Návrh 33 poslancov neuspel, no odôvodnenie nálezu je pre páry rovnakého pohlavia azda dôležitejšie než samotný výrok. Košický súd v ňom opisuje „systémový deficit“ ochrany, upozorňuje na slabé postavenie párov pri dedení či dôchodkoch a zodpovednosť prisudzuje parlamentu, ktorý za tridsať rokov žiadnu úpravu neprijal.

Ústavný súd koncom septembra zamietol návrh 33 poslancov, ktorí chceli zlepšiť právne postavenie párov rovnakého pohlavia. V odôvododnení rozhodnutia však Ústavný súd analyzoval aj právne postavenie párov rovnakého pohlavia. Tam ÚS uznáva, že stabilné páry rovnakého pohlavia sú v porovnateľnej situácii ako manželia, že slovenské právo im neposkytuje primeranú ochranu a že napraviť to môže len zákonodarca. Nález síce nič nemení v zákonoch, no pomenúva problém, ktorý sa dlho riešil len v rovine politických debát či s odvolávaním sa na medzinárodné súdne rozhodnutia. Dnes máme jasné argumenty aj zo strany súdnej moci na Slovensku.

Za návrhom stáli poslanci naprieč klubmi

Podanie vzniklo v roku 2023 v spolupráci Iniciatívy Inakosť a poslancov z viacerých klubov vtedajšieho parlamentu. Pod návrhom bol podpísaný celý klub SaS, poslanec Tomáš Valášek (PS), odídenci z OĽANO, ktorí reprezentovali stranu Demokrati, ale aj niekoľko poslancov samotného hnutia OĽANO tvoriaci občiansko-demokratickú platformu. S argumentáciou podania vtedy pomáhala právnička Lucia Berdisová.

Zmysel podania vysvetlila v čase jeho vzniku Mária Kolíková zo SaS. Podľa nej je ústavný súd inštitúciou, ktorá „môže vyslať jasný odkaz Národnej rade“, aby prijala úpravu v súlade s ústavou. Navrhovatelia sa odvolávali na to, že Slovensko patrí k málo krajinám Európskej únie, ktoré párom rovnakého pohlavia nepriznávajú žiadnu formu uznania, a že žiadny z legislatívnych návrhov za tridsať rokov v parlamente neuspel.

Súd odmietol posudzovať nečinnosť parlamentu

Navrhovatelia žiadali dve veci. V prvom rade chceli, aby súd priamo vyslovil, že protiústavná je samotná nečinnosť parlamentu, ktorý žiadnu úpravu párov rovnakého pohlavia neprijal. To súd odmietol už v apríli 2024, lebo posudzovať nečinnosť zákonodarcu podľa neho nepatrí do jeho právomoci. Zostala náhradná cesta, a to pozrieť sa na vybrané paragrafy zákona o rodine, Občianskeho zákonníka, zákona o sociálnom poistení a zákona o príspevkoch pre ľudí so zdravotným postihnutím a vyložiť ich tak, aby sa práva priznali aj párom rovnakého pohlavia. Tu navrhovatelia priznali, že im nejde o zrušenie týchto paragrafov, ale o ich ústavne konformný výklad.

Text zákonov protiústavný nie je, páry rovnakého pohlavia však zostávajú bez ochrany

Súd na návrh nazrel cez test rovnosti a zákazu diskriminácie, ktorý používa aj Európsky súd pre ľudské práva. Pýta sa, či sú porovnávané skupiny v porovnateľnej situácii, či sa s nimi zaobchádza odlišne a či je rozdiel ústavne odôvodnený, teda sleduje legitímny cieľ a je primeraný Oprel sa pritom o vlastnú judikatúru aj o štrasburské rozsudky Vallianatos proti Grécku, Oliari proti Taliansku a Fedotova proti Rusku.

