Pýtali ste sa niekedy na to, ako vlastne vznikli Dúhy.sk alebo či sa chystajú nejaké ďalšie podobné projekty? Mňa samu to zaujímalo, a preto som sa rozhodla opýtať sa priamo jedného z ich tvorcov. S radosťou vám tak prinášam rozhovor so spoluzakladateľom Dúhy.sk, Marekom Machom.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
MD: Máš len 19 rokov, si študentom na strednej škole a už teraz tvoje meno pozná veľa ľudí vďaka tomu, čo robíš. Kedy ťa teda napadlo, že by si mohol poukazovať na problematiku menšín a celkovo na to, čo sa deje na Slovensku?
MM: Ono to celé začalo v marci roku 2016, kedy sa do parlamentu dostali fašisti a ja som nechcel byť ďalší z tých, čo sa len rozčuľujú nad tým, ako je to možné, ale chcel som nejakým spôsobom prispieť k tomu, aby sa to nabudúce buď nestalo, alebo aby som ovplyvnil čo i len jedného človeka, ktorý sa na základe mojich príspevkov a aktivít rozhodne, že ich nabudúce voliť nebude.
MD: Myslíš, že sa ti to darí?
MM: To musia posúdiť hlavne ostatní. Už sa mi ale pár krát stalo, že mi napísali ľudia, ktorí sa na základe toho, že sledovali príspevky iniciatívy Mladí proti fašizmu rozhodli, že Kotlebovcov voliť nebudú.
MD: Prezentuješ sa ako heterosexuál. Kedy ťa napadlo, že začneš podporovať LGBT+ komunitu. Kedy si sa o ňu začal viac zaujímať?
MM: Ono to celé prišlo postupne. Tým, že fašizmus neútočí iba na náboženské a rasové menšiny, ale aj na tie sexuálne, tak to dosť úzko spolu súvisí. Dôvodom, prečo som sa spolu s Ondrejom Vráblom rozhodol založiť Dúhy.sk, boli predovšetkým príbehy ľudí, ktorí mi písali, či už v rámci iniciatívy Mladí proti fašizmu, alebo súkromne, že situácia okolo tejto komunity na Slovensku je vážna. Mladí sa častokrát boja zdôveriť so svojou orientáciou aj najbližšiemu okoliu a neexistuje žiadne miesto, na ktorom by sa mohli v tomto smere slobodne a bez obáv rozvíjať. Rozhodli sme sa preto, že ho vytvoríme.
MD: Mladí ľudia majú rôznorodé názory a na škole pravdepodobne vedia, čo robíš. Ako to berie tvoje okolie?
MM: Snažím sa neťahať to do svojho osobného života. Podľa mňa je najlepšie, ak to mám čo najviac oddelené. V osobnom živote to nevyťahujem a viac-menej to nevyťahujú ani ľudia, s ktorými sa každodenne stretávam. Samozrejme, že sa o tom občas rozprávam aj s nimi, ale to skôr výnimočne.
MD: Dá sa povedať, že máš medzi internetovým a normálnym svetom priamu stenu?
MM: Ja by som to skôr povedal tak, že sa snažím vo svojom osobnom živote s ľuďmi neriešiť politiku. Riešim ju v diskusiách, snažím sa ju riešiť na internete a na miestach, ktoré sú k tomu určené, nie v osobnom živote.“
MD: Čo očakávaš od Dúhy.sk a aká bola tvoja prvá myšlienka pri vytváraní stránky?
MM: Ako som už spomínal, jej cieľom je pomôcť čo najviac ľuďom z komunity. Jedným z takých interných miľníkov bolo do dvoch mesiacov dosiahnuť hranicu 5 000 zaregistrovaných a prevažne aktívnych užívateľov. Dnes som rád, že môžem povedať, že sa nám to podarilo.
MD: Ako dlho ste pracovali na tejto sociálnej sieti? Popísal by si to ako náročné, alebo ako takú jednoduchšiu vec?
