Alexander Macedónsky sa narodil v roku 356 pred Kristom na území dnešného Grécka. Obaja jeho rodičia stoja za samostatnú zmienku.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Jeho otec, Filip II. Macedónsky, dokázal vojensky poraziť najsilnejšie grécke mestské štáty a zjednotil ich v Korintskom spolku. Neskôr bol však zavraždený svojím osobným strážcom a pravdepodobne aj milencom, Pausániom.
Jeho matka Olympia pochádzala z územia dnešného Albánska. Bola to vznetlivá a ambiciózna žena, ktorej sa postupom času stránil aj vlastný manžel. Na úspechu syna Alexandra si dala veľmi záležať. Dodnes sa špekuluje o tom, že bola zapletená do vraždy svojho manžela.
Alexandrovi bolo zabezpečené to najlepšie možné vzdelanie. Na svoje životné poslanie bol veľmi dobre pripravený. V bitke pri Chaironei (238 pred Kristom) sa vyznamenal – úplne zdecimoval Svätý oddiel. Tento elitný oddiel bol tvorený 150 homosexuálnymi pármi mužov, pričom vojaci bojujúci po boku svojich milencov bojovali výrazne efektívnejšie, aby zabránili smrti milovaného.
Alexander sa postupom času stal najúspešnejším vojvodcom všetkých čias a najväčším dobyvateľom staroveku. Vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Darilo sa mu aj v osobnom živote. Za manželku si zobral perzskú princeznú Roxanu, s ktorou mal jedného syna, Alexandra IV.
Vzťahy tohto veľkého dobyvateľa sú medzi modernými historikmi dodnes predmetom otázok.
Rímsky historik Curtius uvádza:
„Alexander opovrhoval zmyslovými pôžitkami do takej miery, že jeho matka bola úzkostlivá a bála sa, že nesplodí potomka.“
Kráľ Filip a Olympia dali priviesť tesálsku kurtizánu Callixenu, aby podporili Alexandrov vzťah so ženami. Podľa gréckeho rétora Athenaea bola Callixena zamestnaná Olympiou zo strachu, že je Alexander „ženský“ a prosila ho, aby sa s ňou vyspal; zrejme bez úspechu. Niektorí moderní historici, ako napríklad James Davidson, to považujú za dôkaz Alexandrovej homosexuality.
V súčasnosti sa o detailoch jeho súkromného života veľmi špekuluje v novom dokumente na Netflixe – Alexander: The Making of a God. Sexualita bola v starovekom Grécku premenlivá a historici sa domnievajú, že Alexander mal pravdepodobne vzťahy s mužmi aj so ženami.
Dôkazom môže byť aj Alexandrov vzťah s Hefaistiónom, z ktorého je veľmi možné a dokonca pravdepodobné, že on a jeho generál boli milenci. Bol vychovaný spolu s Alexandrom a zdieľal všetky jeho tajomstvá. Zo všetkých priateľov mu bol najmilší a prejavoval mu veľkú náklonnosť.
Jeho smrť (324 pred Kristom) Alexandra veľmi zarmútila – niekoľko dní plakal a nejedol.
Grécky historik Arrian zaznamenal:
„Alexander sa hodil na telo svojho priateľa a ležal tam takmer celý deň v slzách a odmietol sa od neho odlúčiť, kým ho násilím neodvliekli jeho spoločníci.“
Usporiadal pre neho pohreb a žiadal, aby udelili Hefaistiónovi božské pocty. Britská spisovateľka Mary Renault naznačuje, že jeho smútok nad Hefaistiónovou smrťou ho viedol k nedbanlivosti o svoje zdravie.
Staroveké zdroje hovoria aj o Bagoasovi. Bagoas bol eunuch a mal s Alexandrom veľmi dôverný a blízky vzťah. Viacerí starovekí historici tvrdia, že Alexander pobozkal Bagoasa na verejnosti, no nezhodujú sa pri akej príležitosti.
Alexander Veľký sa nedožil vysokého veku. Zomrel ako 32-ročný (323 pred Kristom) v Babylone. Dôvod smrti dodnes nie je jasný. Uvádza sa malária, západonílska horúčka, následky častého pitia alkoholu, zranenie z mnohých ťažkých bojov alebo dokonca otrava. Podľa rôznych zdrojov mohol byť otrávený jedovatou rastlinou Kýchavicou bielou alebo arzenikom.
Po jeho smrti sa ríša rozdelila na tri časti.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
