Veľa našich príbehov ostalo nevypovedaných. V tomto rozhovore sa rozhodol otvoriť mladý, 18 ročný muž a svojimi slovami pomôcť tebe, mne a každému, kto potrebuje čítať ľudské príbehy na postupné otváranie sa svetu.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Mohol by si nám priblížiť svoju sexuálnu orientáciu?

Moja sexualita je taká rôzna… Páčia sa mi aj dievčatá aj chlapci, len niekedy niekto prevažuje a tak. Je to bláznivé a neviem tomu dať nejakú nálepku. V skratke sa považujem za bisexuála, moja sexualita sa zatiaľ vyvíja, takže to neriešim.

Kedy si zistil, že je tvoja sexuálna orientácia iná ako od teba okolie očakávalo? 

Prvýkrát som si uvedomil, že nie som len na dievčatá, keď som pozeral videoklip na pesničku ‘I Luh Ya Papi’ od Jennifer Lopez. Mohol som mať tak 12 alebo 13. To video sa mi proste páčilo, krátko na to prišla tá fáza “nie som teplý, ale keby som, tak to vôbec nevadí” a boom, aha čo som teraz. Ďakujem Jennifer Lopez (a tiež Katy Perry).

Zdôveril si sa so svojou orientáciou okoliu? Ak áno, aké to pre teba bolo?

Keď som mal 13 som to povedal kamarátovi. Neveril mi, dnes je transgender osoba, vtedy bolo známe, že je lesba. V druhom ročníku na strednej som si našiel priateľa, čo ma opäť posunulo v mojom objavovaní sexuality. Bohužiaľ, jeden kamarát to zistil a myslel si, že je skvelý nápad to povedať mojim spolužiačkam. Zrazu to vedela časť triedy. Našťastie, tie dievčatá buď neriešia gejov, alebo prižmúrili očko, že som to ja (smiech). Cítil som sa strašne, mal som strašnú úzkosť a nikto nevedel prečo. Bál som sa, že sa to rozkričí po celom meste, alebo že sa to dostane k mojim rodičom. Bolo to strašné, ale aj tak som sa to rozhodol povedať svojim najbližším dlhoročným kamarátkam. Obe boli veľmi podporujúce, takže moje sebavedomie nabralo správny smer. Náš vzťah to posunulo veľmi dopredu. Moja rodina to ale nevie.  A to je dobre. Urobil som taký dotazník, kde mali napísať svoj názor na LGBT+ komunitu a okrem brata to bolo celé zle. Brat to asi už aj tuší, ale nesúri ma mu to hovoriť. Keď raz budem nezávislý, určite im to poviem, ale teraz je lepšie, že to nevedia.

Líši sa prístup tvojho okolia k tebe po takomto čiastočnom coming oute?

Určite áno. Mám dve tváre, jednu pre ľudí, ktorí vedia a druhú pre tých, ktorí nevedia. Keďže to o mne vedia iba baby, chlapci sú top téma. Ale popravde, je to akoby rovnaké. Len to utužilo alebo zničilo nejaké vzťahy. Oba sú super, dobré ostalo a smeti sa vyniesli samé.

Sú niekedy chvíle v tvojom živote, kedy si praješ byť heterosexuál?

Je ich veľa a najmä keď trávim čas s rodinou… Otázky typu „máš už frajerku?“ „kedy nám donesieš nejaké dievča?“ sa počúvajú ťažko, keďže sa snažím pracovať na svojom psychickom zdraví a na to musím byť proste sám. Heterosexuáli to majú ľahšie v mnohých veciach, ale som rád za to, aký som. 

Stretávaš sa s kritikou, verejným odsudzovaním alebo neskrývanou homofóbiou?

Áno. V triede a doma. Jednoducho to ignorujem. Nebudem si vpúšťať jedovatého hada na dvor. Myslím, že tá moja tvár „heterosexuálneho chlapca“ je veľmi presvedčivá, takže s priamymi útokmi som sa stretol málokrát.

Si veriaci?

Som veriaci. Ale cirkev ma nezaujíma. Keby sa zaujímam o cirkev ako takú, dnes by som už nemal žiadny vzťah s Bohom. Bol som vychovávaný ako kresťan, ale dnes si z toho beriem iba to, čo chcem –  to duchovné. Utváram si vlastné myšlienky a ideály, ktoré nie sú vždy ruka v ruke s cirkvou. Kdesi som čítal, že „prečo by mali o sexe rozhodovať starčekovia v dobrovoľnom celibáte?“. Nech každý má rád toho, koho chce, veď v prírode je homosexualita bežná vec. Homofóbia je len u ľudí.  

Aký máš názor na to, ako ľudia na Slovensku vnímajú LGBT+ komunitu?

Je mi to ľúto, ale okrem svojho pôsobenia na tom veľa nezmením, tak to radšej neriešim. Minimálne nie teraz, keď som ešte len jednou nohou ‘out of closet’.

Pohybuješ sa aj fyzicky v LGBT+ kruhoch alebo len online, ako napríklad na portáli Dúhy.sk?

Od 16 rokov som na Grindri (smiech). Je to zaujímavá sieť, deckám odporúčam si veľmi dávať pozor, s kým si píšu, najmä tým mladším. Potom samozrejme Dúhy. Ale fyzicky v žiadnych kruhoch nie som.

A nakoniec, chceš odovzdať nejakú myšlienku, alebo pár slov pre ľudí, ktorí práve čítajú?

Je toho viac a už som to aj spomínal…

  1. Nemusíte mať nálepku, proste len cíťte.
  2. Nikam sa nenáhlite. Povedzte to ľuďom až vtedy, keď ste na to pripravení a chcete to.
  3. Dávajte si pozor na internete.

Zdroje obrázka: GayStarNews
Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →