Starovekí Gréci boli známi svojou otvorenosťou k sexualite a pravdepodobne viac akceptovali náklonnosť k rovnakému pohlaviu ako mnohé moderné náboženstvá. Dokonca aj ich najznámejší bohovia, od Dia po Poseidona, mali skúsenosti s láskou osôb rovnakého pohlavia.Pozrime sa preto na príbehy najznámejších queer hrdinov starogréckych mýtov a legiend.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Achilles a Patroklus
Príbeh o Achillovi môžeme poznať z Homérovho Iliasa a zo Spevu o Achillovi. Rozpráva príbeh silného a krásneho bojovníka Achilla, ktorý sa zamiluje do Patrokla. Ich životná púť je spletitá, plná dobrodružstiev, neočakávaných zvratov, krviprelievania ale i plná radosti a lásky.
Keď sa Gréci dozvedeli, že spartskú kráľovnú Helenu, uniesol trójsky princ Paris, rozhodli sa zaútočiť na mocnú Tróju. Achilles sa dal zlákať prísľubom veľkej slávy a vydal sa tiež do boja. Nerozhodný Patroklus sa zmietal medzi láskou a strachom, ale nasledoval ho. V deviatom roku vojny, vodca Grékov Agamemnon urazil Achillesa ako bojovníka. Nahnevaný Achilles odmietol ďalej bojovať a Gréci začali vo vojne prehrávať. Patroklus sa snažil pomôcť a začal nosiť Achillovo brnenie, aby zvýšil morálku a zvrátil priebeh bojov.
Plán sa však skončil tragédiou. Hector, trójsky princ, zabil Patrokla v boji. Hnev, ktorý nasledoval po Patroklovej smrti, sa stal hlavnou motiváciou Achilla vrátiť sa na bojisko. Vracia sa do boja s jediným cieľom pomstiť Patroklovu smrť zabitím Hektora, čo sa mu aj podarí.
Apolón a Hyacint
Hyacint je Apolónov najznámejší mužský milenec. Hyacint bol krásny spartský mladík, ktorého miloval boh Apolón. Apolón bol starogrécky boh hudby, tanca, pravdy, proroctiev, liečiteľstva, chorôb a svetla.
Jedného dňa Apolón učil Hyacinta hádzať diskom. Apolón ho hodil veľkou silou, čím chcel zapôsobiť na Hyacinta. On sa ho snažil chytiť. Disk však nešťastne zasiahol Hyacinta do hlavy a sila, ktorú Apolón vynaložil na jeho vrhnutie, stačila na to, aby ho okamžite zabil. Na počesť svojho milovaného stvoril Apolón zo sparťanskej krvi kvetinu zvanú hyacint.
V iných verziách mýtu nie je Hyacintova smrť náhoda. Zephyrus, boh západného vetra, sa pokúsil dvoriť Hyacintovi. Sparťanský princ sa však namiesto toho rozhodol nadviazať vzťah s Apolónom. V hneve Zephyrus manipuloval so smerom vetra, keď Apolón hodil disk tak, aby zasiahol nič netušiaceho Hyacinta do hlavy.
Tiresias
Hlavnou témou tohto mýtu je transrodovosť a osud príroda Tiresiasa. Príbeh odhaľuje ako Gréci mohli vnímať pohlavie ako premenlivé a nestále. Tiež naznačuje, že zmeny pohlavia neboli pre Grékov nepredstaviteľné.
Tiresias zmení pohlavie z muža na ženu, keď natrafí na dvoch kopulujúcich hadov a udrie ich palicou. Príbeh pokračuje tým, že Zeus a jeho manželka Hera sa Tiresiasa pýtajú, ktoré pohlavie si užíva sex lepšie, keďže sa sami nevedia rozhodnúť. Tiresias hovorí, že sex je pre ženy deväťkrát lepší. Toto vyhlásenie rozzúri Heru natoľko, že oslepí Tiresiasa. Zeus, ktorý sa cíti zle kvôli oslepeniu, dáva Tiresiasovi dar proroctva. O sedem rokov neskôr sa Tiresias vracia na miesto pôvodného hadieho incidentu, kde tie isté hady opäť kopulujú. Tento moment premení Tiresiasa späť na muža.
