Divine Playhouse, nový queer priestor v centre Sydney, musel po krátkom fungovaní zrušiť víkendový program. Prenajímateľ budovy mu poslal výpoveď s tvrdením, že podnik urazil vieru kresťanov, a to po tom, čo pred kostolom protestovalo približne sedemdesiat ľudí z náboženských organizácií.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Priestor v stopäťdesiat rokov starej budove v centre Sydney otvorila organizácia Heaps Gay Events minulú stredu. Zámerom bolo vytvoriť bezpečné a dostupné miesto, kde sa môžu stretávať a tvoriť umelci a umelkyne z LGBTI+ komunity. Kostol bol odsvätený už v tridsiatych rokoch minulého storočia a odvtedy slúžil ako detská škola aj divadlo.
Ešte pred otvorením organizátori zmenili pôvodný názov Unholy Playhouse na Divine Playhouse, po tom, čo si niektorí ľudia z kresťanskej komunity vyžiadali zmenu. Nepomohlo to. Katolícka mužská skupina Fit for the Kingdom a kresťanské bratstvo Prodigal Sons zorganizovali v deň otvorenia protest priamo pred budovou a žiadali, aby štátna agentúra Create NSW podniku odobrala dotáciu vo výške sto tisíc dolárov, ktorú na svoj vznik dostal.
Deň po proteste dostal Heaps Gay Events od právnikov prenajímateľa upovedomenie o porušení zmluvy. Podľa dokumentu, ktorý videl Guardian Australia, podnik „urazil a zosmiešnil úprimne zastávanú vieru miliónov austrálskych kresťanov“ a spôsobil, a bude naďalej spôsobovať, „ujmu a znepokojenie“ susedom aj verejnosti. List dal podniku dva dni na to, aby prestal s tým, čo prenajímateľ označil za „urážlivú prevádzku“, inak mu hrozí ukončenie nájomnej zmluvy.
Sťažnosti sa týkali najmä fotiek a videí z otváracieho večera, medzi nimi zábery performera oblečeného za prasa, ktorý obecenstvu podával hranolky z McDonaldu ako sväté prijímanie. Hovorca skupiny Fit for the Kingdom to označil za rúhanie. Skupiny zároveň tvrdia, že im nejde o umlčanie nikoho, iba o to, aby verejnosť vedela, ako veľmi sa daným zobrazením dotkli veriacej komunity.
Divine Playhouse zrušil plánované víkendové podujatia a jeho ďalšie fungovanie zostáva nejasné. Instagramové účty podniku aj organizácie Heaps Gay po vlne hejtu zmizli. Mestská radnica medzitým posudzuje oddelený návrh na premenu budovy na luxusné byty.
Situáciu verejne komentoval aj podnikateľ z gastro sektora James Thorpe, ktorý napísal, že sloboda nemôže znamenať slobodu hovoriť si, čo chceme, a súčasne žiadať ticho od všetkých, ktorí s nami nesúhlasia. Kresťania majú podľa neho právo modliť sa a protestovať pred budovou rovnako, ako majú queer umelci právo tvoriť umenie, ktoré je konfrontačné a nepohodlné. Sydneyská viceprimátorka Jess Miller sa s ním stotožnila a pri otvorení podniku ho opísala ako miesto, kde vzniká komunita silnejšia spolu než rozdelená. Kat Dopper, ktorá podnik promuje, zase pripomenula, že cieľom bolo vytvoriť priestor dostupný pre umeleckú komunitu bez nutnosti veľkého rozpočtu.
Podobný scenár už zažilo aj Slovensko
Slovenská queer komunita si podobnú skúsenosť pripomenie ľahko. V apríli 2024 sa strhla mediálna smrť okolo bratislavského Kostola klarisiek, ktorý vlastní hlavné mesto a spravuje ho Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Kostol bol odsvätený už v roku 1913 a dnes slúži ako koncertná sieň, no oltár, sochy svätých aj kríž v ňom zostali.
Poslanec Milan Krajniak vtedy na Facebooku napísal, že každé miesto má svoju dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať, a že queer bál Tepláreň Kiki Ball, ktorý organizuje Queer Slovakia, by sa v Klariskách nemal konať. K statusu pridal fotografie z iných divadelných predstavení z Klarisiek. Príspevok sa stal virálnym, hoci hlavný program bálu sa v skutočnosti do kostola vôbec nedostal. Organizátori ho ešte vo februári presunuli do Pálffyho paláca z kapacitných dôvodov, informácia o pôvodnom mieste konania na internete iba doznievala. V Klariskách sa v deň bálu konal len popoludňajší tanečný workshop pre registrovaných účastníkov, ako to potvrdilo aj samotné BKIS.
Jeden z organizátorov, Roman Samotný, na Krajniakov status reagoval s tým, že hlavné podujatie sa v kostole nakoniec vôbec neuskutočnilo a že Klarisky navyše nie sú kostolom už od roku 1913, keď sa v nich obesil kňaz a stratili posvätenie. Zároveň napísal, že nepozná veľa miest, kde by cítil pokope toľko rešpektu, kreativity a ohľaduplnosti voči priestoru druhých, a že pre mnohých účastníkov je bál transformatívnym zážitkom, v ktorom si uvedomia, že ich telesnosť nie je bremenom, ale darom.
Priamu skúsenosť z bálu neskôr opísala aj reportérka magazínu Closer Tímea Krauszová. Podľa nej podujatie neprebiehalo ako provokácia, ale ako priestor plný vzájomnej podpory, rôznorodých tiel a identít, kde sa účastníci a účastníčky navzájom povzbudzovali potleskom a skandovaním. Viacerí jej povedali, že práve tam cítia slobodu a prijatie, aké inde nezažívajú.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
Zdroje:
Titulná fotka: koláž, Canva + IG/sydney_explained