Pri prvej otázke súd zvolil materiálny pohľad. Porovnateľnosť nezávisí od toho, či je vzťah zapísaný v matrike, ale od toho, či ide o stabilný a intenzívny vzťah, v ktorom ľudia spolu žijú, hospodária a starajú sa o seba. Takéto páry sú podľa súdu v porovnateľnej situácii ako manželia všade tam, kde zákon chráni vzájomnú solidaritu, starostlivosť a majetkové zabezpečenie.

Pri druhej otázke súd upozornil na to, že páry rovnakého pohlavia nie sú z práv spojených s manželstvom vylúčené preto, že by sa rozhodli manželstvo neuzavrieť, ako niektoré páry rôzneho pohlavia. Právny poriadok im vstup do tohto statusu neumožňuje vôbec a také vylúčenie je podľa súdu úzko späté so sexuálnou orientáciou dotknutých ľudí. Vzájomná pomoc a ekonomická solidarita zostávajú podľa súdu „výlučne na faktickú dobrovoľnosť“ bez možnosti domáhať sa ochrany na súde. Súd tu pripomenul rozhodnutie zo Štrasburgu: ak štát vytvorí právny inštitút na úpravu spolužitia, nemôže z neho bez dobrého dôvodu vylúčiť páry rovnakého pohlavia.

Pri tretej otázke súd rozlíšil dve veci, ktoré sa v debate často miešajú. Prvá je, či ústava alebo dohovor vyžadujú otvoriť manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva podľa súdu také niečo nevyplýva a štáty si môžu formu uznania zvoliť samy. Druhá je, či je prijateľné, aby právny poriadok neposkytoval žiadnu formu uznania a ochrany. Na to Štrasburg odpovedá záporne a úplná absencia právneho rámca môže podľa neho porušovať pozitívny záväzok štátu pri ochrane práv. Súd tiež prevzal argument, že uznanie párov rovnakého pohlavia samo o sebe neohrozuje manželstvo ani nebráni páru rôzneho pohlavia uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. A samotný nesúhlas väčšiny spoločnosti nie je dostatočným dôvodom na odlišné zaobchádzanie.

Podľa tohto rámca súd prešiel jednotlivými zákonmi. Pri zákone o rodine uznal, že ochrana manželstva je legitímny cieľ, no nevyplýva z nej, že by sa zákonodarca mohol vzdať ochrany iných foriem rodinného života. Pri Občianskom zákonníku označil paragraf o blízkej osobe za relatívne inkluzívny, no neposkytujúci komplexnú ochranu. Pri dedení videl výrazný rozdiel medzi automatickým postavením manžela a postavením partnera rovnakého pohlavia, ktoré je „slabšie a neisté“. Pri pozostalostných dôchodkoch zdôraznil, že dávka má nahrádzať ekonomické následky straty blízkeho človeka, takže rozhodujúca je skutočná spoločná domácnosť a vzájomná podpora, nie sobáš. Pri peňažných príspevkoch pre ľudí so zdravotným postihnutím uznal legitímny cieľ administratívnej jednoduchosti, no zároveň konštatoval, že úprava nereflektuje vzťahy, ktoré fakticky plnia rovnakú úlohu.

Záver týchto úvah súd sformuloval tak, že jednotlivé ustanovenia sa v izolácii dajú obhájiť, no v spojení s absenciou akéhokoľvek iného právneho statusu vzniká „systémový deficit ochrany rodinného života párov rovnakého pohlavia“. Súd v tejto súvislosti spomenul aj rozmer európskych hodnôt. Podľa neho nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Komisia proti Maďarsku pripomenul, že pri ľudských právach treba brať do úvahy spoločné európske hodnoty, a že viaceré nadnárodné súdy upozorňujú na porušovanie práv LGBT+ komunity.

Prečo súd nič nezrušil

Zrušenie paragrafov by nepomohlo nikomu: o práva by prišli manželia a páry rovnakého pohlavia by nezískali nič. Chýba totiž nový právny inštitút a ten môže vytvoriť len parlament. Súd zdôraznil, že neposudzoval ústavné vymedzenie manželstva ako zväzku muža a ženy.

