Zdôveriť sa okoliu s tým, že ste iný, je pre mnoho ľudí veľmi ťažké. Aké to ale musí byť, keď vás na sociálnych sieťach sledujú tisíce ľudí a s nevraživosťou sa stretávate skoro dennodenne zo všetkých strán? Pozrime sa, ako to vníma influencerka Aňanás (@ananasvidea).
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
MD: Ako úplne prvé sa ťa opýtam, kedy si si uvedomila svoju orientáciu, najprv sama pred sebou, a kedy si sa s tým potom zdôverila okoliu?
A: Presne na túto otázku neviem, ako mám odpovedať, pretože od mala som viac obdivovala ženy než mužov, hoci ja sama som sa nikdy v živote necítila komfortne v ženskom oblečení. Prvý krát som o svojej bisexualite povedala mamine, keď som mala 13 rokov. Tá mi vtedy povedala: „Je mi jedno, či budeš mať za partnera muža alebo ženu, hlavné je, že budeš šťastná, a vtedy budem šťastná aj ja.“
MD: Hovoríš, že si sa nikdy necítila komfortne v ženskom oblečení, ale mala si dlhé vlasy, nosila si to ženské oblečenie a aj si sa tak prezentovala na sociálnych sieťach. Kedy u teba nastal ten zlom, že si si povedala, že to zmeníš?
A: Dlhé vlasy som si postupne skracovala a skracovala, až kým to neprišlo do dĺžky, kedy som si povedala „kašlem na to, aj tak to chcem dlhšie vyskúšať a aj tak to rýchlo dorastie“. Jasné, že mamina sa na mňa pozerala pohľadom „panebože“, keď som jej túto nádhernú správu oznámila, no po pár vyhrážkach so strojčekom na strihanie vlasov pri hlave, ma objednala ku kaderníčke. Prvý strih bol inšpirovaný postavou Mirandy Priestly, ktorú vo filme Diabol nosí Pradu stvárnila Meryl Streep. Od prvého „pixie-cutu“ som sa začala cítiť šťastnejšia a sebavedomejšia, takže s krátkymi vlasmi pokračujem naďalej.
MD: Dlhšie si síce nenatáčala videá pre svoj kanál na YouTube, no pôsobila si na Instagrame a TikToku. Ako ľudia reagovali na to, že si bisexuálka a na to, ako si zmenila štýl? Začala si vnímať aj viacej „hejtov“?
A: Keď spravíš takú obrovsku zmenu, tak je jasné, že to ľudí šokuje. Coming out som na YouTube spravila už v roku 2017, a už vtedy mali ľudia skôr pozitívnejšie a podporujúce reakcie. Až keď som si ostrihala vlasy na krátko, tak áno, s tým prišli aj negatívne ohlasy typu: „Vyzeráš ako chalan!“, „Si lesba ?“, „Chceš byť chalan teraz, či čo?“. Jasné, že to človeka prv zabolí, ale potom máš okolo seba ľudí, ktorí ťa podporia, nech sa deje čokolvek. Človek, ktorý sa rozhodne pôsobiť na sociálnych sieťách a je odlišný, musí počítať s tým, že nie vždy to bude ružové. Potom sa však nájdu aj ľudia, ktorí za tebou prídu a so slzami v očiach ti povedia: „Aňi, ďakujem, že si si ostrihala vlasy. Pre nás, čo máme za sebou rakovinu a prišli sme o väčšinu vlasov a musíme si ich teraz nechať dorásť, je to dobrý pocit, že sa nemusíme cítiť tak odlišne od ‚normálnych‘ dievčat.“
MD: Ty máš teraz priateľa, ktorý tiež patrí do LGBT+ komunity. On žije v Česku a ty na Slovensku. Vidíš v mentalite ľudí tu a tam rozdiel? Je podľa teba ťažšie byť na Slovensku sám sebou?
A: Som z východného Slovenska a on žije v Prahe. Povedzme si pravdu, Slovensko je v LGBT+ témach celkovo viac zaostalejšie. My sme ten rozdiel krásne videli, keď sme sa prechádzali v Prahe a v Košiciach. V Prahe nikto neriešil, ako vyzerám. V Košiciach na nás hneď kričali: „Fuj gejovia, homosexuáli!“, hoc pravda je úplne iná. Príde mi vtipné, že keď si žena dá na seba mikinu a tepláky a má pritom aj krátke vlasy, tak už je hneď považovaná za muža.
MD? Chcela by si na záver ešte niečo odkázať ľuďom?
A: Buďte tým, kým chcete byť, hoc na vás bude okolie na začiatku pozerať. No verte mi, oni len chcú byť vami, chcú mať vašu sebadôveru, chcú mať vašu voľnosť.
Zdroj ilustračného obrázka: instagramový profil @ananasvidea
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
