Prinz je mladý človek so skúsenostiami, za ktoré by sa nehanbil ani dospelý človek. Rozprávali sme sa o mediálnom obraze o BDSM komunite, shibari ako umení zväzovania, bezpečnosti. Prinz nám prezradil aj jeho najtrápnejší príbeh so zväzovaním.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Súkromne si mi povedal, že to máš doma “zaujímavé”. Mohla by pre teba práca a bývanie znamenať nový začiatok?
Teoreticky hej, ale s tým, koľko teraz stoja nájmy a byty, tak pochybujem, že budem mať najbližších 10 rokov vlastné bývanie. Plánujem sa s kamarátkou presťahovať do Ústi nad Lábem.
Prečo práve tam?
Odtiaľ bol no aj prvý vážny vzťah a ja som tam ako pätnásťročný dochádzal. Mal som asi 15 rokov. Cez prázdniny som tam pravidelne dochádzal. Vtedy som zistil, že mi vyhovujú vzťahy na diaľku. Našiel som si v Ústi partiu kamošov a aj mi zostali po našom rozchode. To miesto mi pripomína náš vzťah a je to pre mňa taká nostalgia.
Stáva sa ti, že si ľudia o tebe myslia, že pôsobíš viac drsne, než v skutočnosti si? Pre čitateľov upresním, že Prinz má na tvári piercingy a je potetovaný.
Rád pôsobím drsnejšie. Rovnako si užívam, keď zmätiem ľudí, lebo som tak vo výhode, ako veľmi si ich pripustím.
Ako vnímaš dotyky?
S tými dotykmi je to rôzne. Keď sa s kamošmi objímeme, úplne super v pohode, s rodinou alebo cudzími ľuďmi žiadne dotyky. Keď niekomu dovolím dotknúť sa ma, je to znak, že sa pri nich cítim komfortne.
Máš pocit, že niekam patríš?
Patrím medzi ľudí, ktorí si ma vážia a ktorí ma majú radi, s ktorými sa navzájom podporujeme. Niekedy je tam taký pocit byť v tej skupine ľudí, ku ktorej ja inklinujem (BDSM), či už je to záujmami alebo niečím iným, ale nie je to tak intenzívne ako niekedy, lebo ja som sa strašne dlho hľadal, po všetkých stranách.
Čo sa zmenilo?
Veľmi som na seba tlačil, aby som za každú cenu niekam patril. Vtedy sa mi absolútne nič nedarilo, lebo som na seba vyvíjal neskutočný nátlak a došlo to až tak prirodzene.
Keď som dal voľný priechod mojim potrebám a pocitom, zatiaľ som o sebe zisťovať veci, ktoré som predtým nevedel a vtedy som vlastne začal zisťovať, kam ja vlastne patrím.
Kam teda patríš?
Patrím do BDSM komunity, zaujímam sa aj o spiritualitu, štýlovo vraj k emákom, ale tým si nie som až tak istý.
Čo hľadáš vo vzťahu?
Osobu, ktorá bude z BDSM komunity, dominantný, aby sme si sadli aj po sexuálnej stránke.
Je pre teba sexualita vo vzťahu dôležitá?
Veľmi, povedal by som, že ešte viac ako romantická časť. Pre mňa je tá sexuálna časť gro. Kebyže idem do vzťahu s niekým, kto nie je na BDSM, kto nezdieľa rovnaké hobby, nefungovalo by to vôbec.
Takže musia vedieť byť tvrdí. Koľko z tvojich partnerov bolo v posteli skôr jemnejších, takzvaných vanilla boys?
Vážny vzťah – jeden. Všetko ostatné boli „vzťahy“ v úvodzovkách. Bývalý partner sa snažil dať mi čo chcem, ale on na to príliš nebol. Na druhej strane – výkony, ktoré podával boli úžasné.
Tak sa zdá, že ani neexistuje reálna línia medzi tým, že si dominantný alebo submisívny. Možno je to aktuálny stav?
Ja tak toto vôbec nemám. Ale teda on sa naozaj snažil dať mi po tejto stránke všetko, čo som potreboval, ale po čase to aj jeho prestalo baviť, lebo to bola určitá pretvárka a nebolo to úprimné.
Myslíš si, že naša sexualita funguje v týchto dvoch základných mantineloch? Ty si dominantný, ja som submisívny?
Keď niekto funguje bez toho, okej. Myslím si, že keď sa tu bavíme o klasickom vzťahu, tak tam je potrebné na seba myslieť navzájom, robiť kompromisy, otvorene diskutovať o svojich pocitoch a tam nie je potrebné to deliť. Mimo to je každý BDSM člen svoj vlastný človek, ktorý by mal mať kontrolu sám nad sebou a nemal by mu do toho života priamo nikto nejakým negatívnym spôsobom zasahovať. Ale v tomto svete, je to podľa mňa veľmi dôležité delenie.
Prinz, máš skúsenosti s umením zväzovania, ktoré sa volá sbihari. Priblíž nám to, prosím.
Shibari je definíciou umeleckého zväzovania. Môže to byť zapojené v nejakých sexuálnych aktivitách, ale nemusí.
Sú ľudia, ktorí to využívajú čisto ako okorenenie toho všetkého okolo sexu, a sú ľudia, ktorí to berú čisto ako umenie a absolútne ich to nevzrušuje.
