Tobias Valúch je poprednejšou postavou v mládežníckej politike. „Influencuje“ mladých k väčšiemu zápalu pre politiku na ako národnej tak regionálnej úrovni. Bol ocenený za svoje zručnosti v debate, kritickom myslení, písaní vedeckej práce o právnických vedách. Píše úspešný blog o politike a je študentom Medzinárodných vzťahov na Masarykovej Univerzite. Pýtali sme sa: ako sa orientovať v kampani, ktorá nás prevedie letom až k septembrovým voľbám a ako sa rozhodnúť s čistým svedomím voči právam LGBT+ komunity?
Poď na Dúhy!
Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →
Osobne vnímam za najdôležitejšie pri čerpaní informácií zistiť si odkiaľ pochádzajú a či sa dá veriť zdroju. Keď médium neuvádza autora článku, informáciu si radšej ešte vyhľadám na vyhľadávači. Snažím sa nájsť iné médiá, ktoré s ňou prišli. Pozriem sa na pôvodný zdroj, na ktorý sa autor odvoláva.
Aké boli Tvoje začiatky vo verejnom dianí? Čo „nakoplo“ Tvoj záujem o politiku a mládežnícke organizácie?
Toto je veľmi náročná otázka, nakoľko mňa dianie v spoločnosti zaujímalo vždy. Veľmi živo si pamätám, ako sme v triede ako piataci na základnej škole s napätím sledovali voľbu Prezidenta Slovenskej republiky. O dva roky neskôr voľby do Národnej rady, v ktorých získal SMER-SD pod vedením Róberta Fica už tretí krát stoličku premiéra. Vtedy som cítil, že toto nie je v poriadku. Naplno som sa rozhodol o politiku zaujímať po vražde Jána a Martiny v roku 2018. Vtedy som sa zúčastnil svojho prvého protestu. Parlamentné voľby 2020 boli pre mňa prelomové. Už som nebol len nezaujatým divákom, ale rozhodol som sa zapojiť do kampane. Podporoval som Progresívne Slovensko. Bolo to práve pred voľbami 2020, kedy som vstúpil do Mladých progresívcov [mládežnícka organizácia PS]. Už som nedokázal veci len pozorovať. Toto bol pre mňa najoptimálnejší spôsob, akým sa zapojiť.
Si oceňovaný debatér a špička v kritickom myslení. Máš pocit, že mladí ľudia majú dostatočný hlas v celospoločenskej politickej debate? Kde, ako sa môžu mladí zapojiť do spoločenského diania?
V prvom rade ďakujem, sám by som debatné úspechy určite nedosiahol. Debata je tímová disciplína. Za úspechy vďačím aj svojim spoludebatérkam Olívií, Zoe a spoludebatérovi. Čo sa týka kritického myslenia, je pravda, že sa mi podarilo uspieť v Olympiáde kritického myslenia. Je dnes jediná svojho druhu. Pomáha mladým ľuďom zorientovať sa v súčasnom svete. Dnes žijeme v dobe informačných technológií.
Sme presýtení informáciami na každom kroku. Je jednoduché obsah nie len konzumovať, ale aj tvoriť. Mladí ľudia majú tým pádom oveľa viac možností zapojiť sa do spoločenského diania. Máme skvelú platformu, na ktorej sa dá mobilizovať. Aktuálne vidím však dva obrovské problémy, kvôli ktorým mladí nedostávajú toľko priestoru v celospoločenskej debate. Prvý problém tkvie v istej relativizácii mladých. Sám som sa stretol s reakciami typu: „A čo taký mladý človek ako ty môže vedieť?“ či „Až budeš mať odžité to čo ja, tak pochopíš, že pravda je inde.“. Existuje oveľa viac takýchto reakcií. Všetky majú spoločného menovateľa. Jedná sa argumentačné chyby, ktoré však ľudí demotivujú. Tí strácajú chuť hovoriť o dôležitých témeach, pripisujú im menšiu váhu.
Politické strany mali doteraz vo zvyku ignorovať mladých. Stavali na kandidátku len ľudí s dokončenými univerzitami a rokmi praxe. Keď sa mladým už podarilo dostať sa napríklad na kandidátnu listinu, bolo to vo väčšine prípadov na nezvoliteľných miestach. Ich priestor v klasických „old school“ médiách ako noviny či televízia tým pádom neexistoval. Dnes sa však podarilo mladým dostať sa do povedomia aj vďaka internetu. Keď sa pozrieme na kandidátov septembrových volieb vidíme aj čerstvých dvadsiatnikov, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor a mobilizovať mladú generáciu. Hlas mladých počujeme častejšie ako v minulosti, ale rozhodne sa ešte máme kam posúvať. Nie vždy je tento hlas dostatočný.
