V živote každého z nás príde chvíľa, keď sa musíme pozrieť do zrkadla a spýtať sa: Kto vlastne som? Je to cesta k sebe samému, k odhaleniu a prijatiu svojej pravej identity. A potom, s týmto poznaním, s krehkou odvahou v srdci, čelíme svetu.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Nie vždy je táto cesta jednoduchá. Nie vždy je posiata červenými ružami. Niekedy sú na nej len tŕne namiesto ružových lupienkov. Niekedy sa stane, že tí, ktorí by nás mali milovať a prijímať bezpodmienečne, nerozumejú. A to bolí. Bolí to hlboko v duši, ako keď sa vám rozbije váš najobľúbenejší hrnček, ten, z ktorého vám najviac chutilo kakao, ktoré vám babka uvarila počas tých chladných popoludní, keď ste písali domáce úlohy. Ale vy ste silní. Lebo láska je láska. A vy si zaslúžite byť milovaní. Takí, akí ste.
A teraz, počúvajte, chcem sa s vami podeliť o jednu osobnú príhodu…
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, alebo možno len o pár ulíc ďalej, žilo raz jedno sedemnásťročné dievča. Nebola to žiadna princezná z rozprávky, skôr obyčajné dievča, ktoré malo najlepšieho kamaráta už viac ako desať rokov. Poznali sa už od čias, keď si ako malé deti stavali hrady z piesku a delili sa o prvú žuvačku. A teraz, uprostred puberty, prišiel v živote toho chlapca jeden z najťažších okamihov – coming out pred rodičmi. Strach, ktorý obaja cítili, bol takmer hmatateľný. On sa obával, čo na to povie rodina. Ona sa obávala, či ho bude schopná správne podporiť. Cigareta k cigarete, dym sa vznášal k nebu ako modlitba. „Poď, kamarát, môj,“ šepkala, „povedzme im to spolu. Neboj sa, ja ťa držím.“ Lebo priateľstvo, to je tá sila, ktorá dokáže prekonať aj tie najťažšie prekážky. Lebo priateľstvo, to neboli len spoločné výlety a smiech. Priateľstvo, to bola sila, ktorá dokázala zdvihnúť zo zeme, keď človek padal. Priateľstvo, to bola istota, že aj v tej najväčšej búrke, v tom najväčšom strachu, bude niekto stáť pri tebe.
Nie ste sami, milí čitatelia. Nie ste sami. V duchu som s vami. A budem s vami. Ako váš „proud ally“. Navždy. Verte mi. Lebo viem, aké to je. Ale viem, že to zvládnete. Zvládnete to, aj keď to bude bolieť. Ľúbim vás.
Zdroj: Freepik.com
A keď vám bude ťažko, pamätajte:
Sebaprijatie je sila. Nie je to len slovo, nie je to len fráza. Sebaprijatie je ako šálka horúcej čokolády s mini marshmallows, ako mäkký sveter v chladný deň, ktorý vás objíme, keď sa cítite nepochopení. Je to tá sila, ktorá vám šepká do ucha: „Ste úžasní, ste jedineční, ste hodní lásky, presne takí, akí ste.“ A viete čo? Má pravdu! Sebaprijatie je kľúčom k duševnej pohode a odolnosti, najmä vtedy, keď čelíte nepochopeniu alebo odmietnutiu od vašich blízkych. Uvedomiť si a prijať svoju identitu ako platnú a hodnotnú, bez ohľadu na názory iných, je základným kameňom sebaúcty. Sebaprijatie je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť, ale je mimoriadne dôležitý pre vaše celkové blaho.
Komunikácia s rodinou môže byť náročná. Komunikácia. To slovo v sebe nesie toľko nádeje, toľko možností, ale aj toľko krehkosti. Bohužiaľ, nie vždy sa vám podarí nájsť ten správny tón, tie správne slová. Niektorí členovia vašich rodín, väčšinou z nevedomosti, väčšinou zo strachu, reagujú spôsobom, ktorý vás zraňuje. A vtedy je dôležité vedieť, kedy otvoriť srdce a kedy ho chrániť.
Ak vidíte aspoň malú iskru porozumenia, ak cítite, že je tam priestor pre dialóg, skúste. Vysvetľujte, hovorte o sebe, o tom, čo cítite. Možno im to pomôže pochopiť, možno im to otvorí oči. A možno im pomôžu príbehy iných, ktorí prešli podobnou cestou. Lebo v zdieľaní je sila. A ak narazíte na zatvorené dvere? Ak sa rozhovor zvrhne na hádku, ak namiesto pochopenia prichádza len bolesť, je čas urobiť krok späť. Je čas chrániť svoje srdce. Je čas uprednostniť svoje mentálne zdravie.
