Poľský parlament schválil prvý zákon o právach párov rovnakého pohlavia. Prezident ho odmietol podpísať ešte skôr, než vôbec prišiel na jeho stôl. A krajina, ktorá sa mala konečne pohnúť, uviazla medzi ambíciami a politickou realitou. Zákon teraz mieri do Senátu, a potom k prezidentovi, ktorý však už avizoval veto.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Čo má zákon o štatúte najbližšej osoby priniesť?
Aktivisti a médiá ho naďalej nazývajú registrovanými partnerstvami, hoci vládna komunikácia starostlivo sa vyhýba práve tomuto slovu. Plný názov zákona je tak zákon o štatúte najbližšej osoby vo vzťahu a zmluve o spoločnom spolužití
Zmluva o spoločnom spolužití sa uzatvára pred notárom a zapisuje sa na matričnom úrade. Jej uzatvorením páry získavajú nový právny status, ten sa nazýva najbližšia osoba vo vzťahu, a s ním konkrétne práva: spoločné daňové prizanie, oslobodenie od dane z dedičstva a darovania, prístup k zdravotnej dokumentácii partnera, nárok na vdovský dôchodok, právo rozhodovať o pohrebe, možnosť zriadiť spoločné imanie alebo majetkové oddelenie s vyrovnaním. Zákon im nepriznáva všetky práva, ktoré poznáme z manželských zväzkov, ale vytvára stabilný právny rámec pre spoločný život. Ide teda o oveľa viac než notársku zápisnicu, je to skôr vzájomná zmluva zakladajúca nový právny stav s presahom do desiatok iných zákonov.
Zákon bol výsledkom ťažkých koaličných vyjednávaní. Tuskova Občianska koalícia a ľavicová strana Lewica podporujú zavedenie registrovaných partnerstiev, konzervatívna Poľská ľudová strana (PSL) však tento krok odmieta. Výsledkom kompromisu je práve táto zmluva.
Zákon prešiel v Sejme s pomerom 230 hlasov za a 200 proti. Takmer všetci prítomní poslanci vládnej koalície hlasovali za, s výnimkou piatich zástupcov PSL. Oba hlavné opozičné subjekty, národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) a krajne pravicová Konfederácia, zákon odmietli. Za zmienku stojí, že Konfederácia len nedávno podala návrh na zákaz adopcií pármi rovnakého pohlavia.
Splnomocnenkyňa: „Toto nie je zákon mojich snov“
Katarzyna Kotula, vládna splnomocnenkyňa pre rovnosť z Lewice, privítala rozhodnutie Sejmu ako prijatie „prvého zákona v histórii Poľska, ktorý dáva možnosť formalizovať vzťahy párov rovnakého pohlavia“. Zároveň neskrývala, že jej to nestačí: „Toto nie je zákon mojich snov. Osobne som za manželstvo pre všetkých.“
Na rokovaní výboru Kotula povedala: „Zákon môže LGBT+ komunitu neuspokojiť, ale bude chrániť dve dospelé osoby, ktoré spolu žijú, v prípade problémov, choroby a smrti.“
Komunitu tiež oslovila priamo: „Drahá LGBT komunita, viem, že je to pre vás málo. Ale máte mnohých spojencov v Sejme a vo vláde, ktorí budú za vás vždy bojovať. A toto hlasovanie nám navždy pripomenie, že práva LGBT komunity sú ľudské práva.“
Prezident ohlásil veto ešte pred hlasovaním
Prezidentská kancelária avizovala svoje rozhodnutie vopred. V predvečer hlasovania, šéf prezidentského kabinetu Paweł Szefernaker a poradkyňa Barbara Socha oznámili, že Karol Nawrocki zákon v jeho súčasnej podobe neakceptuje. „Neexistuje a nebude existovať súhlas pána prezidenta so zavedením, s legalizáciou registrovaných partnerstiev,“ vyhlásil Szefernaker.
Nawrocki argumentuje takzvanou šikmou plochou. Podľa Szefernakera platí táto logika: prvým krokom je zavedenie zmluvy o spoločnom spolužití, druhým krokom je transkripcia zahraničných manželstiev rovnakého pohlavia, a to všetko potom vedie k adopcii detí. Poradkyňa Socha hovorila o „pokuse o zavedenie kvázimanželstiev“ s obídením článku 18 poľskej ústavy, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy.