Zeus a Ganymedes
Ganymedes bol krásny trójsky mladík a pastier. Raz za Zeus očarený jeho krásou rozhodol, že Ganymedes je príliš dokonalý na to, aby kráčal po zemi. Následne sa zmenil na orla a uniesol ho na Olymp. Zeus mu tu ponúkol že urobí Ganymeda nesmrteľným, požehnaným večnou mladosťou a bude navždy slúžiť na hostinách bohov a tiež ako Zeusov milenec.
Zeus podľa legendy príbeh o Ganymedovi nechal zobraziť na oblohe. Ganymeda s čašou prestavuje súhvezdie Vodnár a orla súhvezdie Orol. V období po stredoveku dali jeho meno najväčšiemu mesiacu planéty Jupiter.
Hermafrodit
Hermafrodit bol dieťaťom Afrodity a Hermesa. Podľa Ovídia sa narodil ako pozoruhodne pekný chlapec, do ktorého sa nymfa Salmacis zamilovala a pokúsila sa ho znásilniť. Modlila sa k bohom, aby ich dvoch navždy spojili. Bohovia jej odpovedali a spojili dvojicu do jednej bytosti, napoly muža a napoly ženy, čiže do hermafrodita. Jeho meno bolo zložené z mien jeho rodičov, Hermes a Afrodita.
Aténa a Myrmex
Aténa je starogrécka bohyňa múdrosti a remesiel. Zároveň je asexuálna bohyňa, čo znamená, že nepociťuje sexuálnu príťažlivosť. Aténina asexualita tiež slúži ako dôležitá pripomienka toho, že sexuálna príťažlivosť nie je predpokladom pre plnohodnotný a zmysluplný život.
Podľa legendy Aténa tvorila vzťah s Hestiou. Tá bola bohyňa a ochrankyňa domáceho kozuba. Hoci obe svoj vzťah tajili, boli si veľmi blízke. Mali veľmi intímny vzťah založený na ich vzájomnom porozumení a silných väzbách.
Známa je aj vzťahom k atikánskej dievčine Myrmex. Tá bola známa svojou chytrosťou a cudnosťou, a preto ju Aténa milovala.
Dionýzos a Prosymnus
Dionýzos bol starogrécky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, divadla a zábavy. Podľa legendy ho očarila krása Ariadny, dcéry kráľa Minoa a zamiloval sa do nej. Ariadna bola zronená zo straty Thésea, ktorý ju na ostrove Naxos opustil. Prijala teda Dionýza za svojho manžela. Mali šťastné manželstvo a mali spolu veľa detí.
Keď Dionýzos hľadal Ariadnu a svoju matku v podsvetí, narazil na pastiera známeho ako Prosymnus, ktorý pomáhal Dionýzovi viedol ho. Pastier si za odmenu len želal, aby bol Dionýzos jeho milencom. Prosymnus však smutne zomrel skôr, ako Dionýzos mohol splniť svoj sľub. Aby teda dodržal svoj sľub, vyrobil falus z olivovej ratolesti a umiestnil ho na pastierov hrob.
Artemis a nymfa Callisto
Príbeh Callisto je často interpretovaný ako jeden z najstarších lesbických príbehov. Callisto bola považovaná za milenku bohyne Artemis a obe prisahali, že zostanú slobodné. Artemisin otec Zeus, však často zvádzal jej priateľky, vrátane Callisto. Zeus sa prezlečený za Artemis vyspal s nič netušiacou Callisto a nechal ju tehotnú a v hanbe so skutočnou Artemis. Zeusova manželka Hera sa rozčúlila a premenila Callisto na medveďa. Keď ju Zeusov ľudský syn Arcas neúmyselne zabili pri love, Zeus ho premenil na súhvezdie (Veľká medvedica), ako pamiatku na tento príbeh.
V týchto príbehoch je schopnosť prekračovať pohlavie a milovať bez hraníc považovaná za posvätnú. Bohovia a bohyne boli uctievaní, pričom ich rozdiely neboli vnímané ako dôvod nenávisti, ale ako symbol sily a krásy, čo je inšpiratívne. Tieto mýty a legendy nám pripomínajú, že queer ľudia tu vždy boli.
Zdroje:
www.mygwork.com/en/my-g-news/finding-queer-belonging-in-ancient-mythology
www.yoair.com/sk/blog/mythology-the-queer-myths-of-ancient-greece/
www.ehgam.eus/11-legendary-gay-and-lesbian-love-affairs-from-the-ancient-world/
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