Funguje to tak, že niekomu na tele vytvoríš nejaké zaujímavé obrazce lanom, ktoré zväzuješ. Používaš tam rôzne typy uzlov. Veľmi časté je, že sú potom tí ľudia zavesení, napríklad niekde vo výške.
Niečo ako obraz.Takže taká výstava umenia?
Môže a nemusí byť.
Máš obľúbený shibari prvok? Ľudia si to pravdepodobne mylne automaticky spájajú s bičovaním.
Ja práve zapadám do tohto stereotypu, nakoľko mám najradšej fyzickú bolesť na štýl bičovania.
Máš načítané nejaké vedecké články o tom, kde to má počiatky?
Ja si myslím, že u mňa osobne to bolo to, že ja som bol celé detstvo zvyknutý byť ponížený pred veľkou skupinou ľudí.
Takže si si na to zvykol?
Keď som začal mať zdravé vzťahy, tak cítil som, že mi to chýba, ale vedel som, že nie je zdravé, keď ťa niekto ponižuje, keď ty nechceš. BDSM nám dáva priestor na aktivity, ktoré by v reálnom svete neboli úplne v pohode a boli traumatizujúce.
Sú ľudia, ktorých to vzrušuje, ale treba dávať pozor na bezpečnosť. Možno to je genetika, možno sa im to len páči – nemusí to mať žiadne reálne vysvetlenie.
Ty si práve zapadol do stereotypu bičovania, ale prečo to vnímame práve cez bičík?
Samozrejme, filmy a spôsob, akým to prezentujú médiá. Stačí, že vyjde článok na túto tému a na titulke je bič. Je to podsúvanie.
Chápem, podobne ako to, čo sme videli vo filme 50 Shades of Grey. Ako veľa zobrazil tento kinohit veci správne?
Veľmi málo. Je to skôr na štýl Hollywood produkcie. Aj jemnejšie veci môžu byť súčasťou BDSM – pierka, šteklenie, to je soft BDSM. Veľa ľudí si neuvedomuje, že to čo praktikujú, je BDSM, no oni si myslia, že to je vanilla sex.
Stačí, keď trebárs vezmeš kravatu a priviažeš partnera o posteľ, spadá to pod BDSM, lebo to má znak obmedzenia pohybu.
Takže základ je, že jeden človek má nadvládu nad druhým. Do akej miery je to nadvláda?
Všetkému predchádza dohoda. V zdravých ľudských vzťahoch. Keď to nie je konsenzuálne, v podstate môžeme hovoriť o sexuálnom násilí.
Každý vníma tieto hranice niekde inde a záleží od ich partnerov ako si to nastavia. Takže konsenzuálna dohoda.
Stalo sa ti už niekedy, že si si povedal: „Toto je na mňa príliš?„
Na gej zoznamkách na to narážam alebo som v minulosti natrafil veľmi často, kedy tam ľudia písali veci, ktoré sa mne zdali už nechutné. Napríklad, že mi zaplatia, ak sa im vyprázdnim do […]. Neodsudzujem ich, ale všetko, v čom sú tekutiny človeka, nie je pre mňa.
Ako dôležitá je bezpečnosť?
Alfa a omega je vec je naštudovať si sám, nie z populárnych filmov. Najlepšie vám poradí človek priamo z komunity. Avšak, treba si vyberať aj v tomto prípade.
V akom veku si sa dostal k týmto veciam ty?
Ja som sa k tomu dostal úplne prirodzene. Asi v 11-tich, 12-tich.
Fúha, len nepovedz, že na zoznamke.
Nie, nie. Vnútorne som pátral po tom, prečo sa mi odmalička páčilo, keď som videl vo filme, že niekoho bičujú. Začal tak objavovať celkovo sexualitu aj ľudské telo, vtedy som cítil, že som sa v tom našiel a prvýkrát som si tak uvedomil, že niečo ma vzrušuje.
To musel byť zaujímavý proces? Aké chyby si spravil, pokým si sa naučil, kde sú hranice pôžitku a nebezpečných praktík?
Príliš tesné zväzovanie. Mal som asi 14 rokov, bol som u frajera a zviazal ma s opaskom od župana jeho mamy. Vždy ma stiahol tak silne, lebo ja som to chcel. Niekedy som mal až fialové ruky.
Treba si dávať pozor, nevystavovať sa životohrozujúcim situáciám.
Je to na každom, každý sa pozná najlepšie, takže určite by mali byť na to vzájomne partneri upozornení, čo sa môže stať, čo sa nemôže, za akých podmienok, aby v prípade, že sa niečo stane, tak vedeli vhodne zareagovať.
Čo je tvoj najväčší pôžitok po BDSM?
Páči sa mi, keď sa pri zväzovaní ponižuje, keď mám obmedzený pohyb niekým iným.
Ako dopadol ten príbeh s opaskom od župana. Toto ma zaujíma.
Mali sme voľný byť, keď ma priateľ priviazal. Jeho mama mala byť týždeň preč. Čo čert nechcel, prišla presne v momente, keď som bol priviazaný k radiátoru. Zaklopala na dvere. Tvárili sme sa, že sa zasekli. Nakoniec sa jej podarili dvere otvoriť, v tom som sa uvoľnil z uzla, bolo to fakt natesno. Rýchlo som schoval jej opasok. Ležal som stále na zemi pri radiátore a vypadla zo mňa najtrápnejšia veta aká mohla: „Je mi extrémne teplo.“
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