Prezidentská kancelária naznačila, čo by Nawrocki podpísal: zmluvu otvorenú pre kohokoľvek, vrátane susedov, s minimálnym katalógom úkonov, bez akýchkoľvek majetkových či daňových práv. Nepredložil však žiaden konkrétny návrh. Keďže vládna koalícia nemá väčšinu potrebnú na prehlasovanie prezidentského veta, zákon s najväčšou pravdepodobnosťou neprejde, aj keď ho schváli Senát, kde má vláda stále väčšinu.
Prvý skutočný prielom nepriniesol parlament, ale súdy
Zákon o štatúte najbližšej osoby nie je jediným frontom, kde sa queer páry domáhajú narovnaniu práv. Dlhodobo prebiehal tento boj aj na súdoch a mal pozitívnu dohru. Poľsko začalo tento mesiac zapisovať do matriky manželstvá párov rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Ide o páry, ktoré sa vzali napríklad v Nemecku, Francúzsku či Portugalsku a doma boli pre poľský štát právne neviditeľné. To sa teraz mení.
Priamou príčinou je rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. novembra 2025, ktorý Poľsku nariadil vytvoriť mechanizmus umožňujúci uznávanie takýchto manželstiev. Nadviazal naň miestny Najvyšší správny súd, ktorý postupne nariadil matrikám prepísať konkrétne prípady. Prvý vnútroštátny rozsudok padol 20. marca 2026 a týkal sa páru Poliakov, ktorí sa vzali v Berlíne v roku 2018. Celkovo NSA vydal obdobné rozhodnutia v prípade siedmich párov.
Nariadenie z 22. mája, ktoré podpísali minister vnútra Marcin Kierwiński a vicepremiér Krzysztof Gawkowski, tento proces zovšeobecnilo: zaviedlo nové vzory sobášnych listov v troch variantoch (žena–muž, žena–žena a muž–muž) a ich transkripciu umožnilo na ktoromkoľvek matričnom úrade v krajine.
Premiér Donald Tusk sa zároveň LGBT+ párom ospravedlnil: „Nakoniec by som sa chcel ospravedlniť tým, ktorí sa dlhé roky cítili odmietaní a ponižovaní. Štát v tejto oblasti neobstál.“
Praktické aspekty transkripcií doladené nie sú
Nové formuláre síce existujú a nariadenie vlády je podpísané, prax je však stále komplikovaná. Niektoré matričné úrady žiadosti o transkripciu prijímajú neochotne, odvolávajú sa na absenciu predpisov alebo páry posielajú do iných miest. Právnici upozorňujú, že ani samotný rozsah práv, ktoré transkripcii nadobudnú, nie je úplne jasný, poľské súdy zatiaľ neriešili jej dôsledky v oblasti dedičstva, daní či sociálnych dávok. Takéto detaily neboli riešené ani na Súdnom dvore EÚ a ostáva na členských štátoch, ako presne sa s týmto vysporiadajú.
Vnútri koalície situáciu ešte väčšmi skomplikoval europoslanec PSL Krzysztof Hetman, ktorý verejne vyhlásil, že transkripcia párom „nedáva nič“, čo je v priamom rozpore s postojom ministra vnútra Kierwińského, podľa ktorého páry nadobudnú väčšinu práv heterosexuálnych manželov.
Napriek všetkej neistote však platí, že páry, ktoré roky pre poľský štát právne neexistovali, sú dnes aspoň viditeľné. Ich vzájomný vzťah musí byť pri rozhodnutiach úradov a súdov braný do úvahy. To je minimum, ale po desaťročiach právneho vákua je aj to konkrétna zmena.
