Za posledný rok si občianske združenie Saplinq, ktoré PRIDE Košice organizuje, vypočulo priamo na svoju adresu viacero tvrdých útokov. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová verejne vyhlásila, že Saplinq „na peniazoch z rezortu kultúry už viac parazitovať nebude“. Fond na podporu umenia zas zastavil financovanie projektu PRIDEme s odôvodnením o „morálnych deformáciách mládeže“. A približne 123-tisíc eur z európskeho grantu Erasmus+ zostávalo takmer rok a pol zablokovaných, podľa uniknutej internej komunikácie na priamy pokyn ľudí z ministerstva školstva, pretože išlo o „LGBTI agendu“. Nárok na peniaze Saplinqu napokon potvrdil súd, na ktorý sa organizácia obrátila potom, čo štát zmluvu dlho odmietal plniť. Prvá časť dorazila na účet až v júni tohto roka, po osemnástich mesiacoch neistoty, najmä vďaka tlaku Európskej komisie.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Saplinq pritom nie je výnimka. Vláda a politici dlhodobo útočia na queer ľudí a queer organizácie po celom Slovensku, diskriminujú ich pri prideľovaní grantov, šíria o nich nenávistné výroky a priamo ich napádajú. Premiér Robert Fico presadzuje zákaz uznávania zahraničných manželstiev párov rovnakého pohlavia, viacerí ministri a poslanci naprieč koalíciou aj časťou opozície hovoria o LGBTI+ ľuďoch nerešpektujúco, častokrát s cieľom vyvolávať nenávisť. Podľa aktuálneho rebríčka ILGA Europe tento rok Slovensko zároveň kleslo na 35. miesto spomedzi 49 európskych krajín. V takomto prostredí musel aj tohtoročný PRIDE Košice, ktorý tento rok ako posledný uzatvára slovenskú Pride sezónu, dlho hľadať odpoveď na jednoduchú otázku, či sa vôbec dá, alebo má, organizovať. Tím okolo podujatia napokon rozhodol, že áno, len v kratšej a komornejšej podobe, pod témou IM/PULZ. Ustúpiť pritom nechceli len v jednom bode, bezpečnosť samotného sprievodu si stanovili ako podmienku, bez ktorej by sa PRIDE tento rok neuskutočnil.
V tomto kontexte vznikol rozhovor prekvapivo plný nádeje. Vero Moňok, riaditeľstvo PRIDE Košice, v ňom hovorí o tom, čo napokon rozhodlo, že podujatie tento rok bude, prečo môže byť práve komornejší formát silnejší než veľká šou, aj o tom, čo by si organizátorský tím želá, aby si z tohtoročného PRIDE ľudia odniesli domov.
Saplinq aj širšia queer komunita sa v uplynulom roku na Slovensku stala terčom mnohých útokov (verbálnych, finančných i právnych). Pri oznámení košického Pride-u ste písali, že, že bola neistota, či ho vlastne zorganizujete. Čo napokon rozhodlo o tom, že treba ísť do toho? Boli úvahy, že by napr. nebol súčasťou pochod mestom alebo je to niečo, o čo prísť nechcete?
