Bod zlomu: queer organizácie naprieč svetom prichádzajú o polovicu peňazí a mnohé to nemusia prežiť

Nová správa organizácie Outright International ukazuje, čo sa stalo po tom, čo Washington vlani prakticky zo dňa na deň zastavil väčšinu zahraničnej pomoci. Deväť z desiatich LGBTIQ organizácií vo svete prišlo o americké financovanie, takmer polovica z nich o viac než polovicu rozpočtu a niektoré organizácie už kvôli tomu doslova pochovávajú svojich klientov.

Keď Donald Trump v januári 2025 podpísal príkaz na zmrazenie zahraničnej pomoci USA, queer organizácie po celom svete to spočiatku vnímali ako dočasný šok. O rok a pol neskôr je jasné, že išlo o niečo trvácnejšie. Organizácia Outright International, ktorá pôsobí pri OSN a od roku 1990 mapuje ľudské práva LGBTIQ ľudí, práve zverejnila správu s názvom Breaking Point. Vychádza z prieskumu 229 organizácií v 94 krajinách a z 24 hĺbkových rozhovorov. Ukazuje, že z dočasného pozastavenia platieb sa stala trvalá premena celého systému financovania queer hnutí vo svete.

Washington medzitým zrušil aj program Global Equality Fund, ktorý od roku 2011 rozdelil LGBTIQ organizáciám vo vyše stovke krajín viac než 100 miliónov dolárov, zlikvidoval agentúru USAID a zúžil záber programu PEPFAR, ktorý od roku 2003 financuje boj proti HIV a doteraz mal podporu naprieč politickým spektrom.

Rozpočty v troskách

Z 203 organizácií, ktoré od januára 2025 hlásili stratu financovania, 49% prišlo o viac než polovicu rozpočtu a 75% o viac než štvrtinu. Až 73% z nich pritom hospodári s ročným rozpočtom pod 250-tisíc dolárov, teda nemá rezervu, ktorá by dokázala takýto výpadok vykryť. Viac než polovica organizácií označila za zdroj straty priamo americkú vládu.

Znepokojivé je najmä to, kde sa škody koncentrujú. Podľa správy boli organizácie v krajinách s najhoršími životnými podmienkami, najmenej slobodným súdnictvom, najrozšírenejšou diskrimináciou a najhlbšími spoločenskými rozdielmi škrtmi zasiahnuté zhruba dva až trikrát častejšie než organizácie na opačnom konci týchto meradiel. Pomoc sa teda stiahla práve odtiaľ, kde bola najpotrebnejšia.

Polovica postihnutých organizácií musela obmedziť zdravotnícke služby vrátane starostlivosti o duševné zdravie. Pri HIV konkrétne 45% obmedzilo alebo úplne zastavilo prevenciu, liečbu alebo starostlivosť. Až 63% organizácií už nedokáže reagovať na núdzové situácie spojené s násilím, zatýkaním či vysídlením. Pri organizáciách v konfliktných a humanitárnych krízach toto číslo stúpa na 73%.

Cena, ktorú platia životmi

Riaditeľka pre právo, politiku a výskum v Outright International, Neela Ghoshal, na prezentácii správy pripomenula, že situáciu nezhoršujú len škrty z USA. „Niektoré ďalšie vlády, korporácie a nadácie sa tiež stiahli. Zároveň organizácie pôsobia v kontexte narastajúceho anti-rodového hnutia, kde sú aj tak už krehké výdobytky posledných desaťročí čoraz ohrozenejšie,“ uviedla podľa portálu Health Policy Watch.

Autor správy Alberto de Belaunde to zhrnul jednoznačne: peniaze zmizli práve odtiaľ, kde queer organizácie robili prácu, ktorú nerobí nikto iný. Podľa jeho slov majú najmenej kapacity absorbovať stratu presne tie miesta, kde je táto strata najväčšia.