Podľa PFLAG je vzdelávanie rodinných príslušníkov proces, ktorý si vyžaduje čas. Je to cesta, ktorá môže byť dlhá a náročná, ale na jej konci môže čakať porozumenie a prijatie. Ale aj keď to tak nebude, pamätajte, že vaša hodnota nie je určená názormi iných. Nemusíte neustále bojovať o prijatie, ktoré vám niekto odmieta dať. Ste krásni, jedineční a hodní lásky, takí, akí ste. A to je to, čo je najdôležitejšie.
Ak je to potrebné, nastavte hranice. Neospravedlňujte sa za to, kým ste. Nie ste povinní zostať v priestore, ktorý vám ubližuje. Ak vaši príbuzní trvajú na homofóbnych alebo transfóbnych názoroch, je dôležité nastaviť si jasné hranice. Je to ako postaviť si okolo seba dúhový štít, ktorý vás chráni pred zlými slovami.
Pamätajte, že si zaslúžite rešpekt a lásku, a ak to od rodiny nedostávate, je v poriadku urobiť krok späť a chrániť si svoje srdiečko. Priatelia, podporné skupiny, odborníci – existujú ľudia, ktorí vás prijmú a budú stáť pri vás. Stačí ich nájsť. A oni tam sú. Priatelia sú ako slniečko, ktoré vás hreje na duši. Podporné skupiny sú ako dúhový most, ktorý spája ľudí s podobnými skúsenosťami. A odborníci na duševné zdravie sú ako kompas, ktorý vám pomôže nájsť správnu cestu.
Nezabudnite na LGBTQ+ organizácie alebo slovenský PRIDE. To sú miesta, kde nájdete komunitu, kde sa môžete cítiť akceptovaní a podporovaní. Sú to miesta, kde môžete byť sami sebou a kde vás budú ľudia milovať takých, akí ste.
A nakoniec – starajte sa o seba. Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Dovoľte si cítiť bolesť, ale nenechajte ju definovať, kto ste. Predstavte si, že vaše srdce je ako malá rastlinka, ktorá potrebuje slnko, vodu a lásku, aby rástla a kvitla. Keď ju niekto zraňuje, je to ako keby ju niekto polial studenou vodou alebo ju nechal na slnku bez vody. Rastlinka potrebuje čas a starostlivosť, aby sa zotavila. A rovnako je to aj s vaším srdcom. Starostlivosť o duševné zdravie je ako slnko, voda a láska pre vašu dušu. Meditácia, terapia alebo umenie sú ako magické nástroje, ktoré vám pomôžu spracovať tieto náročné emócie a nájsť vnútorný pokoj. Hľadajte radosť v maličkostiach, v umení, v hudbe, v tichých momentoch, kde môžete byť sami sebou. A nezabudnite, že ste úžasní a jedineční, presne takí, akí ste. Zaslúžite si lásku a prijatie, a to nielen od druhých, ale aj od seba samých.
Milí čitatelia, nech je vaša cesta akokoľvek spletitá, pamätajte si jedno. Ste jedineční, vzácni a hodní lásky, prijatia a šťastia. Možno to teraz nevidíte, možno sa cítite stratení alebo zmätení, a to je úplne v poriadku. Každý z nás občas blúdi. Dôležité je, že ideme ďalej, že sa nevzdávame. A jedného dňa, keď sa pozriete do zrkadla, uvidíte človeka, ktorý je silný, odvážny a krásny. A viete čo? Je úplne v poriadku, ak to ešte nevidíte. Je v poriadku, ak sa ešte len hľadáte. Je v poriadku, ak máte strach. Všetci ho máme. A pamätajte, že nie ste sami. Nikdy. Láska je silnejšia ako strach, nádej je silnejšia ako beznádej a vy ste silnejší, než si myslíte.
Hľadajte podporu, stanovte si hranice a starajte sa o svoje duševné zdravie. Ak sa vaši príbuzní rozhodnú urobiť krok smerom k porozumeniu, buďte otvorení dialógu. Ak nie, vaša hodnota nie je určená ich názormi, ale vašou vlastnou silou a láskou k sebe. Verím vo vás. Verím v lásku. A verím, že jedného dňa, keď sa obzriete späť, uvidíte, akú dlhú cestu ste prešli a akí silní ste sa stali. A budete na seba hrdí. Tak, ako ja som hrdá na vás.
Ľúbim Vás.
E.
Zdroje:
Freepik.com
PFLAG (2022). Our Trans Loved Ones. Dostupné na: www.pflag.org
Sumbane, G. O., & Makua, N. M. (2023). Exploring the mental health challenges and coping behaviour of lesbian, gay, and bisexual students at an institution of higher learning. International journal of environmental research and public health. 20(5), 4420.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