Bolo to miestami naozaj náročné. Nielen z finančného hľadiska, ale najmä ľudsky. Naozaj príliš dlho nebolo vôbec jasné, ako na tom budeme a či budeme. Interne sme sa preto rozprávali o rôznych podobách festivalu. Mali sme rozpracovaných viacero variánt súčasne. Bolo zrejmé, že budeme musieť festival skrátiť, obmedziť počet sprievodných podujatí. V jednu chvíľu sme pracovali aj s možnosťou ich úplného vypustenia s tým, že by sme zorganizovali “len” sprievod mestom. Naozaj sme ani interne nechceli pracovať s predstavou, že sprievod nebude. Je pre nás srdcom a dušou celého PRIDE. Mali sme len jednu nedotknuteľnú červenú čiaru a to bol prípad, kedy by sme nášmu účastníctvu nevedeli počas sprievodu zabezpečiť adekvátnu bezpečnosť. Je, žiaľ, stále nutné spolupracovať aj so súkromnou bezpečnostnou službou a na to je treba mať finančné zdroje. Všetko sme sa priebežne snažili riešiť tak, aby sme mestom v každom prípade hrdo kráčali. Práve teraz nie je čas miznúť z verejného priestoru. Pride vznikol ako protest, je protestom a tento rozmer je dnes opäť mimoriadne dôležitý. Zmenšuje sa priestor pre slobodu a slobodnú voľbu. Pride je o to viac potrebný. Je to symbolický, ale aj veľmi konkrétny moment. Je to chvíľa, kedy sa verejne postavíme jeden za druhú, kedy v sebe navzájom nachádzame silu a inšpiráciu, kedy opäť raz pripomíname, že sme súčasťou tohto mesta, tejto krajiny a že ľudské práva sú nedeliteľné a pre všetkých. Nejde len o to prejsť hlučne ulicami. Ide o ľudí, o naše životy, ktoré plynú tak rýchlo – príliš veľa kvír ľudí nikdy nezažilo rovnocennosť či rovnoprávnosť, dôstojnosť bytia. Ide o to kráčať vedľa seba, o spoločný krok vpred. O to, že aj týmto tvoríme svoju budúcnosť. Je to o zážitku vlastnej sily a hodnoty cez čin, zmysluplný a solidárny – veľa ľudí sa počas PRIDE za seba postaví prvýkrát v živote. Je to o hodnotách, o nádeji, rešpekte, seba/prijatí a seba/láske.
Pride aj dnes čelí mnohým prekážkam. Ako premýšľate nad bezpečnosťou účastníctva na ňom?
Bezpečnosť je pre nás prioritou, venujeme jej veľkú pozornosť počas celého plánovania podujatia. Je pre nás nosnou témou, od ktorej sa odvíjajú ďalšie rozhodnutia týkajúce sa napríklad lokality, programu či spoluprác od dobrovoľníctva až po policajné zložky. Koordinujeme sa a sme priebežne v kontakte so všetkými potrebnými mestskými a štátnymi zložkami, ktoré dopĺňame súkromnými zdrojmi. Aj tento rok bude celý sprievod mestom ako aj priestory Tabačky chránený súkromnou bezpečnostnou službou, ktorá bude doplnená ďalšími partnermi tak, aby sme minimalizovali akékoľvek riziká a aby sa ľudia mohli cítiť čo najbezpečnejšie. Pravidelne sledujeme, ako sa vyvíjajú témy spojené s kvír ľuďmi, čo prichádza z politickej scény a ako to ovplyvňuje nastavenie spoločnosti. Nepodceňujeme ani tieto riziká. Súčasťou preventívnych opatrení je napríklad aj to, že čas a trasu sprievodu vopred nekomunikujeme.
Zároveň si uvedomujeme, že bezpečnosť nie je len otázkou fyzickej ochrany. Je to aj pocit, že človek môže byť sám sebou, rešpektovaný v nehodnotiacom prostredí. Práve taký priestor sa snažíme vytvárať. Priestor, kde sa ľudia môžu stretnúť, nadýchnuť a zažiť pocit prijatia, ktorý im v každodennom živote často chýba.
Tohtoročný Pride bude kratší a komornejší. V čom môže byť jeho sila?
