Keď sa Francília Costa a Luiza Silvério prvýkrát stretli v brazílskom kláštore v roku 2019, mali k sebe tak ďaleko, ako dve ľudské bytosti môžu mať. Luiza si o Francílii myslela, že je „neznesiteľná a namyslená mníška.“ Francília to opätovala rovnako, hoci nevedela úplne presne pomenovať, čo jej vadí. Ich príbeh, ktorý začal neslávne a skončil sobášom, sa tento jún stal virálnym na sociálnych sieťach po celom svete. A hoci obsahuje všetky prvky románu, obe ženy trvajú na tom, že je to v prvom rade príbeh viery.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Do kláštora nie zo strachu, ale z presvedčenia
Ani jedna z nich nevstúpila pritom do rehole preto, aby sa skryla pred vlastnou orientáciou. Francília vyrastala u hlboko veriacich starých rodičov a cítila povolanie. Luiza vstúpila do kláštora ako tínedžerka, keď hľadala zmysel života. Obe boli pred sľubmi otvorene bisexuálne. Celibát pre ne nebol únikovou cestou, ale vedomou voľbou, rovnako ako je to u mnohých heterosexuálnych rehoľníkov. Vzájomná nevraživosť sa časom menila. Blízkosť kláštorného života robila svoje a zo súperiek sa postupne stávali priateľky. Potom prišla pandémia, ktorá proces urýchlila.
Pandémia a odchod z kláštora
Kláštorný život je krásny, ale vyžaduje si fyzické a duševné zdravie, nestačí sa len modliť alebo cítiť povolanie, hovorí Costa. Počas pandémie trpela panickými atakmi a začala pochybovať, či jej kláštorný život prospieva. Silvério zas prišla o starú mamu a zápasila s úzkosťou a depresiou. V roku 2020 sa obe rozhodli kláštor opustiť. Keďže si žiadna z nich nemohla dovoliť samostatné bývanie, zostali bývať spolu. Stále len priateľky. Aspoň to zamýšľali.
Rom-com ako spúšťač
V roku 2023 si večer pustili romantickú komédiu Love In The Villa, príbeh o dvojici nepriateľov, ktorí sa do seba zamilujú počas spoločného pobytu vo vile, jednoducho klasický enemies-to-lovers. Vo Francílii to v ten moment nejak zarezonovalo. Tú noc sa Luize priznala so svojimi citmi. Luiza jej odpovedala bozkom.
Ich sobáš sa konal v roku 2025. Na svadobnej fotografii stoja pred obrazom Panny Márie Aparecidskej, patrónky Brazílie. „Možno nemáme fotografiu pred oltárom v kostole, ale máme ju s Pannou Máriou Aparecidskou,“ vysvetlila Silvério. „Pre nás predstavuje vďačnosť a zasvätenie našej rodiny Bohu.“
Viera a sexualita nie sú protikladmi
Pár dnes vedie spoločný účet na sociálnych sieťach pod názvom Dupla Oxiuai (voľne preložené ako „Dvojka, čo to dala“) a otvorene hovorí o živote queer katolíckeho páru. Ich posolstvo je prítomné naprieč príspevkami: „Naša sexualita a naša viera by nemali byť oddelené, pretože sú súčasťou nás. Sme pár, ktorý má vieru. Niet inej cesty,“ hovorí Costa. Dostávajú správy nielen od LGBTQ+ veriacich, ale aj od heterosexuálnych mníšok, ktoré zvažujú odchod z kláštora a hľadajú niekoho, kto ich vypočuje. Kladú dôraz na dôležitosť nájdenia svojej vlastnej cesty.
Nie je to tak ojedinelé, ako by sa mohlo zdať
Francília a Luiza nie sú prvé. V roku 2016 spôsobil rozruch v Taliansku sobáš dvoch bývalých františkánskych mníšok Federicy a Isabel, ktoré sa do seba zaľúbili počas misijnej práce v Južnej Amerike. Vtedajší pápež František vyjadril ľútosť, keď sa o sobáši dozvedel. Cirkev ho neakceptovala, no ex-kňaz Franco Barbero, silný podporovateľ LGBTQ+ komunity, im udelil požehnanie a ich príbeh označil za „taký ako všetky ľúbostné príbehy sveta.“
Príbeh Francílie a Luizy neprináša odpovede na otázky, ktoré kladú katolíckej cirkvi mnohí queer veriaci, ani na tie, ktoré si kladie cirkev sama. Nejde o inštitucionálny prelom. Je to však ďalší príklad toho, že viera nemusí byť prekážkou prijatia vlastnej queer identity a života vo vzájomnej láske, aj mimo vzorcov, ktoré cirkev ako inštitúcia uznáva.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →



