Alan Turing je vo verejnom povedomí uväznený v jedinej podobe, ako osamelý geniálny matematik, ktorý rozlúštil Enigmu, položil základy modernej informatiky a za svoju homosexualitu zaplatil chemickou kastráciou a napokon aj životom. Nová štúdia britskej literárnej vedkyne Sarah Dillon z Cambridge tento obraz rozbíja a vnáša doň viac hĺbky. V archíve King’s College sa totiž skrýval šesťstranový rukopis nedokončenej poviedky, ktorú Turing napísal krátko po svojom odsúdení. Ukazuje úplne iného človeka, hravého, vtipného, literárne zbehlého a nebojácne otvoreného vo vzťahu k vlastnej sexualite.
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Poviedka, ktorá ostala skrytá sedemdesiat rokov
Rukopis známy pod neoficiálnym názvom „Pryceova bója“ nikdy nebol dokončený ani publikovaný. Zachovalo sa z neho len šesť popísaných strán, ktoré končia doslova uprostred vety slovami „Ron by ne…“. Dillon vo svojej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis The Review of English Studies, prináša prvý úplný prepis textu aj jeho podrobnú literárnu analýzu.
Sama pre univerzitný web priznáva, že archívny obraz Turinga bol doteraz jednostranný. „Vytvorili sme si z neho verziu, ktorá je plochým stereotypom,“ hovorí Dillon. Podľa nej sme si zvykli vidieť Turinga ako sociálne neobratného človeka posadnutého len logikou a číslami, no poviedka odhaľuje niekoho úplne iného, hravého, vtipného, literárne zbehlého a človeka, ktorý mal skutočne rád sex.
Príbeh sleduje vedca Aleca Pryca, muža preslávaného vynálezom z mladosti nazývaným „Pryceova bója“, ktorý sa po vyčerpávajúcom období intenzívnej práce rozhodne, že si zaslúži trochu zábavy, a vyberie sa hľadať mladého muža. Stretne Rona Millera, nezamestnaného chlapca z robotníckej vrstvy, ktorý prežíva z príležitostnej prostitúcie. Rozprávanie sa strieda medzi pohľadom oboch postáv, teda čitateľ má prístup do myslenia Aleca aj Rona, čo Dillon vyzdvihuje ako jeden z najzaujímavejších literárnych ťahov celého textu.
Odkiaľ vieme, že ide o Arnolda Murraya
Postava Aleca Pryca je zjavne autobiografickým zrkadlom samotného Turinga. Dôkaz, že poviedka spracúva konkrétne jeho stretnutie s Arnoldom Murrayom v Manchestri koncom roka 1951, teda udalosť, ktorá napokon viedla k jeho zatknutiu, nie je priamy, ale dá sa odvodiť. Dillon ho potvrdzuje najmä z Turingovho listu priateľovi Normanovi Routledgeovi z začiatku roka 1952, v ktorom Turing píše, že príbeh toho, ako sa na jeho aféru prišlo, je taký dlhý a fascinujúci, že si ho jedného dňa bude musieť spracovať do poviedky. Ďalším argumentom je zhoda dátumov, poviedka totiž odkazuje aj na Turingov vedecký článok o morfogenéze, ktorý reálne odovzdal na publikovanie len pár týždňov pred stretnutím s Murrayom. Priamy dôkaz teda chýba, ale kombinácia listu a vnútorných indícií v texte podľa Dillon stačí na to, aby bola táto spojitosť takmer istá.
Odkiaľ sa vzala odvaha písať
Podľa Dillon Turing pri písaní vychádzal predovšetkým z jedného konkrétneho vzoru, románu Hemlock and After od Angusa Wilsona z roku 1952. Turing si túto knihu prečítal krátko po svojom procese a niektoré pasáže z nej podľa vedkyne priamo prevzal, vrátane poradia udalostí, podobných fráz a rovnakej techniky striedavého pohľadu do myslí postáv. Sama to však nevidí ako problém. „Keď sa človek prvý raz pokúša o tvorivé písanie, kopíruje to, čo ho inšpiruje. Je to akési lešenie, pretože tvorivé písanie je desivé,“ vysvetľuje Dillon.
Práve Wilsonov román podľa nej ponúkol Turingovi niečo, čo dovtedy takmer neexistovalo, zobrazenie homosexuality ako prirodzenej súčasti spoločnosti, nie ako výnimky či choroby. To bolo v roku 1952, keď bola homosexualita v Británii ešte trestným činom, mimoriadne odvážne literárne gesto.
Torzo, ktoré hovorí viac než životopis
Poviedka sa nezachovala celá a nevieme, či ju Turing niekedy dokončil, či rukopis sám odložil, alebo či zvyšné stránky niekto zničil. „Jasne tam bolo ešte niečo viac a to je tak frustrujúce,“ priznáva Dillon. Práve táto nedokončenosť je však podľa nej paradoxne najvýstižnejším symbolom celého Turingovho príbehu.
Šesť popísaných strán nie je žiadne veľké literárne dielo a netreba nimi prepisovať Turingov odkaz. Napriek tomu má význam vedieť, že existujú. Väčšinu jeho príbehu doteraz rozprávali iní, biografi, filmári, historici. Tu na chvíľu hovorí sám Turing, vlastnými slovami, o mužovi, ktorý ide na rande s iným mužom bez toho, aby sa za to ospravedlňoval. Krátko po odsúdení, ktoré mu malo vziať právo na vlastnú identitu, si sadol a napísal si o nej poviedku. To samo osebe stojí za pozornosť.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
