Menšinový stres je často prehliadaným spoločenským fenoménom, ktorý dokáže negatívne ovplyvniť psychickú pohodu queer ľudí. Ide o stres spôsobený diskrimináciou, predsudkami a očakávaniami spoločenského odmietnutia. Tento typ stresu má aj vlastný model.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Keď problémom nie je iba bežný stres
Stres je súčasťou našich životov. Stretnúť sa s ním môžeme v škole, v práci, v rodine, na ulici, v partnerskom vzťahu alebo počas rôznych aktivít. Je všeobecne známe, že nadmerný stres má negatívny vplyv na naše fyzické a duševné zdravie. K tomuto stresu však queer ľudia zažívajú častokrát aj menšinový stres (minority stress). Menšinový stres je forma stresu, ktorú zažívajú etnické, rasové, sexuálne a rodové menšiny a iní príslušníci stigmatizovaných sociálnych skupín. K bežným zdrojom menšinového stresu patrí zažívanie predsudkov, diskriminácie, obťažovania alebo verbálneho či fyzického násilia, očakávanie alebo zažívanie odmietnutia zo strany iných, či zatajovanie menšinovej identity. Mnohí výskumníci sa domnievajú, že menšinový stres súvisí s rôznymi fyzickými a duševnými problémami, medzi ktoré patrí aj:
- depresie,
- samovraždy,
- úzkosť,
- užívanie návykových látok,
- problémy na pracovisku,
- problémy s prijatím vlastného tela (body image issuses),
- poruchy príjmu potravy,
- vysoký krvný tlak,
- kardiovaskulárne ochorenia.
História a vznik ucelej teórie
Teóriu menšinového stresu prvýkrát ucelene vysvetlil americký psychiater Ilan H. Meyer v roku 2003. Okrem samotnej teórie prišiel aj s vlastným grafickým modelom, ktorý menšinový stres vysvetľuje v praxi. Nebolo to však prvýkrát, čo sa Meyer tejto téme venoval. Už v roku 1995 sa počas svojej praxe zaoberal touto problematikou. Vo vedeckom časopise Journal of Health and Social Behavior Meyer tvrdí, že menšinový stres vychádza z predpokladu, že homosexuáli v heterosexistickej spoločnosti sú vystavení chronickému stresu súvisiacemu so stigmatizáciou. Vplyv týchto troch menšinových stresorov na duševné zdravie sa testoval na komunitnej vzorke 741 newyorských homosexuálov. Výsledky potvrdili hypotézy o menšinovom strese – každý zo stresorov mal významný, nezávislý vzťah s rôznymi ukazovateľmi duševného zdravia.
Model menšinového stresu
Meyer pri tvorbe svojho modelu rozdelil stresory na distálne a proximálne. Vzdialené (distálne) stresory pochádzajú od jednotlivcov alebo inštitúcií, ktoré ovplyvňujú menšiny. Medzi distálne stresory môžu patriť napríklad:
- očakávané pozitívne udalosti alebo zážitky, ktoré sú prerušené alebo zastavené stigmatizáciou alebo predsudkami.
- diskriminačné politiky a zákony,
- náročné udalosti (napr. násilie),
- chronické stresory (napr. život v chudobe),
- pravidelnejšie stresory (napr. mikroagresie).
Blízke (proximálne) stresory vyplývajú zo socializačných procesov, v ktorých jedinci z menšín postupne odmietajú sami seba za to, akí sú. Tento proces sa často označuje ako internalizovaná stigma. Internalizovaná stigma je proces, pri ktorom človek postupne prijme negatívne postoje a presvedčenia o svojej identite. Osoba, ktorá zažíva proximálne stresory, môže:
- Očakávať odmietnutie: Osoba očakáva, že bude stigmatizovaná v dôsledku sociálnych noriem.
- Skrývať svoju identitu: Osoba skrýva svoju sexualitu alebo rodovú identitu, aby sa chránila pred distálnymi stresormi.
V súčasnosti sa hovorí o najmenej štyroch hlavných stresoroch, ktoré negatívne vplývajú na zdravie LGBT+ ľudí: zažívaná diskriminácia, očakávaná diskriminácia, skrývanie sa a internalizovaná stigma.
