Ana Brnabićová sa stala prvou otvorene lesbickou prezidentkou na Balkáne, podľa viacerých médií aj na svete. Míľnik prišiel v krajine, kde páry rovnakého pohlavia nemajú právne uznanie, a s političkou, ktorá zo svojej orientácie nikdy nerobila politický program. Úradovať bude však len niekoľko týždňov.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Odovzdanie moci prebehlo v pondelok 28. septembra v prezidentskom sídle v Belehrade. Aleksandar Vučić deň predtým oznámil rezignáciu, sedem mesiacov pred koncom druhého a posledného mandátu. Brnabićová, ktorá vedie parlament, preberá povinnosti hlavy štátu podľa ústavy automaticky. Po ceremónii povedala, že jej úlohou je zastávať úrad, kým ľudia nezvolia nového prezidenta.
Prvenstvo ocenil aj bývalý írsky premiér Leo Varadkar, sám otvorene gej. Označil ju za „prvú lesbickú hlavu štátu na svete“. Washington Blade pripomína, že prvou otvorene lesbickou šéfkou vlády bola Islanďanka Jóhanna Sigurðardóttir v roku 2009. Prvým otvorene homosexuálnym šéfom štátu sa potom v roku 2022 stal Paolo Rondelli zo San Marina.
Vučić odchádza, aby mohol zostať
Úradujúca prezidentka nie je prezidentka na plný úväzok. Srbská ústava dovoľuje predsedovi parlamentu zastupovať hlavu štátu najviac tri mesiace a prezidentské voľby sa musia konať do konca decembra. Vučić rezignoval kvôli predčasným parlamentným voľbám 25. októbra. V nich chce ako líder Srbskej pokrokovej strany (SNS) získať post premiéra, keďže tretí prezidentský mandát mu ústava neumožňuje.
Voľby prichádzajú po takmer dvoch rokoch protestov. Spustilo ich zrútenie prístrešku na stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí a ktoré verejnosť pripisuje korupcii. Študentské hnutie kandiduje pod názvom Študenti víťazia a Vučić dlho odmietal predčasné voľby. Analytici preto jeho krok chápu skôr ako snahu udržať si moc než ako ústupok ulici.
V tejto rozohranej partii Brnabićová nie je alternatívou, ale reprezentuje kontinuitu. Je dlhoročnou Vučićovou spojenkyňou a členkou SNS, teda strany, ktorá oficiálne mieri do Európskej únie a zároveň udržiava blízke väzby na Moskvu aj na čínskych investorov. Nemožno teda očakávať žiadne politické výkyvy a ide skutočne len o symbolickú úlohu. Otázne je, či sa následne stane aj kandidátkou strany na prezidentku – doteraz síce zastávala tri najvyššie funkcie v štáte, ale ani do jednej nebola zvolená priamo ľuďmi.
Premiérka, ktorá nechcela byť symbolom
Brnabićová viedla vládu od roku 2017 do roku 2024. Ako prvá žena a prvá otvorene homosexuálna osoba v tejto funkcii sa vždy bránila zaškatuľkovaniu a nechcela byť označovaná „len za lesbickú premiérku“. Potom tiež vysvetlila, že práva LGBTQ ľudí nebudú jej prioritou. Srbsko sa podľa nej stane tolerantnejším, keď budú mať ľudia lepšie platené práce a menej existenčných starostí, a názory sa zákonmi meniť nemajú.
Symbolické gestá prišli, no zákony nie. V septembri 2017 sa ako prvá srbská premiérka zúčastnila na Belgrade Pride a v roku 2019 sa jej manželke Milici Đurđićovej narodil ich spoločný syn. Napriek tomu v Srbsku neexistuje registrované partnerstvo ani manželstvo a páry rovnakého pohlavia nemôžu spoločne osvojiť dieťa. Znamená to, že jej manželstvo ani rodičovstvo srbský štát neuznáva. Návrh zákona o partnerstvách vypracovalo ministerstvo v roku 2021, no Vučić ho rázdne odmietol, v roku 2022 zase ohlásil zrušenie EuroPride v Belehrade a odvolával sa na napätie s Kosovom. Podujatie sa napokon uskutočnilo.
Kritici z LGBTQ komunity jej preto vyčítajú, že využila privilégium svojho postavenia, ale komunite nepomohla. Iní tvrdia, že jej viditeľnosť mnohým mladým uľahčila coming out.
Viditeľnosť je v konzervatívnom Srbsku skutočne dôležitá, aj keď ju dnes ucelene reprezentuje politička, ktorá ju nikdy nepremenila na reálne zlepšenie situácie queer ľudí či narovnanie ich práv.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
