Síce s ročným oneskorením, no Letné olympijské hry 2020 v Tokiu sú predo dvermi. Športovci a športovkyne budú toto leto zase raz v centre pozornosti, veď aj oni, rovnako ako filmové či hudobné celebrity, sú našimi idolmi. Obdivujeme ich, inšpirujeme sa mini, motivujú nás. A hoci je Hollywood pre členov LGBT+ komunity čím ďalej, tým bezpečnejším priestorom pre coming out, svet športu má ešte čo doháňať. 

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Podľa prieskumu organizácie Human Rights Campaign z roku 2019 až 70 % členov LGBT+ komunity sa so svojou sexuálnou orientáciou spoluhráčom a trénerom nezdôverí. Navyše, podľa údajov z portálu OutSport až 82 % športovcov bolo pri svojom športe svedkom homofóbnych alebo transfóbnych rečí.

Zdroj: pinknews.co.uk

Počas histórie moderných olympijských hier sa však našli i atléti, ktorí pod olympijskymi kruhmi hrdo reprezentovali nielen svoju krajinu, ale aj LGBT+ komunitu. Veľké mená súčasného športu si tejto sérii článkov o queer olympionikoch predstavíme neskôr. Dnes sa obziereme späť do minulosti a pripomenieme si niekoľkých z tých, ktorí šli s kožou na trh v časoch, keď bola s homosexualitou v športe spojená stigma.

Otto Peltzer (bežec na stredne dlhé trate)

Zdroj: Getty Images; Schirner

Za prvého LGBT+ športovca súťažiaceho na olympijských hrách sa považuje nemecký bežec Otto Peltzer, ktorý v 20. rokoch minulého storočia lámal jeden bežecký rekord za druhým. Na svetových súťažiach v behu na 800 m, 1000 m a 1500 m ťažko našiel premožiteľa a pri svojom debute na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928 bol považovaný za favorita. Nešťastné zranenie pri hádzanej sa, bohužiaľ, podpísalo pod jeho neúspech. Na olympiáde v roku 1932(Los Angeles) sa síce aspoň kvalifikoval do finále, no kvôli nevhodnej obuvi pretek nakoniec nedokončil.

V čase súťaženia samozrejme nebol vyoutovaný, homosexualita v medzivojnovom Nemecku nebola akceptovaná. Peltzer bol pre podozrenie z nej niekoľkokrát zadržaný a v roku 1935 dokonca odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Prepustili ho síce predčasne, no pod podmienkou, že úplne ukončí svoje pôsobenie v športe. V roku 1941 ho odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene, kde ho držali až do jeho oslobodenia Američanmi v roku 1945.

Ondrej Nepela (krasokorčuliar)

Zdroj: TASR/Štefan Petráš, J. Kruliš

Svoje želiezko v ohni medzi nevyoutovaným olympionikmi máme aj my, Slováci. Ondrej Nepela, po ktorom je pomenovaný bratislavský zimný štadión, si na olympiáde v roku 1972 v japonskom meste Sapporo vybojoval zlatú medailu. V roku 2000 bol Slovenskou republikou ocenený ako športovec 20. storočia a Slovenský krasokorčuliarsky zväz od roku 1993 každoročne na jeho počesť usporadúva medzinárodnú súťaž nesúcu jeho meno – Memoriál Ondreja Nepelu.

Po ukončení profesionálnej športovej kariéry pôsobil v Nemecku ako tréner. Jeho zásluhou si Nemka Claudia Leistner v roku 1989 vykorčuľovala zlato na Majstrovstvách Európy. Bohužiaľ, jeho trénerská kariéra skončila predčasne. Ondrej Nepela zomrel v roku 1989 v nemeckom meste Mannheim vo veku 38 rokov. Hoci nemocnica uviedla ako oficiálnu príčinu smrti rakovinu lymfatických uzlín, jeho predčasný odchod bol následkom ochorenia AIDS.

Robert Dover (jazdec na koni)

Zdroj: horsemagazine.com

Robert Dover je úspešný americký jazdec na koni, ktorý je prvým otvorene queer športovcom súťažiacim pod olympijskými kruhmi. Vyoutoval sa počas olympiády v Soule v roku 1988. Bola to pre neho už druhá, a ani zďaleka nie posledná olympiáda, na ktorej sa zúčastnil. Dover je medzi LGBT+ olympionikmi do dnešnej doby držiteľom rekordu v počte účastí na olympijských hrách; počnúc rokom 1984 sa zúčastnil šiestich po sebe idúcich letných olympiád a z Barcelony (1992), Atlanty (1996), Sydney (2000) a z Atén (2004) si dokonca priniesol bronzové medaily v kategórii tímová drezúra.

V podcaste Five Rings To Rule Them All si pospomínal na svoj coming out. Na stretnutí športovcov s médiami, sa predstavil takto:

„Volám sa Robert Dover a som ukážkový židovský gej chlapec olympijského tímu USA v jazdeckej disciplíne drezúra,“ spomína si. „Ľudia sa zasmiali, no počas hier ma média dosť prenasledovali. Rovnako aj počas hier v ‘92 a ‘96. Médiá o mne písali pretože som bol niekto, kto sa nebál hovoriť o homosexualite v olympijskom športe.“

Dámy v ďalšom pokračovaní

Títo traja páni sú len zlomkom medzi queer športovcami, ktorí sa zapísali do histórie olympijských hier. V ďalšom pokračovaní tejto série článkov si posvietime na zopár ďalších, určite už aj na nejaké dámy.

Zdroje:

Titulný obrázok: world-psi.org
Text: insider.com, outsports.com, advocate.com, wikipedia.org

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →