Medzinárodná organizácia ILGA-Europe každoročne zverejňuje hodnotenie krajín v Európe a na Blízkom východe v oblasti dodržiavania práv LGBTI+ ľudí. Slovensko má v roku 2025 nižšie hodnotenie o 3,46 % oproti minulému roku a s výsledkom 27,17 % patrí medzi krajiny s najnižším skóre v EÚ.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Ako sa orientovať v mape?
Hodnotenie práv LGBTI+ ľudí v európskych krajinách neslúži iba na porovnanie legislatívnych rámcov. Zároveň odráža, ako jednotlivé štáty zabezpečujú rovnosť, ochranu pred diskrimináciou a prístup k základným právam pre všetkých svojich občanov. Výsledky mapy ILGA-Europe tak môžu slúžiť ako indikátor širšieho prístupu k ľudským právam a právnemu štátu. ILGA-Europe pri zostavovaní rebríčka vychádza z konkrétnych kritérií, ktoré pokrývajú legislatívu aj jej praktické uplatňovanie. Sleduje sa napríklad existujúca právna ochrana pred diskrimináciou, možnosť uzatvárať partnerské zväzky, ochrana pred nenávistnými trestnými činmi či priestor pre činnosť občianskej spoločnosti. Na základe týchto údajov prideľuje jednotlivým krajinám percentuálne hodnotenie v rámci tzv. Rainbow Map.
Slovensko v prvej polovici nenájdeme
Stredná a východná Európa je aj v roku 2025 výrazne pod priemerom západoeurópskych krajín. Viaceré štáty sú zafarbené do oranžovej a červenej farby, čo znamená hodnotenie nižšie než 50 %. Slovensko takisto nemá v rebíčku Rainbow Map 2025 popredné umiestnenie. ILGA-Europe udelila Slovensku v rámci Rainbow Map 2025 hodnotenie 27,17 %. Ide o naše druhé najnižšie hodnotenie od začiatku merania v roku 2013. Nižšie skóre zaznamenali napríklad Litva, Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, Ukrajina, Taliansko, Turecko, Rusko, Bielorusko či Rumunsko. Najvyššie hodnotenie Slovensko dosiahlo v kategórii priestor pre občiansku spoločnosť (66,67 %), kde sa zohľadňuje sloboda zhromažďovania, pôsobenie mimovládnych organizácií a prístup k financovaniu.
ILGA-Europe vo svojej správe pre rok 2025 uvádza aj spoločenské a politické faktory, ktoré môžu vplývať na celkový obraz o situácii queer ľudí v krajine. Medzi sledované aspekty patria aj vyjadrenia verejných predstaviteľov, ktoré sa priamo dotýkajú LGBTI+ tém. V hodnotení Slovenska sa spomína napríklad výrok ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej z roku 2024, ktorá naznačila, že vyšší počet LGBTI+ ľudí môže viesť k demografickému poklesu Európanov v rámci tzv. „bielej rasy“. Uvádza sa aj prípad verbálneho útoku predsedu parlamentu Andreja Danka voči poslankyni Lucii Plavákovej (Progresívne Slovensko). Takéto vyjadrenia nie sú samostatným hodnotiacim kritériom, no podľa ILGA-Europe môžu vplývať na celkovú klímu a pocit bezpečia queer ľudí v krajine.
Rebríčku kraľuje Malta
Prvé miesto v rebríčku opäť patrí Malte. Táto juhoeurópska krajina dosiahla v hodnotení 88,83 %, čo je najvyšší výsledok spomedzi všetkých sledovaných štátov. Predbehla tak krajiny ako Island, Španielsko, Švajčiarsko, Belgicko či Portugalsko, ktoré sa tradične umiestňujú na najvyšších priečkach. Malta má vysoké hodnotenie naprieč väčšinou kategórií a v niektorých oblastiach – ako sú právne uznanie rodu, boj proti nenávistným trestným činom či rodinné práva – dosahuje takmer plný počet bodov.
Priestor na zlepšenie a inšpirácia z iných krajín
Aj keď Slovensko v hodnotení ILGA-Europe nedosiahlo vysoké skóre, rebríček zároveň vykresľuje konkrétne oblasti, kde je možné realizovať pozitívne zmeny. Skúsenosti iných krajín ukazujú, že legislatívny a spoločenský posun je možný aj v regiónoch, kde bola situácia dlhodobo stagnujúca. V konečnom dôsledku ide o otázku rovnakých práv a dôstojnosti pre všetkých občanov.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