Význam podujatia nemeriame počtom hodín programu ani veľkosťou pódia. Niekedy vznikajú tie najhlbšie a najsilnejšie momenty práve vtedy, keď sa ľudia dokážu naozaj stretnúť. Keď je viac priestoru na rozhovory, na vzájomnosť, na prežívanie prítomného okamihu. Tohtoročný PRIDE bude komornejší, ale zároveň veľmi koncentrovaný. O to viac bude stáť na komunite a na ľuďoch, ktorí ju tvoria. A práve v tom vidíme jeho silu. Nestojí na efektoch. Je postavený na skutočných vzťahoch a na potrebe byť spolu, zdieľať a realizovať sa. Komornejší formát umožňuje sústrediť sa na to podstatné: na zážitok, že človek nemusí vysvetľovať, obhajovať ani skrývať, kým je. Stačí byť a byť tak obohatením pre nás všetky a všetkých. Niekedy práve menšie priestory dokážu vytvoriť najväčšiu blízkosť.
Čo by ste povedali človeku z komunity, ktorý je unavený, možno trochu rezignovaný z toho, čo sa posledné roky deje? Prečo by mal práve tento rok prísť?
V prvom rade by sme mu povedali, že jeho rozpoloženie je pochopiteľné. Keď dlhodobo čelíte menšinovému stresu, útokom na svoje práva, identitu či samotnú legitimitu svojej existencie, prirodzene sa objaví otázka, koľko energie ešte máte a odkiaľ ju brať. Odkiaľ brať nádej. Dá sa predpokladať, že veľa kvír ľudí dnes prežíva podobné pocity. Nedostáva sa nám veľa dôvodov na radosť. Je do určitej miery sebazáchovné snažiť sa od tohto marazmu odpútať, oddýchnuť si, dočasne sa stiahnuť, chrániť pred neustálym tlakom. Je ale tiež dôležité neostať na to všetko sám alebo sama.
Práve preto by sme ho pozvali k nám. Nie preto, že musí protestovať. Nie preto, že musí byť hlasný, alebo aby splnil akúsi pomyselnú povinnosť či očakávanie. Ale preto, aby zažil, že existujú ľudia, ktorí rozumejú jeho skúsenosti, zdieľajú podobné obavy, ale aj chvíle šťastia a zmysluplnosti. A tú môžu nachádzať práve vo vzájomnej podpore, ale napríklad aj v tom, že sa angažujú – hoci je to raz ročne práve účasťou na pride. Navyše, niekedy je najväčším aktom odporu postarať sa o seba. A zotrvať.
Je nejaká myšlienka alebo pocit, s ktorým by ste chceli, aby ľudia z tohtoročného Pride-u odišli domov?
Chceli by sme, aby náš PRIDE bol pripomienkou, že všetky a všetci máme moc formovať svet okolo seba, že možnosti sú často bližšie, než si myslíme. Náš svet utvárajú naše príbehy, naše vzťahy, naše každodenné rozhodnutia. Občianska angažovanosť, priznanie si zodpovednosti, ani aktivizmus nezačínajú až na pódiách či v prvých líniách protestov. Rodia sa v tom, ako premýšľame, ako sa správame k sebe navzájom, ako sa rozhodujeme žiť autenticky, ochotou ozvať sa, prejaviť podporu alebo jednoducho byť prítomní. V pridaní sa do sprievodu, v rozhovore, v dobrovoľníctve, v starostlivosti o komunitu. Neexistuje malý čin, ak vychádza zo solidarity, rešpektu a lásky. Pocitovo by to bola nádej a odhodlanie ku konkrétnym krokom smerom do prítomnosti aj budúcnosti. Pocit, že v tom človek nie je sám a ani byť nemusí.
Témou košického Pride-u je tento rok IM/PULZ. Ako ste k nej dospeli? Ako bude reflektovaná v samotnom programe?
