Od istých skupín obyvateľstva často počujeme názory, že práva LGBT komunity nie sú nijak ohrozované a ani obmedzované, a tým pádom nevidia zmysel v dúhových pochodoch. Hannah má 21 rokov a žije s rodičmi a súrodencami v dome pri Košiciach. Že to aj napriek plnoletosti nemá pre svoju orientáciu jednoduché, o tom vás presvedčí v tomto rozhovore.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
MD: Kedy si si uvedomila, že nie si heterosexuálne orientovaná?
H: Vždy, keď som mala vzťah s chlapcom, po čase som si uvedomila, že v ňom nevidím perspektívu. Lákalo ma vyskúšať to s babou. Asi v sedemnástke mi začínalo dochádzať, že to pre mňa s chlapcami nebude „to pravé“, a rozhodla som sa žiť podľa seba. Nemohla som lepšie urobiť.
MD: Ako si spoznala svoju priateľku?
H: Spoznali sme sa cez Facebook. Začali sme si písať a veľmi rýchlo sme prišli na to, že toho máme obe veľa spoločného.
MD: Ako si zistila, že aj tvoja priateľka to tak cíti?
H: Stačil týždeň a už sme vedeli, že chceme byť spolu. Väčšinou je to jasne poznať aj na tej druhej strane, to človek skrátka vycíti. Pamätám si, ako som za ňou šla do Popradu a chcela som nejako zapôsobiť. Nevedela som ešte, ako na to, tak som jej doniesla ružu. Jej to však prišlo milé.
MD: Ako na to reagovali rodičia?
H: Povedala som im, že im niečo musím oznámiť, a so slzami v očiach zo mňa vypadlo, že sa mi viac páči rovnaké pohlavie. Dodala som však, že ich ľúbim a že dúfam, že ma budú mať radi takú, aká som. Väčšinou sú to otcovia, ktorí to berú ťažko, ale u nás to bolo naopak. Ocko od začiatku niečo tušil, podporil ma a povedal, že si veľmi želá, aby som bola šťastná. Mama veľmi plakala a nechcela to prijať. Mala som to s ňou ťažšie, ale už sa s tým zmieruje a situácia sa našťastie pomaly upokojuje.
MD: Tvoja priateľka je trochu staršia ako ty. Aký máš na to názor?
H: Veľmi mi pomáha a je mi oveľa väčšou oporou ako napríklad muži v mojom veku. Vie mi perfektne poradiť a nasmerovať ma, ak nad niečím váham alebo mám strach.
MD: Ako vnímaš postavenie práv LGBT+ komunity na Slovensku?
H: Skôr negatívne. Myslím si, že až také práva nemáme. Ľudia síce povedia, že áno, ale nie je to tak. Bez predsudkov sa nemôžeme ani slobodne a pokojne držať na ulici za ruku, pretože po nás hneď začne niekto pokrikovať, že je to nechutné a že sme hnusné. O svadbe ani nehovorím, pritom manželstvo prináša mnoho výhod. Nikomu neubližujeme tak nechápem, prečo v spoločnosti stále prevláda názor, že je to niečo zlé.
MD: Čo by si odkázala ľuďom, ktorí patria do LGBT+ komunity?
H: Nech sa nehanbia za to, kto sú a akí sú, a nech si žijú podľa seba, pretože nikto iný za nich ten život žiť nebude. A nech sa nehanbia zdôveriť sa niekomu, komu dôverujú. Treba komunikovať a verejne o tejto téme hovoriť.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
Zdroje:
Ilustračný obrázok: Mercedes Mehling na unsplash.com
