V minulosti by ti naozaj málokto (a možno aj nikto) nerozumel, keby si povedal, že si „asexuál“ alebo „nebinárny“. Prečo tomu však tak bolo a prečo zrazu vidieť viac a viac príspevkov na Instagrame týkajúcich sa práve týchto nových pojmov? A čo presne znamenajú a ako sa môžeš uistiť, že aj ty si napr. nebinárna osoba? Ak je toto pre teba španielska dedina, tento článok ti pomôže si v tom urobiť poriadok.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
História týchto pojmov je pomerne krátka, v minulosti o nich totiž nebolo takmer vôbec počuť, ale v skutočnosti sú prítomné v spoločnosti, podobne ako homosexualita a bisexualita, už oddávna. Vo svete bola však do 80. rokov aj homosexualita tabu téma a spájala sa s pedofíliou či chorobou AIDS. Tieto pojmy preto nedostali priestor a ľudia, ktorí aj cítili, že môžu mať takúto sexuálnu orientáciu či identitu, nevedeli, či s tým vôbec vyjsť von, ako to presne pomenovať a či na to pomenovanie vôbec existuje. Osveta v tomto „guláši pojmov“ sa začala až s väčšou odvahou ľudí sa „outnúť“ a hovoriť otvorene o tom, čo cítia a takisto rozširovanie a rozmach LGBT+ komunity, ktorá sa dnes už označuje aj ako LGBTQIA+komunita.
O asexualite
Asexualita je sexuálna orientácia, ktorou sa označuje človek, ktorý necíti (takmer) žiadnu romantickú anisexuálnu príťažlivosť alebotúžbu. Asexualita je však rozmanitá, a preto sa nedá povedať, že asexuál nikdy nebude vo vzťahu či nebude masturbovať, či dokonca nebude mať sex. Prvé zmienky o nej sú z konca 19. storočia, kedy sa však nepoužil ešte pojem „asexuál“, ale jeho obdoba „monosexuál“. Tento pojem mal označovať ľudí, ktorí iba masturbujú. V rokoch 1948 a 1953 prispel k objasneniu asexuality v rámci verejnosti Alfred Charles Kindsey pomocou svojich publikácií Sexual Behavior of Human Male a Sexual Behavior of Human Female, kde mal pre ľudí zapojených do výskumu aj kategóriu „X“, ktorá bola určená pre tých, ktorí nezažili žiadne sociálne a sexuálne kontakty či reakcie. Od70. rokov minulého storočia sa asexualita spomínala stále vo viac a viac publikáciach, napr. The Sexually Oppressed od Myry Johnson (1977), Boston Marriages: Romantic but Asexual Relationships Among Contemporary Lesbians od Esther D. Rothblum a Kathleen A. Brehony (1993) alebo My life as an amoeba od Zoe O’Reilly (1997). V roku 2001 založil David Jay organizáciu AVEN (Asexual Visibility and Education Network), v roku 2005 sa stal symbolom asexuálnej komunity čierny prsteň na prostredníku na pravej ruke, v roku 2009 sa prvý raz pridali členovia AVEN-u ako asexuálovia k Pride pochodu v San Franciscu, v roku 2010 bola po prvý raz predstavená aj vlajka asexuálov a Sara Beth Brooks založila „Asexual Awarness Week“, dnes známy ako „Ace Week“. Asexualita sa spomína aj v seriáli Sex Education a iných.
Asexualita bola dlho diskutovaná, lebo niektorí ľudia tvrdili, že to nie je sexuálna orientácia a stretla sa, ako aj homosexualita či transsexualita, s tým, že je to duševná porucha. Dnes sú však tieto tvrdenia vyvrátené a asexuáli sú považovaní za bežných členov LGBTQIA+ komunity a spoločnosti. Pre asexuálov však existujú pojmy, pomocou ktorých vedia povedať, či sú a ak áno, tak ku ktorému pohlaviu/pohlaviam sú romanticky priťahovaní. Sú to práve tieto pojmy:
- aromantik: neprítomnosť romantickej príťažlivosti
- biromantik: romantická verzia bisexuála
- heteroromantik: romantická verzia heterosexuála
- homoromantik: romantiske verzia homosexuála
- panromantik: romantická verzia pansexuála
O intersexualite
Intersexuál je označenie pre človeka, ktorého pohlavné orgány nie sú ani mužského, ani ženského pohlavia. Človek sa intersexuálom stáva pri narodení, ale nemusí to byť hneď jasné od narodenia v prípade, ak je niečo inak vo vnútri tela s vnútornými pohlavnými orgánmi a odhalí sa to až časom. Rozlišujeme 4 druhy intersexuálov:
- XX, 46 intersexuál: pôvodné označenie bolo „ženský pseudohermafrodit“. Títo intersexuáli majú v bunkách súbor chromozómov XX, geneticky sú teda ženami. Poväčšine majú vyvinuté vaječníky a maternicu, genitálie sú však nejednoznačné alebo mužské.
