Zakariyya Borini je ambasádor charitatívnej LGBT+ organizácie Just Like Us. Verejne zdieľa svoje skúsenosti ako mladý gej moslimského vierovyznania, aby pomohol iným queer ľuďom na ich ceste k sebaprijatiu. Prečítajte si jeho príbeh.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Keď som vyrastal, mal som pocit, že slová gej a moslim nepatria do jednej vety. No keď sa to stalo mojou realitou, musel som si nájsť spôsob, ako akceptovať oboje.
Moji rodičia pochádzajú z opačných koncov sveta. To mi do života prinieslo unikátnu kombináciu kultúr, jazykov a jedál, no zároveň aj otázku: „kam patrím ja?“. Neustále som mal pocit, že nie som dosť biely, nie som dosť hetero, nie som dosť moslim. Mal som pocit, že nie som dosť dobrý.
Je pochopiteľné, že väčšina ľudí v snahe zmieriť sa so svojou LGBT+ identitou bojuje s pochybnosťami. Niektorí nájdu komfort v tom, že si nalepia tú správnu nálepku, ktorá vyjadruje ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, iní sú slobodní v tom, že nemajú a nepotrebujú žiadne pomenovanie pre to, čo cítia.
Keď som si v 14-tich začal uvedomovať, že som teplý, slová gej a sexualita boli pre mna cudzie. Jediné, čo som vedel bolo, že sa cítim inak, a nevedel som prečo. Napriek tomu, že som vyrastal vo veľkom meste ako je Manchester, v škole alebo doma sa o LGBT+ témach veľa nehovorilo. Práve z tohto dôvodu bola moja cesta k sebaprijatiu kľukatá. Na základnej škole mi nebolo príjemné byť otvorene gej. Dnes to je už inak. V tých časoch ma prevalcoval strach z neznámeho a pocit hanby.
LGBT+ seriály a knihy ako kľúčové nástroje
TV seriály, napríklad Ackley Bridge, boli kľúčovými nástrojmi, ktoré formovali môj pohľad na vlastnú sexualitu. Vnútorný boj medzi náboženstvom a sexualitou, o ktorom som sa v istom období domnieval, že ovplyvňoval iba mňa, sa zrazu stal prístupnejším. Vidieť nie jednu, ale dve LGBT+ moslimské postavy búrať v hlavných úlohách bariéry medzi homosexualitou a moslimskou komunitou bolo úžasné.
Prečítal som si knihu od autora Mohsin Zaidi s názvom A Dutiful Boy (Poslušný chlapec), ktorá je životopisným príbehom autora. Je o ceste geja vychovaného v tradičnej moslimskej rodine k prijatiu samého seba. Ako 14-ročný gej a zároveň moslim z Manchestra, som neveril, že to je vôbec možné.
S prijatím samého seba prišla úľava
Keď som konečne prijal samého seba, čo prišlo po mojom presťahovaní sa do Londýna, moja sexuálna orientácia sa z neprekonateľnej hanby zmenila na malú súčasťou mojej identity. Uľavilo sa mi, že konečne môžem byť sám sebou, a nemusím sa báť, že nie som dosť dobrý. Žiadny mladý človek by nemal prechádzať týmto bojom a týmito myšlienkami. Mal by vedieť, že si nemusí vyberať medzi tým, či bude gej, či moslim.
Môcť v škole otvorene rozprávať o tom, že patrím do LGBT+ komunity, pre mňa znamenalo veľmi veľa. Mal som šťastie na podporujúcich učiteľov a kamarátov, ktorí ma uistili, že byť gej a veriaci je v poriadku.
Podpora môjho okolia mala pozitívny dopad na moju sebahodnotu a nikdy im to nezabudnem. Polovica študentov tvrdí, že v minulom roku dostali žiadne alebo veľmi malé množstvo pozitívnych správ ohľadom svojho LGBT+ statusu.
Rozhodol som sa, že nechcem, aby ďalší mladí LGBT+ moslimovia museli cítiť taký strach, tak ako som cítil ja. Prihlásil som sa za dobrovoľníka v organizácii Just Like Us, čo mi dalo možnosť chodiť do škôl a zdielať svoje skúsenosti ako človek tmavšej pleti, homosexuál a človek islamského vierovyznania.
Zdroj titulného obrázku a textu: gaytime.co.uk
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
