Podpora ľudských práv ich môže stáť až tri roky vo väzení

Aj keď je homosexualita v Turecku legálna už od roku 1858, LGBT+ ľudia cítia čoraz väčšie ohrozenie svojich práv. Podľa prieskumu ILGA Europe, ktorá pravidelne zostavuje rebríček 49 krajín Európy na základe zrovnoprávnenia sexuálnych menšín, je Turecko v tomto roku až na predposlednej priečke. Vláda verejne diskriminuje lesby, gejov a transrodových ľudí pod zámienkou ochrany práv a slobôd ostatných či zachovania morálky. Dôsledkom toho sa homofóbia, a s ňou aj počet útokov na inak orientovaných ľudí, v posledných rokoch v krajine výrazne zvýšili.

Hlavné mesto Ankara v minulosti zakázalo všetky verejné podujatia týkajúce sa LGBT+ komunity

Dôkazom ohrozenia je aj zákaz, ktorý v roku 2017 vydal úrad guvernéra hlavného mesta Turecka. Ten obmedzoval konanie akýchkoľvek verejných podujatí či zhromaždení za účelom podpory práv sexuálnych menšín, ako aj diskusie, divadelné predstavenia alebo filmové premietania s LGBT+ tématikou. Podľa úradov bola hlavným cieľom bezpečnosť účastníkov, pretože si mysleli, že by takéto podujatia mohli iniciovať nenávisť medzi určitými skupinami, a tak malo vyhlásenie slúžiť ako prevencia proti páchaniu trestných činov. Zákaz bol vydaný v čase, kedy bolo Turecko v núdzovom stave, avšak obmedzenie trvalo aj po skončení tejto krízy.

„Povinnosťou úradov je chrániť práva LGBT+ komunity a uvalenie takýchto svojvoľných zákazov je nehorázne úsilie o ďalšiu stigmatizáciu a marginalizáciu LGBT+ ľudí,“ hovorí Hugh Williamson, riaditeľ organizácie Human Rights Watch pre Európu a Strednú Áziu.

Napriek zrušeniu zákazu diskriminácia stále pokračuje

V apríli 2019 bol tento zákaz obmedzujúci práva menšín po niekoľkých mesiacoch zrušený. Krátko na to ohlásila iniciatíva METU LGBTI+ Solidarity z Technickej Univerzity Blízkeho Východu konanie svojho každoročného PRIDE pochodu, ktorý mal byť už deviaty v poradí. Avšak pár dní pred konaním akcie rozoslal rektor univerzity e-mail, v ktorom informoval, že PRIDE pochod nebude povolený a odvolával sa na predošlý, v tom čase už neplatný, zákaz. Vedenie univerzity sa tak snažilo obmedziť právo študentov a študentiek na pokojný protest. Tí sa rozhodli pochod uskutočniť inak, a to formou „sit-in“ protestu, pri ktorom mali iba sedieť na trávniku v areáli univerzity.

10. mája 2019, v deň pochodu, ešte niekoľko hodín pred oficiálnym začiatkom zhromaždenia, bolo vedením univerzity privolaných niekoľko policajtov, ktorí po príchode obkľúčili dva stany skorých účastníkov. Vyzývali ich na zloženie dúhovej vlajky a celkové zastavenie pokojného protestu. Účastníci neodporovali a rozhodli sa zhromaždenie rozpustiť s tým, že v ňom budú pokračovať, avšak už v menších skupinkách rozptýlených po meste. Na miesto medzitým prichádzalo čoraz viacej študentov a študentiek, na čo sa polícia rozhodla zakročiť neprimeranou silou a protest ukončiť za pomoci slzotvorného plynu a plastových projektilov. Zásah trval zhruba 8 hodín. Polícia zadržala okolo dvadsaťtri ľudí, ktorých v neskorých hodinách prepustili. Neskôr boli vznesené obvinenia voči osemnástim účastníkom a jednému akademikovi z dôvodu „nezákonného zhromažďovania sa“ a „neuposlúchnutia rozkazov“. Niektorí z obvinených uviedli, že sa na proteste ani nezúčastnili, len sa zdržiavali v danom čase v blízkosti centra diania.

Voči skupine devätnástich ľudí je tak už dlhú dobu vedené súdne konanie. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo ešte v novembri roku 2019. Právni zástupcovia a zástupkyne obvinených vtedy žiadali o okamžité zastavenie stíhania kvôli neopodstatnenosti obvinení. Súd pokračoval v marci 2020, kde vypovedalo viacero akademických pracovníkov a pracovníčok, ktorí boli v deň protestu prítomní v areáli univerzity. Ďalšie konanie v júli 2020 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti obvinených a ich zástupcov a zástupkýň.

Pokračovalo sa dňa 10. decembra 2020, no ani tu ešte nepadol konečný verdikt. Dôvodom bolo to, že prokurátor nemal na pojednávanie pripravené záverečné stanovisko. Ďalšie konanie je posunuté na apríl 2021.

Medzi obvinenými sú aj Melike Balkan a Özgür Gür, dvaja z najvýraznejších aktivistov skupiny. Tí v staršom rozhovore pre medzinárodnú organizáciu Amnesty International uviedli, že súdny proces, ktorý už teraz trvá vyšše rok a pol, negatívne ovplyvňuje ich osobný, akademický a aj profesionálny život, no napriek tomu nič neľutujú.

„Tento súd nie je len proti študentom z METU univerzity, no proti všetkým PRIDE pochodom v celej krajine,“ uvádza Özgür Gür po poslednom pojednávaní.

„Opakovane sme žiadali políciu, aby nám uviedla dôvod svojej prítomnosti v univerzitnom areáli, avšak tá naďalej poukazovala na zákaz guvernéra, ale z odpovede tureckej vlády organizácii OSN je jasné, že guvernér nemohol zakázať akciu na univerzitnej pôde. Polícia nás uviedla do omylu a zabránila nám tak vo výkone našich základných ľudských práv,“ dodáva Melike Balkan.

Organizácia Amnesty International už dávnejšie na svojich stránkach zverejnila petíciu, v ktorej žiadajú turecký súd, aby zastavil neopodstatnené trestné stíhanie, zbavil všetkých 18 študentov a študentiek a jedného akademického pracovníka obvinení, a taktiež aby sa uskutočnilo rýchle a nezávislé vyšetrenie neprimeraného použitia sily zo strany polície z 10. mája 2019 s tým, že príslušníci polície, pri ktorých sa zistí toto nezákonné konanie, budú postavení pred súd.

Veľká dúhová pride vlajka

3,90 €

Pansexual Power - pripínací odznak, kovový

2,73 €

Dúhová Pride vlajka - pripínací odznak, kovový

2,73 €