Líder opozície označil homosexualitu za patológiu
Do celkového obrazu poľských politických reálií neodmysliteľne patrí aj faktický šéf opozície a dlhoročný rival Tuska, šéf PiS Jarosław Kaczyńskyi. Ten vyhlásil, že Poľsko musí byť bránené pred „šírením homosexuality“, ktorú označil za „patológiu“. Na tlačovej konferencii varoval: „Deti za to zaplatia, pretože nakoniec ide o záujmy detí. Deti by mali mať matku a otca.“ Zároveň naznačil, že by homosexuálne rodičovstvo kriminalizoval a „prísne trestal.“
Viceministra školstva Paulina Piechna-Więckiewicz mu odpovedala: „Patológia a anomália sú slová, ktoré ubližujú a dehumanizujú. Takmer 50 000 detí sa v Poľsku vychováva v dúhových rodinách a musia vedieť, že ony a ich rodiny sú v bezpečí.“
Slovenský kompromis nestačil liberálom ani konzervatívcom
Poľský zákon o štatúte najbližšej osoby stojí za porovnanie s návrhom, ktorý Slovensko riešilo pred tromi rokmi. V januári 2023 predložil vtedajší minister spravodlivosti Viliam Karas (z Hegerovej vlády, dnes KDH) do parlamentu návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, mediálne nazývaný zákon o dôverníkoch.
Mechanizmus bol jednoduchý, jednotlivec by pred notárom vyhlásil, koho si praje, aby ho zastupoval vo konkrétne vymedzených životných situáciách, napríklad pri prístupe k zdravotným informáciám, zastupovaní pred úradmi a súdmi, správe dedičstva. Karas ho prezentoval ako ústretové gesto voči LGBT+ komunite, no podstatný rozdiel bol zjavný: nešlo o žiadne vzájomné práva, žiadne uznanie vzťahu, žiadny spoločný právny status páru. Dôverníkom mohol byť prakticky ktokoľvek – priateľ, sused či opatrovateľ. Na nedostatky návrhu upozorňovala aj Inakosť.
Ostro sa vtedy proti návrhu vymedzila Mária Kolíková (SaS): „Viliam Karas rezignoval na uznanie dôstojnosti párov rovnakého pohlavia na Slovensku. V tomto momente by sme mali mať oveľa väčšie ambície a uznať páry rovnakého pohlavia, ktoré s nami žijú a prinášajú spoločnosti hodnoty. Nevieme im prísť na meno, nevieme uznať ich práva, ako kedysi voči ženám alebo otrokom,“
Proti bolo i Progresívne Slovensko, ktoré ústami svojej podpredsedníčky Lucie Plavákovej komunikovalo takto: „Explicitne nás chcete potvrdiť za občanov a občianky druhej kategórie, keď nás posielate k notárovi označiť sa za “dôverníkov”, kým iné páry si môžu svoju lásku a odhodlanie žiť spolu prejaviť verejným aktom spojenými s uznaním ich zväzku,“Konzervatívci ho zasa odmietali ako prvý krok k registrovaným partnerstvám.
Proti bolo i pomyselné opačné názorové spektrum. Takmer celý klub SMER-SD návrh nepodporil, negatívne sa k nemu stavala aj SNS Andreja Danka či Republika Milana Uhríka. Ten svoje dôvody zhrnul bez okolkov: zákon by podľa neho umožnil „postaviť iné formy spolužitia na roveň s inštitútom manželstva“ a „prirodzenou formou legitimizovať spolužitia osôb rovnakého pohlavia.“ Ostro sa vymedzila aj Aliancia za rodinu, ktorá ostatne publikovala anketu (niektorých) politických strán k návrhu.
Návrh zákona v prvom čítaní prešiel, za hlasovalo 72 poslancov. Keď Hegerovu vládu vystriedal úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora, nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová návrh v máji 2023 stiahla. Ako zdôvodnenie uviedla, že fiduciárne vyhlásenie „nie je adekvátnym a plnohodnotným riešením pre LGBTI+ komunitu“ a téma si zaslúži komplexnejší prístup, ideálne v rámci rekodifikácie rodinného práva.
Poľský zákon je v tomto porovnaní kvalitatívne iná kategória. Je bilaterálny, uzatvára ho vzájomne pár, nie jednotlivec. Zakladá vzájomný právny status. Obsahuje majetkové, daňové a sociálne práva. Slovenské fiduciárne vyhlásenie bolo v podstate jednosmernou plnou mocou. Poľská zmluva o spoločnom spolužití tak je, napriek všetkým koaličným kompromisom, prvým skutočným zárodkom registrovaného partnerstva, aké poznáme z väčšiny krajín EÚ.
Zdroje:
https://www.alianciazarodinu.sk/kto-je-za-a-kto-je-proti-registrovanym-dovernikom
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
