Síce s ročným oneskorením, no Letné olympijské hry 2020 v Tokiu sú predo dvermi. Športovci a športovkyne budú toto leto zase raz v centre pozornosti, veď aj oni, rovnako ako filmové či hudobné celebrity, sú našimi idolmi. Obdivujeme ich, inšpirujeme sa mini, motivujú nás. A hoci je Hollywood pre členov LGBT+ komunity čím ďalej, tým bezpečnejším priestorom pre coming out, svet športu má ešte čo doháňať.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Podľa prieskumu organizácie Human Rights Campaign z roku 2019 až 70 % členov LGBT+ komunity sa so svojou sexuálnou orientáciou spoluhráčom a trénerom nezdôverí. Navyše, podľa údajov z portálu OutSport až 82 % športovcov bolo pri svojom športe svedkom homofóbnych alebo transfóbnych rečí.
Počas histórie moderných olympijských hier sa však našli i atléti, ktorí pod olympijskymi kruhmi hrdo reprezentovali nielen svoju krajinu, ale aj LGBT+ komunitu. Veľké mená súčasného športu si tejto sérii článkov o queer olympionikoch predstavíme neskôr. Dnes sa obziereme späť do minulosti a pripomenieme si niekoľkých z tých, ktorí šli s kožou na trh v časoch, keď bola s homosexualitou v športe spojená stigma.
Otto Peltzer (bežec na stredne dlhé trate)
Za prvého LGBT+ športovca súťažiaceho na olympijských hrách sa považuje nemecký bežec Otto Peltzer, ktorý v 20. rokoch minulého storočia lámal jeden bežecký rekord za druhým. Na svetových súťažiach v behu na 800 m, 1000 m a 1500 m ťažko našiel premožiteľa a pri svojom debute na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928 bol považovaný za favorita. Nešťastné zranenie pri hádzanej sa, bohužiaľ, podpísalo pod jeho neúspech. Na olympiáde v roku 1932(Los Angeles) sa síce aspoň kvalifikoval do finále, no kvôli nevhodnej obuvi pretek nakoniec nedokončil.
V čase súťaženia samozrejme nebol vyoutovaný, homosexualita v medzivojnovom Nemecku nebola akceptovaná. Peltzer bol pre podozrenie z nej niekoľkokrát zadržaný a v roku 1935 dokonca odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Prepustili ho síce predčasne, no pod podmienkou, že úplne ukončí svoje pôsobenie v športe. V roku 1941 ho odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene, kde ho držali až do jeho oslobodenia Američanmi v roku 1945.
Ondrej Nepela (krasokorčuliar)
Svoje želiezko v ohni medzi nevyoutovaným olympionikmi máme aj my, Slováci. Ondrej Nepela, po ktorom je pomenovaný bratislavský zimný štadión, si na olympiáde v roku 1972 v japonskom meste Sapporo vybojoval zlatú medailu. V roku 2000 bol Slovenskou republikou ocenený ako športovec 20. storočia a Slovenský krasokorčuliarsky zväz od roku 1993 každoročne na jeho počesť usporadúva medzinárodnú súťaž nesúcu jeho meno – Memoriál Ondreja Nepelu.
Po ukončení profesionálnej športovej kariéry pôsobil v Nemecku ako tréner. Jeho zásluhou si Nemka Claudia Leistner v roku 1989 vykorčuľovala zlato na Majstrovstvách Európy. Bohužiaľ, jeho trénerská kariéra skončila predčasne. Ondrej Nepela zomrel v roku 1989 v nemeckom meste Mannheim vo veku 38 rokov. Hoci nemocnica uviedla ako oficiálnu príčinu smrti rakovinu lymfatických uzlín, jeho predčasný odchod bol následkom ochorenia AIDS.
Robert Dover (jazdec na koni)
Robert Dover je úspešný americký jazdec na koni, ktorý je prvým otvorene queer športovcom súťažiacim pod olympijskými kruhmi. Vyoutoval sa počas olympiády v Soule v roku 1988. Bola to pre neho už druhá, a ani zďaleka nie posledná olympiáda, na ktorej sa zúčastnil. Dover je medzi LGBT+ olympionikmi do dnešnej doby držiteľom rekordu v počte účastí na olympijských hrách; počnúc rokom 1984 sa zúčastnil šiestich po sebe idúcich letných olympiád a z Barcelony (1992), Atlanty (1996), Sydney (2000) a z Atén (2004) si dokonca priniesol bronzové medaily v kategórii tímová drezúra.
V podcaste Five Rings To Rule Them All si pospomínal na svoj coming out. Na stretnutí športovcov s médiami, sa predstavil takto:
„Volám sa Robert Dover a som ukážkový židovský gej chlapec olympijského tímu USA v jazdeckej disciplíne drezúra,“ spomína si. „Ľudia sa zasmiali, no počas hier ma média dosť prenasledovali. Rovnako aj počas hier v ‘92 a ‘96. Médiá o mne písali pretože som bol niekto, kto sa nebál hovoriť o homosexualite v olympijskom športe.“
Dámy v ďalšom pokračovaní
Títo traja páni sú len zlomkom medzi queer športovcami, ktorí sa zapísali do histórie olympijských hier. V ďalšom pokračovaní tejto série článkov si posvietime na zopár ďalších, určite už aj na nejaké dámy.
Zdroje:
Titulný obrázok: world-psi.org
Text: insider.com, outsports.com, advocate.com, wikipedia.org
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
