Po smrti syna bojovala za práva LGBTI+ ľudí: Mary Griffith a jej cesta od homofóbie po kvír aktivizmus

Čo sa stane, keď sa náboženské presvedčenie postaví do cesty akceptovaniu vlastného dieťaťa? Mary Griffith to pocítila na vlastnej koži keď jej syn spáchal samovraždu. S odstupom času zmenila pohľad cirkvi na kvír ľudí a dokázala, že na prijatie nie je nikdy neskoro – hoci niekedy zaň zaplatíme životom tých najbližších.

Náboženské dogmy, ktoré rozbili rodinu

Mary Griffith bola na konci svojho života známa ako významná aktivistka v boji za práva LGBTI+ ľudí. Pôsobila predovšetkým ako členka PFLAG (Parents, Families, and Friends of Lesbians and Gays) – najväčšej organizácie v USA, ktorá združuje rodinných príslušníkov a priateľov kvír ľudí. V roku 2019 sa pre portál Advocate vyjadrila, že postoj rodičov môže radikálne ovplyvniť život ich kvír detí: „…Ak veria, že Boh skutočne stvoril všetkých a všetko, potom to musí zahŕňať aj ich vlastné dokonalé deti. Viem, že to zahŕňa aj môjho vlastného dokonalého Bobbyho; takto sa moja viera rozšírila a zmenila. Pre týchto rodičov ešte nie je neskoro stať sa dôveryhodným a milujúcim dospelým, ktorého ich LGBTQ+ deti potrebujú; od toho doslova závisia ich životy.“ Svoje o tom vedela aj samotná Mary Griffith. Roky predtým, než sa stala aktivistkou, jej vlastné homofóbne postoje prispeli k samovražde jej syna Bobbyho Griffitha, ktorý mal v tom čase len 20 rokov.

Viera v Boha bola pre Mary Griffith ústrednou témou počas života. Jej názory vychádzali z vtedy bežnej interpretácie Biblie, podľa ktorej považovala homosexualitu za smrteľný hriech a verila, že kvír ľudia by sa mali „liečiť“. Vzťah medzi Mary a Bobbym sa po jeho coming oute dramaticky zhoršil. Mary mu neustále dohovárala a varovala ho pred Božím trestom. Verila, že úpenlivé modlitby pomôžu a jej syn sa z homosexuality „vylieči“.

Osamelosť a psychický nátlak

Samotný Bobby znášal toto obdobie mimoriadne ťažko a upadal do depresií. Nedostatok podpory zo strany okolia a neistota z budúcnosti boli preňho ťažkým bremenom. Bezpečné prostredie nenachádzal ani u vlastnej rodiny. „Modlila som sa s Bobbym, modlila som sa za neho, nechávala som mu po dome úryvky z Biblie, dokonca som mu ich lepila na steny, aby ich našiel. Internalizoval môj pocit hanby, upadol do klinickej depresie a ubližoval si — a napokon za to zaplatil tú najvyššiu cenu,“ priznala Mary Griffith niekoľko rokov po Bobbyho smrti.

Ochota priznať si chybu

Tragická udalosť motivovala Mary k tomu, aby začala prehodnocovať učenie cirkvi. Po smrti syna si uvedomila, že v podobnej situácii sa môžu ocitnúť aj iné deti a postoje ich rodičov na ne môžu vplývať rovnako devastačne: „V tom čase bol podľa mňa Bobby zlomený a iba Boh ho mohol napraviť. Za tie roky som však pochopila, že to nebol môj syn, kto bol zlomený — bola to moja slepá viera. Taktiež som si uvedomila, že som vo svojich presvedčeniach nebola sama,“ prezradila Mary pre Advocate.

Príbeh sa dočkal aj filmovej adaptácie

V roku 2009 sa k širšej verejnosti dostal film s názvom Modlitby za Bobbyho. Menej známa je knižná predloha z roku 1989 s titulom Prayers for Bobby: A Mother’s Coming to Terms With the Suicide of Her Gay Son od Leroya Aaronsa. V oboch prípadoch sa hlavným zdrojom inšpirácie stala Mary Griffith a tragický osud jej syna. Filmové spracovanie si získalo uznanie kritiky a odnieslo si nomináciu na Zlatý glóbus aj dve nominácie na cenu Emmy.

Malá pride vlajka do ruky

2,90 €

Dúhová taška STORSTOMMA veľká

2,90 €

Dúhové pride ponožky

9,90 €