Súd zároveň opísal aj svoju úlohu. Nemá presadzovať väčšinový názor, ten patrí parlamentu, a ústavu má vykladať „väčšmi v súlade s požiadavkami rovnosti než s požiadavkami demokratickej popularity“. Zároveň platí, že nemôže „autoritatívne nariadiť prijatie ani určiť konkrétnu podobu absentujúcej právnej úpravy“. Analýzu aktuálneho stavu však urobil, aby dal zákonodarcovi na vedomie, kde sú v úprave medzery.

Vláda: manželstvo je jedinečné a nemožno vytvárať porovnateľné zväzky

Vláda, ktorú zastupovalo ministerstvo spravodlivosti, žiadala návrh zamietnuť. Opierala sa o článok 41 slovenskej ústavy, podľa ktorého je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy, a tvrdila, že páry rovnakého pohlavia sa preto s manželmi porovnávať nedajú. Pripomínala, že niektoré práva im dnes poskytuje status blízkych osôb či dedenie po ročnom spoločnom bývaní. Rozsudok Fedotova a ďalší proti Rusku, na ktorý sa navrhovatelia odvolávali, označila za „súdny aktivizmus“.

Súd s kľúčovými časťami tejto argumentácie nesúhlasil. Stabilné páry považuje za porovnateľné s manželmi a rozsudok Fedotova za relevantný aspoň pre výklad dohovoru, hoci Rusko už nie je členom Rady Európy.

KDH víta zdržanlivosť súdu, Inakosť sľubuje pokračovanie

Podpredseda KDH Viliam Karas rozhodnutie privítal a povedal, že súd „nepodľahol pokušeniu nahrádzať zákonodarcu súdnym aktivizmom“. Hnutie z neho vyvodzuje, že základnú úpravu manželstva a rodiny možno meniť len v parlamente. To zodpovedá tomu, čo nález hovorí o deľbe moci. Odôvodnenie však zároveň nehovorí, že je všetko v poriadku, lebo chýbajúcu úpravu súd pomenúva a adresuje zákonodarcovi.

Iniciatíva Inakosť v deň rozhodnutia uviedla, že výrok rešpektuje, no odôvodnenie ešte nepozná. Pre rodiny je to podľa nej zlá správa, lebo štát im v najzraniteľnejších chvíľach povie, že „jeho najbližší človek pre neho právne neexistuje“. Organizácia chce naďalej poskytovať právne poradenstvo a využívať dostupné prostriedky na Slovensku aj v Európe.

Súd jasne povedal, že na rade je parlament

Nález nič nenariaďuje a nestanovuje žiadnu lehotu, takže sa v zákonoch ani v živote párov nemení nič. Súd nepovedal ani to, akú podobu má mať budúca úprava. Na výber je osobitný status pre partnerské zväzky alebo cielené zmeny jednotlivých zákonov, napríklad pri dedení a dôchodkoch. Obe cesty vedú cez parlament, v ktorom za tridsať rokov žiaden návrh neprešiel. Odporcovia zmien, vrátane KDH a vlády, tvrdia, že zásadné zmeny rodinného práva patria do Národnej rady a nie na súd. V tom sa s nimi súd zhodol.

Ústavný súd teda nenapísal zákon, o aký navrhovatelia žiadali. Napísal však vetu, ktorú bude ťažšie obísť: ľudia, ktorí spolu žijú, starajú sa o seba a majú spoločný majetok, zostávajú bez právneho rámca a ochrany, a zodpovednosť za to nesie zákonodarca. Pre debatu v parlamente aj pre prípadné spory pred európskymi súdmi to môže byť dôležitý podklad, pretože ho vyslovil Ústavný súd SR. 

Znovupoužiteľné dúhové slamky (8 ks)

4,90 €

Gejský (gay) odznak (44 mm)

2,90 €

Dúhové šnúrky do topánok

2,90 €