- XY, 46 intersexuál: pôvodné označenie bolo „mužský pseudohermafrodit“ a tento typ intersexuálov je vlastne presným opakom XX, 46 intersexuálov – geneticky sú mužmi, ale vonkajšie pohlavné orgány sú ženské alebo nejednoznačné.
- Ovotestikulátny intersexuál: v minulosti označovaný ako „pravý hermafrodit“ a je to druh intersexuála, ktorý má nejednotné pohlavné žľazy. Vonkajšie pohlavné orgány môže mať typicky ženské, mužské alebo aj nejednoznačné, ale vnútorné pohlavné orgány sa od nich líšia – často ide o kombináciu jedného semenníku a jedného vaječníka alebo je vytvorený tzv. ovotestis (kombinácia semenníku a vaječníka)
- Komplexný intersexuál: tento typ sa označuje aj ako „chromozonálny“. Títo intersexuáli buď majú o jeden chromozóm navyše (XXY), alebo o jeden menej (X0). Sú jedineční aj v tom, že medzi ich vnútornými a vonkajšími pohlavnými orgánmi nie je žiadny rozpor. Nevyváženosť chromozómov však vplýva na hladinu hormónov a pohlavný vývin jedinca. Ojedinelé sú prípady, kedy má komplexný intersexuál rôzne chromozómy v jednotlivých bunkách v tele.
V minulosti slovo „intersexuál“ neexistovalo, presadilo sa až v 40. rokoch 20. storočia, kedy nahradilo slovo „hermafrodit“, ktoré dnes používame iba v súvislosti so zvieratami či rastlinami. V antickom Grécku sa intersexuáli ako „hermafroditi“ spomínajú aj v mytológií, v iných výspelých civilizáciách boli samostatnou kategóriou spoločnosti a práva sa im prisudzovali podľa toho, na ktoré z pohlaví – mužské alebo ženské – sa daná osoba viac podobala. Neskôr sa najmä v rámci medicíny veľmi pokročilo a dnes už si vie intersexuálna osoba zvoliť, akého pohlavia chce skutočne byť a podstúpiť operáciu na zmenu či úpravu pohlavných orgánov.
Niektorí intersexuáli sa rozhodnú ponechať svoje telo tak a nepodstúpiť operáciu, takže nie sú ani mužmi, ani ženami a v tomto prípade sa kategorizujú ako „tretie pohlavie“, tzv. neurčené. V minulosti sa intersexuáli stretávali, podobne ako homosexuáli, bisexuáli či transrodoví ľudia, s predsudkami a diskrimináciou. Vo veľa štátoch to aj dnes majú ťažšie ako „normálni“ občania, pretože veľa štátov nemá dostatočnú právnu úpravu. Ľudia si ich navyše mýlia s transrodovými ľuďmi. Najväčšie extrémy diskriminácie nájdeme v Afrike či Ázii, konkrétne v Ugande, Kenyi, južnej Ázii alebo Číne. Najmä v Afrike je matka, ktorá porodí intersexuálne dieťa, často považovaná za prekliatu či čarodejnicu. Tieto deti sú veľakrát buď opustené, alebo aj zabité. Našťastie už sú však intersexuáli, najmä vo vyspelých krajinách, plne rešpektovaní. Intersexuáli majú aj vlastný deň (Intersex Awarness Day), ktorý pripadol na 26. októbra.
O slove „queer“
Queer je pojem, ktorý zastrešuje všetkých členov patriacich do LGBTQIA+ komunity, inak povedané všetkých, ktorí nie sú heterosexuálmialebocisgender. V minulosti malo najmä negatívny význam. Znamenalo to isté ako „strange“ (čudný/divný) a „peculiar“ (zvláštny/extravagantný) a do anglického slovníka sa dostalo už v 16. storočí. Spočiatku sa nespájalo so sexuálnou orientáciou či identitou, najprv sa pomocou tohto slova opisovala napr. osoba so zvláštnym a neprimeraným správaním, pocit nevoľnosti, niečo, čo je otázne či diskutabilné a v slovnom spojení „in Queer Street“ sa používalo v Spojenom kráľovstve na opis niekoho, kto má problémy s peniazmi.
Až nakonci 19. storočia sa začalo spájať s gaymi a lesbami, potom s každým, kto nebol heterosexuál, až sa nakoniec vzťahovalo aj na ostatných členov LGBTQIA+ komunity. Odzačiatku 20.storočia sa používalo ako nadávka spolu s anglickými nadávkami na gayov „faggot“ a „fairy“, ktoré sa dajú preložiť ako „buzerant“. Postupne ho však čím ďalej tým viac vytláčalo slovo „gay“, lebo slovo „queer“ sa začalo považovať za zastarané, dokonca urážlivé, pretože v minulosti bolo nástrojom radikálnej politiky.