Dá sa kritické myslenie naučiť? Práve teraz v období predvolebnej kampane nám ho bude najviac treba. Ako sa vyvarovať hoaxom, dezinformáciam a manipulácii? Sú práve mladí ľudia lepším terčom pre hoaxy alebo si overujú informácie viac vďaka internetu? Jednoducho – ako sa nenechať oklamať?
Kritické myslenie je podľa môjho názoru schopnosť, ktorá sa naučiť dá. Je však dôležité s učením kritického myslenia začať čo najskôr. Konšpiračného teoretika už človek nenaučí kriticky myslieť za 5 minút, ba ani týždňov. Môže trvať roky kým sa to naučí. Čo sa týka vyvarovania sa hoaxom, dezinformáciám či manipulácií, tak to sa dnes – obzvlášť na sociálnych sieťach nedá. Práve nato slúži kritické myslenie, aby človek vedel odfiltrovať ballast od informácií, pravdu od klamstva. Existuje veľa spôsobov, ako na to.
Osobne vnímam za najdôležitejšie pri čerpaní informácií zistiť si odkiaľ pochádzajú a či sa dá veriť zdroju. Keď médium neuvádza autora článku, informáciu si radšej ešte vyhľadám na vyhľadávači. Snažím sa nájsť iné médiá, ktoré s ňou prišli. Pozriem sa na pôvodný zdroj, na ktorý sa autor odvoláva.
Ak sa človeku nechce zisťovať pozadie toho ktorého média, existuje stránka konspiratori.sk, ktorá to urobí zaňho. Stránka demagog.sk overuje tvrdenia politikov. Triedi ich na pravdivé, nepravdivé, zavádzajúce a neoveriteľné, pričom priloží aj analýzu (prečo tak rozhodol). Najmä teraz v období kampane odporúčam ľuďom pozrieť si politikov, ktorých plánujú voliť, či skutočne nezavádzajú.
Myslím si, že každý kto sa chce zlepšiť v kritickom myslení by si mal pozrieť stránku olympiády kritického myslenia, kde sú aktuálne nové kurzy kritického myslenia zamerané na rôzne oblasti.
Slovenská politika vie byť veľmi chaotická. Ktoré z voliteľných strán podporujú práva LGBT+ komunity, alebo sa ich aspoň nesnažia aktívne potláčať? Má komu LGBT+ volič dať svoj hlas, aby nešiel sám proti sebe? Prístup ktorých strán k LGBT+ ľuďom sa Ti pozdáva najviac, kde by si naopak zdvihol varovný prst pred blatantnou homofóbiou?
Včera ráno som našiel nechutné video od Erika Kaliňáka (SMER-SD), ktorého jediným cieľom nebolo len zaútočiť na Progresívne Slovensko, ale aj na transgender a iných kvír (queer) ľudí, ktorí sa neidentifikujú cisrodovo. Téma LGBTIQ+ komunity bude jednou z tém týchto volieb. Strany sa sami „vyfarbia“ a ukážu svoj postoj.
LGBTIQ+ komunita však nemusí zúfať, nakoľko sú strany, ktoré verejne proklamujú, že budú pri tvorbe novej legislatívy myslieť aj na nich. Progesívne Slovensko je v tomto asi najvokálnejšie, ale rozhodne nie jediné. Veľká škoda je, že ešte nie sú zverejnené všetky politické programy strán. Na základe minulých vyjadrení si trúfam povedať, že s LGBTIQ+ friendly programom príde aj SASKA a strana Demokrati. Kladne by sa k tomu mali stavať aj niektoré menšie strany ako napríklad Pirátska strana – Slovensko.
Naopak strany, ktoré sú dlhodobo zamerané na okliešťovaní práv LGBTIQ+ komunity sú napríklad ĽSNS, Republika či Kresťanská únia Anny Záborskej a Richarda Vašečku, ktorá bude kandidovať v koalícií s OĽANO a priatelia. Tu by som zdvíhal varovný prst. Na Slovensku sa udeľuje anti-cena Homofób roka, ktorú získal aj Andrej Danko. U SNS, ktorej je aktuálne predsedom by bol prekvapivý boj za práva LGBTIQ+ komunity.
(Článok o anti-cene Homofób roka nájdete TU)
Má zmysel angažovať sa ako mladý človek napr. v mestskom či obecnom zastupiteľstve? Aké aktivity majú podľa Teba reálny dopad, a ktoré činnosti sú naopak „boj s veternými mlynmi“?
Je to veľmi individuálne. Človek, ktorý chce niečo zmeniť by mal ísť do toho. Poslanec obecného zastupiteľstva má vplyv na pomerne veľa vecí vo svojej obci či meste. Nie vždy poslanci tieto páky využívajú. Končí to tak, že zastupiteľstvo má najmä v menších obciach 30 rokov rovnaké zloženie – nič sa v obci nemení. Naopak aktívny poslanec môže napríklad aktivizovať kultúru v obci, založiť obecný ochotnícky zbor alebo ak sa zaujíma o tému LGBTIQ+ komunity aj kvír (queer) klub pre ľudí z obce i mimo nej. Z pozície poslanca sa potom oveľa lepšie vyjednáva podpora obce pri týchto aktivitách. Ja si myslím, že napríklad poslanectvo v OZ je určite super spôsob, akým sa môžu mladí zapájať a mať reálny dopad.
Čo by si povedal mladým, ktorým na politike nezáleží a nechodia ani voliť? Prečo by sa mala mládež o politiku zaujímať?
Povedal by som im to, čo mi bolo pred nedávnom povedané od jedného človeka, ktorého si veľmi vážim. „Ste to vy, mladí, ktorú tu budú žiť a je len na vás akú budúcnosť si zvolíte.“. A presne toto by som chcel povedať aj ostatným.
Sme to my, ktorí budeme na tejto planéte žiť ešte desiatky rokov. Budeme to my, kto pocíti dôsledky klimatickej krízy viac než ktorákoľvek iná generácia pred nami. Budeme to my, kto bude potrebovať kvalitné nemocnice. Sme to my, ktorí budú zháňať svoje prvé bývanie. A takto by som mohol ešte dlho pokračovať.
Je dôležité zabezpečiť si kvalitný život. To v rozkradnutom štáte, ktorý kašle na problémy mladých nejde a nepôjde. Preto je 30. septembra dôležité nájsť si tých pár minút a odvoliť.
Môže sa zdať, že jeden hlas nič nezmení, ale je to práve naopak. Bývam v obci, kde v posledných voľbách bol starosta zvolený rozdielom 2 hlasov a v prípade, že by si dvaja ľudia povedali, že ich hlas nič nezmení, voľby by dopadli úplne inak.
Presne to isté sa môže stať aj tento september. Preto aj keď sa o politiku nezaujímate, je veľmi veľa pomocníkov, ktorí vám pomôžu rozhodnúť sa vybrať si budúcnosť podľa vašich predstáv. Napríklad volebná kalkulačka, ktorá nezaberie viac ako 10 minút a ukáže vám, ktorá strana má najbližšie ku vašim názorom. Efektívne vám pomôže vybrať koho voliť.
Prispievaš aj do blogu Denníka SME, súťažil si s vedeckou prácou v odbore právnych vied, debatuješ, angažuješ sa v mládežnickej organizácii určitej politickej strany – Tvoj hlas je určite často počuť nielen priaznivcami, ale aj odporcami a hejtermi. Kde nachádzaš ako mladý angažovaný človek vnútorný zápal a chuť ísť ďalej? Ako sa vyrovnávaš s „hejtom“ na svoje názory – viem si predstaviť, že ho dostávaš často – a zostávaš stále sám sebou?
Vyrovnávať sa s hejtom môže byť náročné. Ja som v prvom rade konštruktívny človek, ktorý sa neustále pýta „prečo“. Ak niekto na mňa vyleje spŕšku vulgárnych slov, veľa to pre mňa neznamená. Včšinou je to skôr tragikomické, pretože daná osoba spadla do vôd najhlbších konšpiračných teórií a verí každému hoaxu na internete.
Práve vtedy vnímam, aké som mal šťastie. Už od malička som bol vychovávaný k tomu, že nie každá informácia je pravdivá. Že si treba pravdu overovať a hlavne, že môže byť veľa názorov ale len jeden fakt. Preto silu nachádzam všade naokolo, najmä pri diskusii s mojimi kamošmi. Väčšinou vidia rovnaké problémy ako ja a veľmi mi záleží na tom, aby budúce generácie mali oveľa lepší život bez týchto problémov. To sa stonásobne viac vzťahuje na LGTIQ+ komunitu. Spoločnosť ich ešte dnes stále vidí ako isté nebezpečenstvo, ktoré však v realite neexistuje. Je to práve vidina lepšej budúcnosti nie len LGBTIQ+ komunity, ale aj spoločnosti ako celku, ktorá ma motivuje.
Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →
