Ipsos pre Denník N zopakoval po štyroch rokoch prieskum s otázkami o právach LGBTI+ ľudí. Čísla nehovoria o veľkom obrate. Skôr ukazujú, že z vlažného postoja sa stáva pevný, a to najmä u odporcov. Pozreli sme sa, kto sa pohol a čo si z toho môžeme vziať.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Prevaha zástancov sa obrátila na prevahu odporcov
Keď Ipsos v októbri 2022, necelý týždeň po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča pred Teplárňou, pýtal sa na registrované partnerstvá, podporilo ich 48,7 percenta ľudí a odmietlo 39 percent. Zástancov bolo o necelých desať bodov viac než odporcov. Dnes je to naopak. Za je 42,4 percenta, proti 46,7. Odporcov je teraz o štyri body viac než zástancov.
Číslo z roku 2022 však treba čítať s vedomím, v akej chvíli vzniklo. Ľudia odpovedali bezprostredne po teroristickom útoku a vlne solidarity. Dnešná hodnota je preto možno bližšie bežnej hladine, než by sa zdalo. Ak je to tak, vlna súcitu sa len čiastočne premenila na trvalú podporu. Politické prostredie je navyše iné. Ficova vláda dlhodobo hlása potrebu hrádze proti progresivizmu, čo sa premenilo aj na reálne politické kroky. Prišla zmena ústavy zo septembra 2025 a Slovensko navyše ignoruje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o uznávaní manželstiev uzavretých v zahraničí.
Odporcovia posilnili, nerozhodnutých ubúda
Zaujímavejšie než samotný pokles je to, kto pribudol medzi odporcami. Rozhodne proti partnerstvám je 31,8 percenta ľudí, pred štyrmi rokmi to bolo 23,3. Mierny nesúhlas sa takmer nepohol, z 15,7 na 14,9 percenta. Rastie teda presvedčený odpor, nie nerozhodný. Ubudlo aj ľudí, ktorí nevedeli odpovedať, z 12,2 na 10,9 percenta, čo naznačuje aj vysokú politizáciu témy, keď už takmer každý na ňu má nejaký názor. Stred sa zužuje a téma sa čoraz viac delí na ostro vyhranené tábory. Partnerstvá sú pritom jediná z troch tém o uznaní párov, pri ktorej sa niečo pohlo. Manželstvá podporuje 30,5 percenta ľudí (v roku 2022 to bolo 31,6), adopcie 31,1 percenta (29,4). Proti manželstvám je 59 percent, proti adopciám 58. Väčšinová podpora sa objavuje len medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov. Manželstvá a adopcie sú pre väčšinu ľudí stále ďaleko a partnerstvá sú tak pre niektorých na dosah, pre iných reprezentujú bezprostrednú hrozbu, a preto jasnejšie vyjadria nesúhlas.

Pokles je všade, rozdiely medzi tábormi sa prehĺbili
Politické preferencie vysvetľujú rozdiely lepšie než čokoľvek iné. Analytik Ipsosu Juraj Szeghy hovorí, že postoje „výrazne ovplyvňujú vek a politické preferencie“. Medzi voličmi vládnych strán prevažuje nesúhlas, medzi voličmi opozície zasa podpora. Najväčší pokles však nemajú voliči Smeru, ale voliči SaS, zo 92 na 69 percent, teda o 23 bodov. Voliči Smeru klesli z 38 na 25 percent, Hlasu zo 49 na 37, PS z 90 na 82 a KDH zo 24 na 17. Pozoruhodné je aj poradie. Ešte v roku 2022 boli voliči SaS (92) v podpore partnerstiev o dva body pred voličmi PS (90). Dnes sú od nich o 13 bodov ďalej. Rozdiel medzi voličmi PS a Smeru sa pritom zväčšil z 52 na 57 bodov, takže spoločný pokles tábory nezblížil, skôr ich rozostúpil.