Keď sme premýšľali nad témou tohto ročníka PRIDE Košice, rozprávali sme sa o tom, čo pre nás v tejto chvíli PRIDE ako taký znamená v jeho najhlbšej podstate. Rozprávali sme sa o únave aj radosti. O obavách aj nádeji. O komunitách, ktoré nás držia nad vodou. O potrebe konať a nestratiť vieru v zmenu. O zmene, ktorá nenastane sama od seba. Rozhodli sme sústrediť na jeden z aspektov, ktorý pre nás dnes predstavuje kombináciu nášho prežívania, prianí, hodnôt, nádeje a každodenných snáh nielen v aktivizme, ale aj v našich súkromných životoch, niečo čo to všetko prepája a zároveň presahuje. Chceli sme poukázať na to, že bez pohybu niet zmeny, že my sme hýbateľmi našich dní a že na to, aby sa niečo pohlo, potrebujeme zobrať zodpovednosť za naše životy do vlastných rúk, za to ako ich žijeme a chceme žiť. Tak ako máme v svojich rukách to, ako s nami budú ostatní zaobchádzať. Záujem o okolie, občianska angažovanosť či aktivizmus nemusia byť nedosiahnuteľnými krokmi – dejú sa organicky v každej chvíli nášho bytia: vo vnútornom nastavení, vo vnútornom dialógu, v autenticite, v pridaní sa do sprievodu či vzájomnej pomoci. Tiež sme chceli priniesť práve nádej, že riešenia tu sú. Že existujú komunity, ktoré držia spolu. Že každý človek má hodnotu. Že naše životy, identity a lásky si zaslúžia byť videné. Aj tiej najmenšie rozhodnutia, gestá solidarity či prejavy autenticity môžu byť impulzom, ktorý niečo zmení. PRIDE pomáha zviditeľňovať to, čo je stále prehliadané, otvárať nové možnosti a vytrvalo scitlivovať a približovať spoločnosť k väčšiemu prijatiu, rešpektu, rovnoprávnosti a spolupatričnosti. Postupne sa nám všetky tieto vrstvy začali spájať v slovách pulz a impulz, ich kombinácií v tvare IM/PULZ. Je to pripomienka, že život a zmena sa navzájom potrebujú. Našu budúcnosť za nás nikto iný nevytvorí. Ide ale o spoločnú budúcnosť,nás všetkých: kvír či nekvír.
V programe sa táto téma objaví v rôznych podobách. Chceme vytvoriť PRIDE, ktorý bude nielen oslavou toho, kým sme, ale aj impulzom k tomu, čo môžeme spoločne vytvárať ďalej. Chceme, aby sa ľudia počas PRIDE nielen zabavili, ale aby zažili, že sú súčasťou niečoho väčšieho.
Program PRIDE Košice začneme v piatok 21.8. v KC Ponq, kde nás bude čakať tvorba transparentov, speedfriending a drag show spolu s karaoke. Gro programu bude primárne prebiehať počas PRIDE dňa 22.8. v košickej Tabačke, kde sa pokúsime tieto myšlienky zhmotniť. Plánujeme diskusiu o občianskej angažovanosti, prednášku o koncepte nerastu, prednášku zábavného charakteru o kvír príbehoch z 90.rokov, naše príbehy zaznejú aj pri rozhovoroch so živými knihami. Nebude chýbať ani workshop o duševnom zdraví, tanečné a hudobné vystúpenia a samozrejme, samotný sprievod mestom – symbolické a zároveň živé stelesnenie odvahy, postavenia sa za seba, odhodlania, queer joy, priateľstva, objatí, prijatia, slobody, autenticity, bezpečia a rešpektu. Celý PRIDE program ukončíme v nedeľu opäť v KC Ponq s Dúhovými kresťanmi.
Festival PRIDE Košice 2026 sa pod témou IM/PULZ uskutoční v dňoch 21.–23. augusta. Pokiaľ chcete organizáciu podujatia podporiť, môžete tak urobiť v prebiehajúcej kampani na portáli Donio. Získané prostriedky budú použité predovšetkým na zaistenie bezpečnosti sprievodu súkromnou SBS a zdravotnou službou, prenájom priestorov a techniky, ako aj na pokrytie honorárov účinkujúcich či podporu pre dobrovoľníctvo.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
