Na pulty kníhkupectiev sa onedlho dostane kniha s LGBT+ tematikou od slovenskej autorky Kataríny Bilkovičovej. Katarína momentálne pôsobí v školstve a kniha je jej prvotina.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
O čom je kniha Farby života a pre koho je kniha určená?
Farby života sú knihou pre mladých ľudí, ktorí sa možno cítia osamelí. Ukazuje im, že v tom, čo prežívajú, nie sú sami. Je to príbeh o láske medzi dvomi chlapcami. Hlavne o zisťovaní vlastnej identity, o boji s predsudkami, priateľstve a nádeji.
Osobne som Vás spoznal práve cez Farby života a kniha vo mne ako mladom chalanovi, ktorý sa hľadá a túži byť milovaný a šťastný, zanechala obrovské množstvo dojmov.Zaujímalo by ma, kedy ste začali s písaním Farieb života a prečo? Písali ste už v mladšom veku?
S písaním Farieb života som začala asi pred dvomi rokmi. To som pracovala druhým rokom v školstve a spoznala som tiež teenagerov, ktorí patria do LGBT+ komunity a kolegyňu, ktorá naopak je katechétka a ktorej názory mi neskutočne vadili (a stále vadia). To bol ten moment, kedy som sa rozhodla napísať Farby života. Ako nejakú reakciu na všetky tie okolnosti okolo.
Písala som aj v mladšom veku – už od základnej školy. Ale vždy len tak pre seba. No už vtedy som vedela, že toto je to, čomu sa chcem v budúcnosti venovať. Písanie kníh bol môj veľký sen.
Kto sú hlavnými hrdinami knihy Farby života? Ako by ste ich opísali a ako sa vyvíjal ich charakter?
Hlavnými hrdinami sú Oliver a Elias. Elias je utiahnutý introvert, ktorý najradšej číta a maľuje. Hlavne trpí depresiami a úzkosťou. Oliver je zasa extrovertný typ človeka, ktorý si užíva spoločnosť. No kvôli svojim priateľom je ochotný urobiť hocičo. Ako príbeh plynul a oni dvaja spolu trávili čas, aj ich povahy sa menili. Myslím, že to bolo tým, pretože jeden na druhého mali veľký vplyv. Oliver Eliasa naučil viac si užívať život a nezožierať sa chybami z minulosti. Naučil ho byť hrdý na to kým je. A keďže Oliver má výbušnú povahu, Elias ho naopak naučil byť viac trpezlivý.
„Prečo na všetko musí byť nejaké označenie?“ rozhodil zúfalo rukami. „ Hetero, gay, lesba, bisexuál, transexuál, pansexuál, asexuál. Kriste pane. Nestačí povedať, že mám niekoho rád, musím sa označkovať ako dobytok? Vážne. Neviem, či sa mi páčia chalani. Nikdy som nad tým nepremýšľal. Ale viem…“ pohliadol na ňu vážne, „viem, že sa mi páči Elias. Áno dočerta, páči sa mi Elias.“
Úryvok z knihy Farby života
Každá kapitola je niečím iná, plná emócií, lásky a spolu vytvárajú úžasný celok. Kde ste hľadali inšpirácie pri písaní jednotlivých kapitol a čo ste prežívali pri ich písaní?
Myslím, že najviac mi pomáhala hudba pri dotváraní atmosféry. Ja som ten typ človeka, ktorý potrebuje počúvať hudbu, keď píše alebo číta. A čo sa týka príbehu, ja mám taký pocit akoby Oli a Elias boli skutoční a len mi rozprávali o svojom živote. Keď som písala, tak to išlo úplne plynulo, akoby sa mi to celé odohrávalo pred očami a ja som to len zapisovala. Prežívala som všetko s mojimi hrdinami a bolo pre mňa ťažké, keď som písala záver. Akoby som sa lúčila s priateľmi.
Ako sa rodil názov knihy Farby života?
Chcela som niečo spojené s dúhou ako odkaz na LGBT+ komunitu. Pôvodne som mala pripravený názov Všetky farby dúhy, no zhodou okolností vyšla u našich českých susedov zbierka poviedok s LGBT+ tematikou nazvaná úplne rovnako. Takže som sa napokon rozhodla pre názov Farby života. Je to krátke, ľahko zapamätateľné a súvisí to s príbehom.
Farby života sa čoskoro dočkajú knižného spracovania. Odkiaľ môžu čitatelia Vašu knihu ešte poznať a ako viedla cesta k jej vydaniu?
Čitatelia môžu moju knihu poznať z Wattpadu, kde som ju mala uverejnenú. Chcela som tak zistiť, či bude o takýto príbeh záujem. Keď som sa uistila, že ľuďom sa príbeh páči, rozhodla som sa pokúsiť o jej vydanie. Cesta k vydaniu však nebola ľahká. Dočkala som sa odmietnutia, aj požiadavky, aby som príbeh prerobila, tak aby sa odohrával na Slovensku a aby si Oli napokon uvedomil, že má Eliasa rád len ako kamaráta. No napokon sa mi to len podarilo a príbeh sa dočká knižného spracovania.
Na Wattpade a sociálnych sieťach sa vytvoril klub Vašich fanúšikov, podporovateľov a ľudí ktorým sa Váš príbeh páči. Aký je to pre Vás pocit?
Je to ten najúžasnejší pocit na svete. Nedá sa ani opísať slovami, aká som šťastná a vďačná za každého jedného fanúšika, čitateľa. Za tie správy, ako im môj príbeh pomohol, aby sa necítili tak sami. To je to, čo som chcela príbehom docieliť a som rada, že presne tento účel príbeh splnil.
Spomínali ste, že pracujete v školstve. Ako vnímate problémy mladých ľudí z LGBT+ komunity v súčasnej spoločnosti a školstve?
Odvtedy, čo som začala pracovať v školstve si oveľa viac uvedomujem akým problémom čelí LGBT+ komunita. Aké ťažké to majú tie deti. Keď si predstavím, že tie decká v tom veku 11-15 rokov začínajú o sebe zisťovať isté veci a dočkajú sa len odsúdenia, či už zo strany spolužiakov, učiteľov a dokonca rodičov, je mi z toho ťažko na srdci. Často sa aj škola navonok tvári ako pokroková a potom zistíte, že v skutočnosti to tak nie je. A ja napríklad som rozpoltená, keď mi niekto povie, ako ho mám oslovovať. Na jednej strane ako pedagogický zamestnanec by som sa podľa toho mala chovať, na druhej strane, ako človek rešpektujem to, ako sa mi človek predstaví.
Po skúsenostiach, ktoré dnes máte, čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja, alebo mladým, ktorí patria do LGBT+ komunity na ceste dospievaním a ďalším životom?
Všetkým mladým, ktorí patria do LGBT+ komunity by som odkázala: Nikomu nič nedlžíte. Nemusíte nikomu nič vysvetlovať, nemusíte sa pretvarovať a predstierať. Buďte sami sebou. Buďte hrdí na to, kto ste. A to isté by som odkázala svojmu mladšiemu ja. Že sa nemusí za seba hanbiť.
Čo by ste odkázali svojim budúcim čitateľom?
Asi len toľko, že prajem príjemné čítanie. A možno, že niektoré scény bolo pre mňa zložitejšie písať. Takže som aj trochu nervózna z reakcií. Ale dúfam, že si čitatelia zamilujú Oliho a Eliasa tak, ako ich milujem ja. ❤️
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