Menšinový stres zažívajú najmä queer ľudia tmavšej farby pleti
Aj keď menšinový stres postihuje celé spektrum LGBT+ komunity, výskumy naznačujú, že najviac ním trpia ľudia tmavšej farby pleti (people of color). Tí sú totiž vystavení vyššiemu riziku negatívnych psychických a fyzických zdravotných následkov kvôli kombinácii heterosexizmu a rasizmu. Z toho vyplýva, že táto časť LGBT+ komunity môže byť utláčaná nielen pre svoju sexuálnu orientáciu, ale aj pre farbu pleti. Táto situácia sa zvykne nazývať aj kombinovaný efekt diskriminácie.Skupina vedcov zároveň v časopise Psychology of Sexual Orientation and Gender Diversity poukázala na to, že práve queer ľudia tmavšej farby pleti majú vybudovanú lepšiu odolnosť. Špecifické stresory zažívajú bisexuálni ľudia alebo nebinárni ľudia. Bisexuáli sa často stretávajú s postojom, že ich orientácia je iba prechodnou fázou a snahou vyberať si z väčšieho množstva ľudí. Nebinárni ľudia sa stretávajú s celospoločenským nátlakom a očakávaniami ohľadom ich rodovej identity. Tieto stresory sú doplnené všeobecným nedostatkom akceptácie LGBT+ komunity.
Menšinový stres v Európe
Poznatky o menšinovom strese medzi mladými ľuďmi v Európe priniesla aj skupina vedcov vo vedeckom časopise American Journal of Orthopsychiatry. Vo svojom výskume sa snažili zistiť, do akej miery sa menšinový stres vyskytuje v talianskej a španielskej LGBT+ komunite. Do online dotazníka sa zapojilo 490 ľudí (307 Talianov a 183 Španielov). Dotazník sa zameriaval na každodennú diskrimináciu, coming out pred rodinnými príslušníkmi, coming out pred priateľmi/inými skupinami, internalizovanú sexuálnu stigmu, depresiu a úzkosť. Mladí Španieli vykazovali vyššiu úroveň každodennej diskriminácie. Talianska mládež však mala nižšiu úroveň coming outu pred rodinnými príslušníkmi aj pred priateľmi či inými ľuďmi. Ďalej v oboch krajinách mali všetky stresory priame aj nepriame spojenie s depresiou a úzkosťou.
Ako pracovať s menšinovým stresom?
Vedci Ilan H. Meyer a David M. Frost v knihe Handbook of Psychology and Sexual Orientation prichádzajú k záveru, že kvôli stigmatizácii, predsudkom a diskriminácii zažívajú členovia LGBT+ komunity väčší stres ako heterosexuáli. Táto zvýšená úroveň stresu zároveň môže viesť k psychickým a fyzickým ochoreniam. Je preto dôležité poznať určité mechanizmy, ktoré sú užitočné v boji s menšinovým stresom. Queer ľudia by sa mali čo najviac vyhýbať izolácii a prerušovaniu sociálnych väzieb. Budovanie komunity a medziľudských vzťahov je kľúčové pri menšinovom strese. Užitočné môžu byť aj rôzne podporné skupiny v online prostredí. Odporúča sa tiež vyhľadať odborníka, ktorý dokáže poskytnúť pomocnú ruku v boji s menšinovým stresom.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
Zdroje:
Titulná fotka: Canva.sk
Meyer I. H. (1995). Minority stress and mental health in gay men. Journal of health and social behavior, 36(1), 38–56.
Frost, D. M., & Meyer, I. H. (2023). Minority stress theory: Application, critique, and continued relevance. Current Opinion in Psychology, 51(51). https://doi.org/10.1016/j.copsyc.2023.101579
McConnell, E. A., Janulis, P., Phillips, G., 2nd, Truong, R., & Birkett, M. (2018). Multiple Minority Stress and LGBT Community Resilience among Sexual Minority Men. Psychology of sexual orientation and gender diversity, 5(1), 1–12. https://doi.org/10.1037/sgd0000265
Affuso, G., Picone, N., Costa, P. A., Bacchini, D., De Angelis, G., Esposito, C., & Aparicio-García, M. E. (2024). Minority stress and mental health in gay and lesbian youth: A comparative study of Italy and Spain. American Journal of Orthopsychiatry, 94(2), 148–158. https://doi.org/10.1037/ort0000709
Meyer, I. H., & Frost, D. M. (2012). Minority Stress and the Health of Sexual Minorities. Handbook of Psychology and Sexual Orientation, 252–266. https://doi.org/10.1093/acprof:oso/9780199765218.003.0018
https://dictionary.apa.org/minority-stress
https://www.medicalnewstoday.com/articles/minority-stress-model#how-to-cope
