Alexander Macedónsky sa narodil v roku 356 pred Kristom na území dnešného Grécka. Obaja jeho rodičia stoja za samostatnú zmienku.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Jeho otec, Filip II. Macedónsky, dokázal vojensky poraziť najsilnejšie grécke mestské štáty a zjednotil ich v Korintskom spolku. Neskôr bol však zavraždený svojím osobným strážcom a pravdepodobne aj milencom, Pausániom.
![](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-37-628x1024.png)
Jeho matka Olympia pochádzala z územia dnešného Albánska. Bola to vznetlivá a ambiciózna žena, ktorej sa postupom času stránil aj vlastný manžel. Na úspechu syna Alexandra si dala veľmi záležať. Dodnes sa špekuluje o tom, že bola zapletená do vraždy svojho manžela.
Alexandrovi bolo zabezpečené to najlepšie možné vzdelanie. Na svoje životné poslanie bol veľmi dobre pripravený. V bitke pri Chaironei (238 pred Kristom) sa vyznamenal – úplne zdecimoval Svätý oddiel. Tento elitný oddiel bol tvorený 150 homosexuálnymi pármi mužov, pričom vojaci bojujúci po boku svojich milencov bojovali výrazne efektívnejšie, aby zabránili smrti milovaného.
![](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-42.png)
Alexander sa postupom času stal najúspešnejším vojvodcom všetkých čias a najväčším dobyvateľom staroveku. Vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Darilo sa mu aj v osobnom živote. Za manželku si zobral perzskú princeznú Roxanu, s ktorou mal jedného syna, Alexandra IV.
Vzťahy tohto veľkého dobyvateľa sú medzi modernými historikmi dodnes predmetom otázok.
Rímsky historik Curtius uvádza:
„Alexander opovrhoval zmyslovými pôžitkami do takej miery, že jeho matka bola úzkostlivá a bála sa, že nesplodí potomka.“
Kráľ Filip a Olympia dali priviesť tesálsku kurtizánu Callixenu, aby podporili Alexandrov vzťah so ženami. Podľa gréckeho rétora Athenaea bola Callixena zamestnaná Olympiou zo strachu, že je Alexander „ženský“ a prosila ho, aby sa s ňou vyspal; zrejme bez úspechu. Niektorí moderní historici, ako napríklad James Davidson, to považujú za dôkaz Alexandrovej homosexuality.
V súčasnosti sa o detailoch jeho súkromného života veľmi špekuluje v novom dokumente na Netflixe – Alexander: The Making of a God. Sexualita bola v starovekom Grécku premenlivá a historici sa domnievajú, že Alexander mal pravdepodobne vzťahy s mužmi aj so ženami.
![](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-38.png)
Dôkazom môže byť aj Alexandrov vzťah s Hefaistiónom, z ktorého je veľmi možné a dokonca pravdepodobné, že on a jeho generál boli milenci. Bol vychovaný spolu s Alexandrom a zdieľal všetky jeho tajomstvá. Zo všetkých priateľov mu bol najmilší a prejavoval mu veľkú náklonnosť.
![](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-39.png)
Jeho smrť (324 pred Kristom) Alexandra veľmi zarmútila – niekoľko dní plakal a nejedol.
Grécky historik Arrian zaznamenal:
„Alexander sa hodil na telo svojho priateľa a ležal tam takmer celý deň v slzách a odmietol sa od neho odlúčiť, kým ho násilím neodvliekli jeho spoločníci.“
Usporiadal pre neho pohreb a žiadal, aby udelili Hefaistiónovi božské pocty. Britská spisovateľka Mary Renault naznačuje, že jeho smútok nad Hefaistiónovou smrťou ho viedol k nedbanlivosti o svoje zdravie.
Staroveké zdroje hovoria aj o Bagoasovi. Bagoas bol eunuch a mal s Alexandrom veľmi dôverný a blízky vzťah. Viacerí starovekí historici tvrdia, že Alexander pobozkal Bagoasa na verejnosti, no nezhodujú sa pri akej príležitosti.
![Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je image-40-675x1024.png](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-40-675x1024.png)
Alexander Veľký sa nedožil vysokého veku. Zomrel ako 32-ročný (323 pred Kristom) v Babylone. Dôvod smrti dodnes nie je jasný. Uvádza sa malária, západonílska horúčka, následky častého pitia alkoholu, zranenie z mnohých ťažkých bojov alebo dokonca otrava. Podľa rôznych zdrojov mohol byť otrávený jedovatou rastlinou Kýchavicou bielou alebo arzenikom.
Po jeho smrti sa ríša rozdelila na tri časti.
![](https://duhovymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/03/image-41.png)
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →