Je to síce príbeh starý už sedem rokov, tematika je však stále aktuálna. Nachádzame sa v obci Dolní Přím v Českej republike, kde žil mladý, skoro pätnásťročný chlapec Filip. Rodičia o ňom hovorili, že bol veselý, milý, mal kamarátov, nikomu v živote neublížil, bol citlivý. Všetci ho milovali.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Bohužiaľ, narodil sa do spoločnosti ignorantov a hlupákov. Aj kvôli tomu sa Filip v jeden deň rozhodol, že spácha samovraždu. Kým boli jeho rodičia v kostole, obesil sa v záhrade ich rodinného domu. V liste na rozlúčku napísal, že jediným dôvodom zobrať si život bolo, že je gej.
V liste sa vyjadril, že to urobil najmä kvôli posmeškom, ktoré na neho padali ako dážď, urobil to pre všetkých gejov na svete, ktorí trpia psychickými problémami, pretože nemôžu byť sami sebou.
Mladý chlapec, ktorý mal celý život prakticky pred sebou, sa zabil len kvôli tomu, že okolie, v ktorom žil, ho nedokázalo prijať takého, aký bol. Nechcel žiť v spoločnosti plnej nenávisti a predsudkov. Podľa jeho sestry ho najviac ranili nadávky o „buzerantoch“.
Mnohí mladí z nášho okolia, často ani nevieme kto, znášajú odsudzovanie ich sexuálnej orientácie. Nemusí to byť cielené priamo na nich, takéto nadávky sa dajú vystreliť aj nepriamo. Ako?
Mladý chalan, vo veku nášho Filipa, je denno-denne v spoločnosti spolužiakov, rodiny, kamarátov a iných ľudí. Predstavme si, že na rodinnom stretnutí sa alkoholom podgurážený strýko znenazdajky začne púšťať do tém, ktoré rozoberá veľmi rád – politika, choroby a „buzeranti“. Začne nadávať, ako sú mu buzeranti odporní, ako sú chorí, neprirodzení, ako to každému strkajú pod nos a iné. Náš mladý chalan musí počúvať excesy alkoholika, ktorý si neuvedomuje, že tieto slová priamo zraňujú jeho synovca, o ktorom samozrejme nevie, že je gej. Chalan sa cíti trápne, stúpne mu tlak, rozbúcha sa mu srdce a bojí sa. Do očí sa mu tlačia slzy. To, že o ňom niekto rozpráva, že je hnusný, zvrátený, ho zraňuje.
Podobný prípad môže nastať v partii kamarátov. Dôjde na tému gejov a lesieb a ten mačo-kamoš začne rozhadzovať rukami a rozprávať, ako by gejov vešal za gule do prievanu, že sú to úchyláci, zvrátenci a podobne. Lesby sú ale fajn, môže nad nimi masturbovať.
Náš chalan vôbec netuší, ako sa má správať, čo má povedať, len sa nasilu usmeje, no vo vnútri ide vybuchnúť. Najradšej by sa postavil a vykričal tomu hajzlovi, že aj on je gej, či ho ide teraz zavesiť do prievanu. Strach mu to však nedovolí.
Psychickému zdraviu homosexuálov škodia aj médiá a politická scéna. Ako sa musí cítiť mladý gej alebo mladá lesba, keď v správach a na internete neustále vidia kresťanských politikov, ktorí sa všemocne snažia o presadenie ich stredovekých predpotopných názorov na úroveň zákona. Títo zvolení zástupcovia ľudí majú ochraňovať základné ľudské práva všetkých osôb rovnako, nie len tých, ktorí sa tvária ako kresťania. Mnohí hovoria, že homosexuáli by nemali mať privilégiá ako nap. manželstvá a pod. Toto však nie sú privilégiá. Sú to základné ľudské práva. Privilégiom by sme skôr mohli označiť neplatenie daní. Aha, napríklad tak ako dane neplatí cirkev.