Prečo ochladli práve voliči SaS
Jednu zaujímavosť skrývajú voliči SaS. Tí istí voliči SaS klesli pri otázke na útoky politikov len o päť bodov, z 93 na 88 percent. Útoky teda stále odmieta takmer každý z nich. Ochladli tak konkrétne pri registrovaných partnerstvách. Nevyzerá to ako obrat proti LGBTI+ ľuďom, skôr ako zmena pri jednej téme, ktorú ich strana sama odkladá. Na tom sčasti stojí aj naše vysvetleniei.
Silný je totiž signál z vedenia strany. Predseda SaS Branislav Gröhling po stretnutí štyroch opozičných strán v novembri 2025 povedal pre Startitup „Neriešme potraty či registrované partnerstvá“ a dodal, že spoločným základom opozície má byť ekonomika. V máji 2026 ho za podobný výrok nominovali na anticenu Homofób roka. Odpovedal, že iba pomenúva realitu, lebo opozícia sa na liberálnych témach nezhodne, a že spor o ne pomáha Ficovi. Strana, o ktorej návrhu na uľahčenie života LGBTI+ ľuďom rokoval parlament v roku 2022, tak tému dnes odkladá. Ľudia si postoje zvyknú preberať od strán, ktorým veria. Keď vedenie opakuje, že téma má počkať, jeho voliči ju časom môžu začať vnímať ako menej dôležitú. Práve to by vysvetľovalo, prečo klesla podpora pri partnerstvách výrazne, ale odpor voči útokom takmer vôbec.
Druhou časťou je iný elektorát. Gröhling vo februári 2026 pre TASR povedal, že SaS dosiaľ vnímali ako bratislavskú parlamentnú stranu a chce z nej urobiť regionálnu. Zároveň ju opísal ako stredopravú ekonomickú stranu, na rozdiel od progresívneho PS. Gröhling navyše chce budúcu vládu stavať na základoch SaS, PS, Demokrati a KDH, teda aj so stranami s konzervatívnymi voličmi. Voliči SaS z roku 2026 tak nemusia byť tí istí ľudia ako v roku 2022. Prieskum porovnáva skupiny, nie konkrétnych ľudí. Čím menej strana o téme hovorí, tým ľahšie ju volia aj konzervatívnejší ľudia. Čím viac ich je, tým menší dôvod má tému otvárať. Takéto rozšírenie elektorátu môže pomôcť uspieť vo voľbách, no je dôležitá otázka, či sa z dočasného odkladu nestane trvalý stav. Zároveň treba dodať, že 69 percent je stále druhý najvyšší podiel spomedzi strán v grafe, hneď po PS, takže ide stále o väčšinu voličov SaS.
Väčšina nechce útoky na LGBTI+ ľudí, no je o čosi menšia
S tvrdením, že politici majú prestať útočiť na LGBTI+ ľudí, súhlasí 56,3 percenta ľudí. V roku 2022 to bolo 69,3. Nesúhlas vzrástol zo 16,5 na 26,6 percenta, čo je najväčšia zmena zo všetkých štyroch otázok. Denník N pripomína, že vtedajší súhlas mohol byť čiastočne aj reakciou na vraždu. Väčšinu za zdržanlivosť majú voliči PS, SaS, KDH, Hnutia Slovensko aj Hlasu. Menšinu tvoria voliči Smeru (z 53 na 30 percent), voliči Republiky (z 39 na 34) a nevoliči (z 56 na 44). Szeghy z toho vyvodzuje, že väčšina verejnosti odmieta konfliktný štýl debaty bez ohľadu na názor na samotné práva. Denník N dodáva, že Smer v tejto téme súperí o voličov s Republikou. Čísla tomu zodpovedajú, jeho voliči sú od ostatných vzdialení najviac. Pre ľudí je zjavne rozdiel medzi tým, čo chcú pre LGBTI+ ľudí, a tým, čo si myslia o útokoch na nich. Aj ten, kto manželstvá nepodporuje, nemusí chcieť nenávisť.

Pevné jadro a pohyblivý stred
Najzaujímavejšie je, čo sa nehýbe. Podpora manželstiev ostala pri tretine ľudí, bolo to 31,6 percenta a je 30,5. Partnerstvá pritom klesli o vyše šesť bodov. Ak predpokladáme, že kto chce manželstvá, chce aj partnerstvá, odišli hlavne ľudia, ktorí partnerstvá podporujú, ale manželstvá nie. Takých bolo v roku 2022 zhruba sedemnásť percent, dnes približne dvanásť. Je to len odhad z dvoch čísel, no naznačuje, že pevné jadro zástancov sa za štyri roky neotriaslo, zatiaľ čo stred, ktorý je za kompromis, sa zmenšil zhruba o tretinu.
To mení pohľad na vlnu solidarity z roku 2022. Nezískala nových stálych zástancov, na čas pritiahla práve tento stred. Taký stred nie je ideologický, reaguje na náladu. Tragédia ho pritiahla a štyri roky nepriateľskej politickej debaty ho zrejme odtlačili. U voličov SaS, ktorí tému odkladajú, sa to ukázalo najvýraznejšie.
Odpor potom funguje opačne. Rastie len ten rozhodný, mierny stojí. To je znak témy, ktorá sa pre časť ľudí stala otázkou identity, nie názoru. Pre politikov je takýto odporca lákavý, pretože presvedčeného voliča netreba presviedčať. Keď Smer podľa Denníka N súperí o voličov s Republikou, nepotrebuje stred, stačí mu spevniť svoj tábor.
Najpevnejšou pôdou preto ostáva pravidlo slušnosti, nie spor o inštitúty. Vyše polovica ľudí, 56,3 percenta, chce, aby politici s útokmi prestali, vrátane väčšiny voličov Hlasu. Aj to ale kleslo, o 13 bodov, a v roku 2022 mohol hrať rolu šok. Solidarita sa po tragédii zdvihne rýchlo, no trvalá podpora sa buduje oveľa dlhšie a po štyroch rokoch ju ešte nevidno.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →



