Prvýkrát v histórii oficiálne otvorila najväčšie svetové podujatie LGBTI+ komunity vládnuca kráľovná. Holandská Máxima to urobila v amsterdamskom Vondelparku s odkazom, že láska nepozná hranice. O pár hodín skôr, na druhej strane hranice, zomrela žena po útoku dodávkou na berlínskom Pride a viacero ľudí sa zranilo. Dva obrazy jedného víkendu ukazujú, ako rozdielne dnes svet, a napokon aj samotné kráľovské rodiny, k tejto téme pristupujú.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Kráľovná medzi kráľovnami
Máxima 25. júla slávnostne otvorila WorldPride 2026 v Amsterdame, po boku primátorky Femke Halsemy, pred davom drag queens a aktivistov za práva LGBTI+ komunity. Primátorka Halsema kráľovnej odkázala, že v tento deň nie je sama, pretože stojí v spoločnosti kráľovien všetkých druhov. Na pódiu viseli transparenty s heslami o ľudských právach a jednote. Sama Máxima počas ceremónie držala v rukách ceduľu s nápisom Love Knows No Bounds a divákom pripomenula, že byť sám sebou a milovať, koho chce človek milovať, je predsa normálne. Pred oficiálnym otvorením kráľovná prešla Pride Parkom, navštívila Sport Pride a Youth Pride a stretla sa so zástupcami LGBTI+ organizácií.
Čo je vlastne WorldPride
WorldPride nie je len iný názov pre bežný Pride pochod. Ide o putovné podujatie, ktoré od roku 1997 licencuje medzinárodná organizácia InterPride a hostiteľské mesto sa volí hlasovaním jej členov, podobne ako pri väčších športových podujatiach. Prvý ročník sa konal v roku 2000 v Ríme, napriek odporu Vatikánu, a odvtedy sa uskutočnil okrem iného v Jeruzaleme, Londýne, Madride, New Yorku, Kodani či Washingtone. Amsterdam ho hostí prvýkrát a program, ktorý potrvá do 8. augusta, zahŕňa zhruba tristo podujatí vrátane slávnej Canal Parade a trojdňovej Human Rights Conference. Tohtoročné podujatie nesie tému UNITY, teda jednota, a symbolicky sa kryje s 25. výročím prvého legálneho manželstva párov rovnakého pohlavia na svete, ktoré sa uzavrelo práve v Amsterdame v roku 2001.
Konferenciu o ľudských právach začiatkom augusta otvorí okrem primátorky Halsemy aj holandský premiér Rob Jetten, ktorý sa vo februári stal prvým otvorene gejom na čele holandskej vlády. Medzi rečníkmi budú aj aktivisti z Venezuely a Pakistanu, zástupcovia OSN a mladí delegáti Modelu OSN, ktorí sa budú venovať témam ako práva a legislatíva, zdravie, kultúrne dedičstvo alebo politické vodcovstvo v čase rastúceho odporu voči komunite.
Udalosť zatienil Berlín
Radosť z historického otvorenia však netrvala dlho. Ešte v ten istý večer vrazil vodič dodávky do ľudí oslavujúcich záver berlínskeho Pride. Žena na mieste zomrela, desiatky ďalších utrpeli zranenia, niektorí boli v ohrození života. Podozrivým je podľa nemeckej polície dvadsaťjedenročný muž, ktorý bol donedávna vo väzbe za násilné trestné činy a vydieranie a po útoku ušiel.
Primátorka Halsema na sociálnych sieťach reagovala rýchlo. Oznámila, že Amsterdam v súvislosti s útokom pristúpi tam, kde to bude potrebné, k dodatočným bezpečnostným opatreniam, hoci konkrétne kroky nespresnila. Zdôraznila, že mesto sa nechce nechať zastrašiť a chce si aj naďalej slobodu byť sám sebou a milovať, koho chce, uchovať. Podobne sa vyjadril aj premiér Jetten, ktorý útok označil za útok na slobodnú a tolerantnú spoločnosť a kondolencie tlmočil nemeckému kancelárovi Merzovi.
Rôzne cesty kráľovských rodín
Máximin krok nie je izolovaný, no zďaleka nie je ani prirodzený pre kráľovské rodiny po svete. Holandská kráľovská rodina patrí medzi najotvorenejšie voči LGBTI+ komunite spomedzi svetových monarchií, čo súvisí aj s tým, že Holandsko bolo v roku 2001 prvou krajinou sveta s manželstvami rovnakého pohlavia. Bývalý premiér Rutte v roku 2021 potvrdil, že aj samotný následník trónu či panovník sa môže zosobášiť s partnerom rovnakého pohlavia bez toho, aby musel abdikovať. Máxima sama počas pracovnej cesty do USA v roku 2024 navštívila historický gej bar Twin Peaks Tavern v San Franciscu, kde sa rozprávala s drag queens a miestnou komunitou o akceptácii a inklúzii.
Britská monarchia má v tejto téme rozporuplnejšiu históriu. Princ William sa v roku 2016 stal prvým členom kráľovskej rodiny na titulke gej magazínu Attitude, kde hovoril proti šikanovaniu pre sexuálnu orientáciu. O tri roky neskôr počas návštevy charity pre LGBT mládež bez domova verejne povedal, že by mu absolútne nevadilo, keby sa jeho deti v budúcnosti priznali k tomu, že sú gejmi či lesbami, hoci priznal obavy z tlaku, ktorému by kvôli postaveniu rodiny mohli čeliť. Vzor môže mať vo svojej mame, princeznej Diane, ktorá sa preslávila aj kontaktmi s HIV pozitívnymi ľuďmi v dobe, keď sa im mnohí stránili. Kráľovná Camilla naopak len mesiac pred amsterdamským otvorením čelila kritike, keď sa na konci Pride Month stretla so spisovateľkou J. K. Rowlingovou, dlhodobo kritizovanou za výroky o transrodových ľuďoch. Fotografia z ich stretnutia vyvolala vlnu nevôle na sociálnych sieťach.
Dánska kráľovská rodina zasa dlhodobo patrí medzi najangažovanejšie. Súčasná kráľovná Mary, vtedy ešte korunná princezná, bola v roku 2021 patrónkou WorldPride v Kodani a opakovane verejne vystupovala na obranu práv LGBTI+ komunity ako súčasti ľudských práv. Panovník ďalšej severskej krajiny, Nórska sa zas preslávil aj jednoduchým, no silným vyhlásením: „Nóri sú dievčatá, ktoré milujú dievčatá, chlapci, ktorí milujú chlapcov, a chlapci a dievčatá, ktorí sa milujú navzájom.“
Mimo Európy je obraz ešte pestrejší. Thajský kráľ Maha Vadžiralongkorn v roku 2024 podpísal zákon o manželskej rovnosti, čím sa krajina stala prvou v juhovýchodnej Ázii s manželstvami rovnakého pohlavia, hoci zásluhu si pripisujú najmä desaťročia aktivizmu, nie vyložene samotný panovník. Naopak japonská cisárska rodina sa v otázkach LGBTI+ práv verejne neangažuje a Japonsko zostáva jedinou krajinou G7, ktorá manželstvá párov rovnakého pohlavia neuznáva, pričom aj súčasná premiérka označuje túto tému za mimoriadne zložitú.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