MM: Približne takto pred rokom sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme a že to teda budeme robiť. Ja som na tom mal veľký podiel najmä zo začiatku, kedy sa pripravoval Startlab, pripravovala sa kampaň, riešilo sa, ako to celé bude prebiehať, čo konkrétne budeme robiť a o čom vlastne celé Dúhy.sk budú. Ondrejova časť práce bola predovšetkým programátorská činnosť. Každopádne nemôžem povedať, že to bolo jednoduché. Raz som povedal, že to nebolo až také hrozné, a Ondrej ma skoro zadrhol (smiech).
MD: Keby bolo Slovensko tolerantnou krajinou, takéto stránky by neboli potrebné. Kde je teda podľa teba problém?
MM: Je náročné skúsiť tento problém zhrnúť v krátkosti. Problémov je podľa mňa viac. Od zlej komunikácie danej témy, cez nedostatočné reakcie sociálnych sietí ako Facebook či Instagram na šírenie nenávisti voči daným skupinám, slabá podpora kritického myslenia zo strany škôl a pod. Ako najväčší problém však vnímam asi to, že naša občianska spoločnosť nie je dostatočne angažovaná. Napriek tomu si nemyslím, že by sme boli nejako extrémne konzervatívna krajina, ale práve tým, že tí konzervatívni ľudia sú v mnohom aktívnejší než progresívna časť spoločnosti, tak sa dostávame do situácie, kedy tá menšia časť vytvorí viac hluku a je o nej oveľa viac počuť, než o tej tolerantnejšej.
MD: Vďaka tomu, čo robíš, ťa určite neraz niekto nazval homosexuálom. Bolo o tom aj video a často sa to rieši v komentároch. Ako na toto reaguješ? Dotkne sa to tvojej osoby alebo sa nad tým iba pousmeješ?
MM: Mne sa v prvom rade strašne páči, že niektorým ľuďom stačí jedno vyjadrenie, ktoré nie je ničím podložené, a sú ochotní veriť mu a pokladať ho za niečo sväté. Zároveň platí, že podobné vyjadrenia neriešim. Ak by som aj bol gej, zmenilo by sa tým niečo? Pretože podľa mňa nie.
MD: Ako reaguješ na kritiku? Priamo mierenú na tvoju osobu alebo na to čo robíš?
MM: Viac-menej mi je jedno, čo robia títo ľudia. Občas sa im ale podarí niečo úsmevné. Napríklad raz som sa videl na Kinder čokoláde, to sa mi páčilo. Čiže dosť záleží na tom, čo je to za príspevok, ale inak to nejak neriešim.
MD: Keďže si toho v mladom veku celkom dosť dosiahol, čo berieš ako svoj najväčší úspech?
MM: Nesnažím sa na to pozerať cez úspechy, ale skôr cez to, do akej miery som dokázal ľuďom pomôcť a do akej miery ma to napĺňa. Ťažko sa mi preto vyjadruje k tomu, čo pokladám za konkrétny najväčší úspech.
MD: Aké máš so svojimi projektmiplány do budúcna?
MM: Cieľom všetkých projektov v súčasnosti je v prvom rade zaujať čo najväčšie množstvo ľudí, mať čo najväčší dosah a čo najväčšiemu množstvu ľudí komunikovať témy, na ktoré sú tie projekty zamerané.
MD: Chcel by si niečo povedať na záver?
MM: Ak máte nejaký nápad, niečo, s čím by ste vedeli pomôcť spoločnosti, tak sa nebojte a vyskúšajte ho zrealizovať. Najhoršie, čo sa vám môže stať, je, že to nevyjde. Je dôležité, aby sme sa snažili byť občiansky angažovaní, aby sme sa zaujímali o spoločenské témy a aby sme sa snažili zlepšiť naše okolie. Len tak môžeme dosiahnuť krajšiu a lepšiu krajinu, v ktorej budeme chcieť žiť.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