Zdroj: Ian Taylor pre unsplash.com
Sociálne siete sú dvojsečná zbraň čo sa týka názorov ľudí. Dedoles začal na Facebooku s veľmi peknou reklamou, kde sa nachádza buď párik chalanov, alebo báb – ide o dôležitú osvetu, že aj takíto ľudia sú ľudia, ktorí chcú lásku. Bohužiaľ, v sekcii komentárov nájdeme úplne odlišný svet. Plno samozvaných odborníkov na ľudské práva, politológov, psychológov a neviem ešte akých odborníkov, plno nadávok, nepochopenia, odsudzovania, nenávisti. To všetko na základe jednej reklamy na ponožky .
Mladí queer ľudia majú pocit samoty, nepochopenia a najhoršie na tom je, že sa o tejto svojej tiaži na duši boja povedať komukoľvek. Najčastejšie sa zveria kamarátovi, kamarátke alebo súrodencovi. Rodičia nepatria medzi prvých, ktorým by sa zverili so svojím trápením. Mnohokrát sa stáva, že rodičia len mávnu rukou, keď za nimi dieťa príde, že ich niečo trápi, a odbijú ho slovami: „Máš len štrnásť rokov, ako teba môže niečo trápiť?!“ Alebo „Ja som v tvojom veku nemal čas zaoberať sa hlúposťami, musel som robiť.“
Milí rodičia, vedzte, že psychické problémy sú najhoršie zo všetkých zdravotných starostí. Psychika ovplyvňuje aj mnohé telesné záležitosti. Prirovnávanie vlastného dieťaťa ku sebe, akí ste vy boli v mladosti, nič nevyrieši, doba sa za posledných dvadsať rokov rapídne zmenila. Skúste sa zamyslieť, či aj vy ste sa niekedy v mladosti cítili smutne, depresívne, opustene. Práve tieto pocity môžu mať v súčasnosti veľký dopad na vaše zdravie, úsudok a mnohé iné aspekty vášho života.
Vyjadrenie, že mladí ľudia nemôžu mať problémy, že ich nemôže nič trápiť, sú také absurdné, akoby sme chceli vypiť more lyžičkou. Jasným dôkazom toho, že aj mladí ľudia môžu mať depresie a úzkosti, je Filip, ktorý svoj život ukončil, pretože sa bál, nikomu o nich nepovedal. Keby sa s nimi zveril rodičom alebo psychológovi, možno by dnes ešte žil. Psychické zdravie je najzraniteľnejšie práve v období dospievania, kedy sa človek hľadá, snaží sa zaradiť do spoločnosti.
Ignorovanie problémov mladých môže viesť aj k tomu, že mladý gej alebo mladá lesba zaprie samého/samú seba. Odmietne sa otvoriť iným ľuďom, odsúdi seba samého/samú, ako niečo zvrátené, odporné a neprirodzené. Odmietne vyhľadávať lásku, stráni sa iným ľuďom z LGBT+ komunity, čo vedie k ďalším problémom s psychikou. Z takých ľudí vyrastú zatrpknutí a nepríjemní ľudia. Keby sa spoločnosť postaví aj k tejto problematike tak ako k iným formám šikany? Mnoho mladých by sa nebálo rozprávať o svojich problémoch. Tínedžeri by vedeli vyjadriť svoje pocity a útrapy a s odbornou pomocou by sa naučili filtrovať nenávisť a odsudzovanie, stali by sa silnými, sebavedomými a nezávislými osobnosťami.
Pokiaľ sa v ľuďoch nenájde kúsok pochopenia, že homosexuálne orientovaní ľudia sa takí narodili a nemôžu za to, kým sú, bude dochádzať aj k takýmto extrémnym prípadom, že si mladý človek, akým bol Filip, siahne na život.
Autor textu: Mgr. Filip Tkáčik, učiteľ
Titulný obrázok: Christian Sterk pre unsplash.com
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