Počas 2. svetovej vojny mladšia generácia vojakov používala slovo „gay“ a nemali radi staršiu generáciu za to, že používala slovo „queer“. Keď sa začala rozvíjať gay scéna v baroch v metre v 50. rokoch minulého storočia, tak sa slovo „queer“ už takmer plne nahradilo slovom „gay“, ktoré až takmer do konca 20. storočia zastrešovalo aj ostatné LGBT pojmy ako lesba, transgender a iné. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia slovo „queer“ prestávalo mať negatívny význam, dodnes však existujú členovia komunity, ktorí ho môžu považovať za urážlivé.
Slovo „queer“ však nie je iba zastrešujúce slovo pre celú LGBTQIA+ komunitu, ale je aj pre ľudí, ktorí sa nechcú nálepkovať žiadnym iným slovom označujúcim sexuálnu orientáciu či identitu.
O nebinárnosti
Nebinárny alebo non-binary je osoba, ktorá sa necíti ani ako žena, ani ako muž. Môže sa cítiť a identifikovať, že má dve alebo tri pohlavia (bigender alebo trigender), alebo nemá žiadne pohlavie (agender, nongendered, genderless, genderfree alebo neutrois), alebo sa pohybujemedzi rôznymi pohlaviami a identita sa mení (genderfluid). Existujú aj také osoby, ktoré sa identifikujú ako „third gender“ (tretie pohlavie), takže na označenie svojho rodu nepoužívajú žiadny z vyššie spomenutých pojmov.
Pojem „nebinárny“ môže spadať pod transgender kategóriu, lebo veľa nebinárnych osôb sa identifikuje iným pohlavím, s akým sa narodili. Obdoba tohto slova je aj „genderqueer“. Tak ako transrodoví ľudia môžu mať rôznu sexuálnu orientáciu, tak aj nebinárni ľudia môžu byť napr. heterosexuálmi či pansexuálmi. História tohto slova sa začína pri slove transgender. Samostatne sa pomocou svojej obdoby „genderqueer“ spomína v strede 90. rokov minulého storočia. Spomenuli ho Riki Anne Wilchins, ktorí sa identifikujú ako genderqueer a vo svojich publikáciách In Your Face (1995) a Genderqueer: Voices Beyond the Sexual Binary (2002) sa zaoberajú práve touto témou a problematikou ohľadom nej. Od začiatku 21. storočia sa tento pojem viac a viac popularizoval vďaka celebritám, ktoré priznali svoju nebinárnosť.
V roku 2012 sa rozbehol projekt Intersex & Genderqueer Recognition Project, ktorý bol za rozšírenie výberu rodu na oficiálnych dokumentoch a v roku 2016 sa stali Jamie Shupe prvými osobami v USA, ktoré boli v oficiálnych dokumentoch označené ako nebinárne. Nebinárni ľudia sa však stále stretávajú s diskrimináciou a odmietnutím spoločnosti. Často sa takíto ľudia označujú za „attention-seekers“ (osoby túžiace po pozornosti) alebo ich obviňujú z toho, že ich nebinárnosť je iba trendom a že to s ňou nemyslia vážne. Problémom je často aj nesprávne oslovovanie. Veľa nebinárnych osôb sa takisto bojí diskriminácie u lekára či v práci a v americkom prieskume 43% respondentov uviedlo, že sa pokúsili o samovraždu. Preto treba byť voči nim hlavne tolerantní, nepýtať sa ich na veci, ktoré by im mohli byť nepríjemné a oslovovať ich zámenami, aké si sami zvolia. Môžu to byť napríklad:
- oni/ony, ich a im
- v angličtine ze, sie, hir, co, ey
- striedanie medzi „on“ a „ona“ alebo používanie iba jedného z nich
- oslovovanie iba ich menom
Na záver treba dodať, že všetky gender identity a sexuálne orientácie sú výnimočné a každý z nás má právo byť tým, kým chcea milovať toho, koho chce. Dúfam, že sa ti článok páčil a že ti pomohol si všetko ohľadom týchto pojmov ujasniť!
Zdroje: https://cs.wikipedia.org/wiki/Queer, https://cs.wikipedia.org/wiki/Queer , https://cs.wikipedia.org/wiki/Intersexuál, https://en.wikipedia.org/wiki/Intersex, https://en.wikipedia.org/wiki/Asexuality, https://cs.wikipedia.org/wiki/Asexualita, https://en.wikipedia.org/wiki/Timeline_of_asexual_history, https://cs.wikipedia.org/wiki/Genderqueer, https://en.wikipedia.org/wiki/Non-binary_gender
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
