujú sa s pohlavím, s ktorým sa narodili. Ak zbúrame múry, ktoré sme si sami postavili, dočkáme sa porozumenia a bude sa nám všetkým lepšie spolunažívať.
Myslíš si, že práve queer komunita je vďaka svojim životným skúsenostiam špecificky empatická?
I keď to v iných prípadoch záleží od okolností, myslím si, že máš pravdu. Ochota postaviť sa za slabšieho je do nás vrytá predošlými nie-moc-peknými skúsenosťami.
Príde podľa teba otvorenejší a tolerantnejší postoj k LGBTI+ komunite časom aj na Slovensko? Alebo naopak zaznamenáme odliv LGBTI+ mládeže do zahraničia?
Určite si myslím, že tento mindset k nám časom príde. Dokonca si myslím, že jeho zárodky sú už tu. Keď si pomyslím, koľko ľudí prišlo na uctenie si pamiatky po tragédii na Zámockej, derú sa mi slzy do očí…
Čo zvažuješ pre svoju vlastnú budúcnosť – zostať na Slovensku a bojovať proti status quo alebo vycestovať za väčšou toleranciou?
V tejto krajine som sa už dávnejšie rozhodol ostať. Rád by som sa aj išiel pozrieť na to, ako sa veci ohľadom tejto témy majú v iných krajinách. Čo sa týka toho boja, nemyslím si, že je nejaký potrebný. Ako som už naznačil, láska a pochopenie nás môžu doviesť ešte ďalej. Zároveň si však uvedomujem, že niekedy si jednoducho v živote musíme (čisto metaforicky) zovrieť ruky v päsť.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