Konkrétne príbehy z terénu sú drsné. Organizácia v Zimbabwe, ktorá poskytovala služby HIV+ mužom, ktorí majú sex s mužmi, a trans ženám, hlásila, že nedokáže doplniť lieky svojim klientom, čo viedlo k prerušeniu liečby a úmrtiu dvoch z nich. Keňská skupina Mamboleo Peer Empowerment Group musela prepustiť stovku terénnych pracovníkov a právnikov, ľudí, ktorí podľa nej neboli len zamestnancami, ale dôveryhodnými tvárami v komunite. Bezpečné priestory podľa organizácie „utíchli“.

Transrodová aktivistka Manisha Dhakal z nepálskej organizácie Blue Diamond Society opísala, ako jej organizácia prišla o 85% financovania HIV programu. Časť jej zamestnancov sa pre stratu príjmu ocitla nútená obrátiť sa na sexuálnu prácu. Podobne znepokojujúco znie svedectvo Johna Gracea z Uganda Minority Shelters Consortium, ktorý hovoril o 283-percentnom náraste hovorov na krízové linky, no zároveň o strate 60 až 70% financovania ochrannej siete. Z každých desiatich žiadostí o núdzové presídlenie, ktoré organizácia týždenne dostáva od mladých ľudí utekajúcich pred davovým násilím či policajnými raziami, dokáže pokryť len tri.

Európa nie je výnimkou

Dopady nie sú len záležitosťou vzdialených krajín. Správa venuje samostatnú kapitolu aj maďarskej organizácii Háttér Society, najstaršej a najväčšej LGBTIQ organizácii v krajine, ktorá popri poradenstve a právnej pomoci fungovala aj ako uzol prerozdeľujúci financie menším queer skupinám naprieč Maďarskom. O túto úlohu prišla po zrušení grantu amerického ministerstva zahraničia aj po výpadku financovania cez ILGA-Europe. Háttér tak dnes čelí dôsledkom rokov Orbánovej vlády aj príležitostiam, ktoré priniesli aprílové voľby 2026, no s výrazne menšími prostriedkami než predtým.

Ešte znepokojivejší je príbeh feministického queer kolektívu v Kirgizsku, ktorý správa z bezpečnostných dôvodov nemenuje. Kolektív najprv čelil miestnemu zákonu o „propagande netradičných sexuálnych vzťahov“ podľa ruského vzoru a zákonu o „zahraničných agentoch“, ktorý dáva úradom nástroj na kontrolu organizácií financovaných zo zahraničia. O pár mesiacov neskôr prišlo oznámenie, že aj zvyšné financovanie bolo s okamžitou platnosťou pozastavené. Personál potom mesiace pokračoval v práci bez mzdy. Organizácia podľa správy prežila v podstate vďaka tomu, že si zamestnanci sami absorbovali stratu.

Kto to zaplatí ďalej

Napriek rozsahu škôd správa zdôrazňuje, že to, čo z hnutí zostáva, je najťažšie zničiteľné: vedomosti, vzťahy a komunitné štruktúry budované roky. Autori preto vyzývajú vlády, nadácie, korporácie aj individuálnych darcov, aby konali okamžite a mimo štandardných grantových cyklov a poskytovali viacročné a flexibilné financovanie. Žiadajú tiež, aby obnovili komunitne vedené zdravotnícke služby, priamo financovali ochranu ohrozených ľudí a smerovali zdroje k tým, ktorých dopady zasiahli najhlbšie – teda predovšetkým k trans, nebinárnym a rodovo rôznorodým ľuďom a k lesbickým, bisexuálnym a queer ženám.

Len 3 % opýtaných organizácií opísalo svoju situáciu ako stabilnú. 40 % hovorí o vážnom alebo bezprostrednom ohrození existencie, 10 % dokonca o hrozbe okamžitého zániku. Otázka teda už nestojí len tak, čo sa stalo. Stojí, koľko z týchto organizácií tu bude o rok.

Nick and Charlie - A Heartstopper novella (EN)

9,90 €

Červená, biela a kráľovská modrá

17,90 €

Dúhové športové vrecko

6,90 €