Prešli od petícií za životné partnerstvá k suplovaniu štátnych služieb. Iniciatíva Inakosť funguje na Slovensku už dvadsať rokov. Hlavný cieľ z roku 2006 (právne uznanie párov rovnakého pohlavia) síce zostáva nenaplnený, no organizácia musela medzitým vybudovať vlastnú záchrannú sieť pre transrodových ľudí či obete nenávisti. Akým vývojom prešiel kvír aktivizmus a prečo dnes Inakosť robí prácu, ktorú štát nefinancuje?
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Chrániť ľudské práva LGBTI+ľudí
Píše sa rok 2006. Začína sa prvá vláda Roberta Fica, televíznym obrazovkám dominujú reality šou ako Mojsejovci či Vyvolení a na Slovensku sa definitívne končí povinná základná vojenská služba. V spleti celospoločenských udalostí, ktorými vtedy naša spoločnosť žila, dostáva kvír komunita nádej na lepšiu budúcnosť. Keď sa v septembri 2006 Iniciatíva Inakosť oficiálne zaregistrovala ako občianske združenie, slovenská LGBTI+ advokácia stála na celkom iných základoch než dnes. Organizácia vznikla s jasne definovaným cieľom: dosiahnuť legislatívnu zmenu v podobe zákona o životných partnerstvách. Vtedajší aktivizmus stál predovšetkým na nadšení dobrovoľníctva, ktoré sa téme venovalo popri vlastnej práci.
Od paragrafov k odbornej pomoci
Podľa riaditeľa Iniciatívy Inakosť Martina Macka bola pred dvadsiatimi rokmi predstava o pomoci pomerne jednoduchá. „Vychádzali sme z toho, že keď sa zmení zákon, zmení sa aj život ľudí,“ spomína. Vtedajší aktivizmus sa tak sústredil najmä na petície, diskusie s politikmi či organizovanie Filmového festivalu inakosti. Až prax ukázala, že kvír komunite na Slovensku chýba akákoľvek inštitucionálna a odborná opora. Ak niekto potreboval právnu pomoc pri diskriminácii v práci alebo odborné vedenie pri coming-oute, štát ani organizácie nemali kam daného človeka poslať. Pomoc dlho fungovala výhradne na báze osobných kontaktov a neformálnych rád.
Zlom nastal v roku 2018
Spustenie InPoradne predstavovalo výrazný posun vpred v poskytovaní komplexnejšieho poradenstva pre LGBTI+ ľudí. Ide o prvé špecializované odborné centrum, ktoré poskytuje psychologické, sociálne a právne služby. Od svojho vzniku poskytla poradňa pomoc viac ako 2 000 osobám, ktoré to potrebujú. Len za rok 2025 ju kontaktovalo 408 nových ľudí, čo je medziročný nárast o viac ako stovku.„Vlani v septembri, po schválení novely ústavy, sa na nás v priebehu pár týždňov obrátili desiatky transrodových ľudí, ktorí nevedeli, čo to znamená pre ich rozbehnuté tranzície a pre ich doklady. Keby sme vtedy začínali od nuly, nemali by sme im čo ponúknuť,“ približuje Macko.
Komunikačné lekcie
Iniciatíva Inakosť prešla v rámci svojej dvadsaťročnej existencie mnohými zmenami. Patrí sem napríklad aj spôsob, akým obhajuje práva LGBTI+ ľudí vo verejnom priestore. „Spočiatku bola naša komunikácia príliš odborná a právnická, a tým pre časť ľudí nezrozumiteľná. Hovorili sme jazykom antidiskriminačného zákona a medzinárodných záväzkov. To je presný jazyk, ale neosloví toho, kto v tej téme nežije. Minimálne od referenda v roku 2015 dávame oveľa väčší dôraz na osobné príbehy a zviditeľňovanie LGBTI+ ľudí. Ukázalo sa, že na postoje ľudí má väčší vplyv konkrétny človek, ktorého poznajú, než dobrý odborný argument o LGBTI+ ľuďoch,“ vysvetľuje Macko.
Príkladom je platforma Životné partnerstvo, ktorú v roku 2015 koordinovala práve Iniciatíva Inakosť. Odborná terminológia postavená na antidiskriminačnom zákone a medzinárodných dohovoroch sa vtedy presunula do úzadia. Namiesto nej v kampani použili osobné príbehy konkrétnych párov.
Beh na dlhú trať
Ani po dvadsiatich rokoch existencie Iniciatívy Inakosť nemáme na Slovensku právne uznanie párov rovnakého pohlavia. Aj keď tento kľúčový cieľ pre kvír ľudí v našej krajine zostáva naďalej nenaplnený, od roku 2006 nastal výrazný posun v tom, ako spoločnosť LGBTI+ komunitu vníma. Dnes existujú reálne dáta o kvír ľuďoch, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pre médiá, súdnictvo aj odborné štúdie. O inkluzivitu sa vo väčšej miere snažia zamestnávatelia i verejné inštitúcie. Poskytovať potrebnú pomoc a zabezpečiť dôstojné podmienky na život by malo byť v prvom rade úlohou štátu. Bežnou realitou na Slovensku je suplovanie štátu neziskovými organizáciami. To platí nielen pri otázke postavenia LGBTI+ ľudí v spoločnosti, ale aj pri mnohých ďalších témach.
Hoci sú podmienky pre kvír osoby na Slovensku stále ďaleko pod priemerom EÚ, akýkoľvek posun vpred je do veľkej miery zásluhou neziskového sektora. „V mnohých činnostiach dnes zastupujeme štát. Sme registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb a akreditovaným subjektom na pomoc obetiam trestných činov z nenávisti. Robíme teda prácu vo verejnom záujme, ktorú štát uznal za potrebnú, ale nefinancuje ju,“ dopĺňa Macko.
Čo prinesie budúcnosť?
Súčasné nastavenie Inakosti jasne ukazuje, že organizácia nezastupuje len aktivistický hlas, ale plní úlohu, ktorú zanedbáva štát. Inakosť je dnes oficiálne registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb a akreditovaným subjektom na pomoc obetiam trestných činov z nenávisti. A ako by mala vyzerať Inakosť o ďalších 20 rokov? Podľa jej vedenia je cieľom dosiahnuť predovšetkým finančnú a kapacitnú stabilitu organizácie. Inakosť verí, že v budúcnosti sa podarí dosiahnuť plnú rovnosť pred zákonom pre kvír ľudí. Zároveň očakáva, že bude mať stabilné zázemie na poskytovanie komunitných a poradenských služieb platených zo štátneho systému rovnako, ako je to pri iných poskytovateľoch sociálnej starostlivosti.
Ako budú vyzerať podmienky na pre slovenskú kvír komunitu, ukážu až najbližšie roky. Súčasnosť preto ponúka nielen možnosť pracovať na budúcnosti, po ktorej mnohí túžime, ale zároveň aj priestor obzrieť sa späť. Inakosť sa preto rozhodla osláviť 20 rokov svojej existencie vernisážou s názvom „Sme tu“. Názov priamo odkazuje na prvý veľký projekt Inakosti z roku 2007 a samotná výstava zachytáva najdôležitejšie okamihy počas dvoch dekád fungovania organizácie.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
